Tábor sa nám začal 15.7.2007. Stretli sme sa na autobusku v
Martine a spolu sme šli na táborisko. Po dorazení sme si oddýchli a začali
stavať podsady. Keď už sme všetko porobili niekto múdry (predpokladám že to bol
Petik) vymyslel, že sa budeme vyťahovať na lane na strom...no bola to haluz. Na
večeru sme mali čo kto doniesol a čo sa nepojedlo zostalo u večne hladného
Peja. Popri tom sme každý napísali na papier jedno prídavné meno a druhé
podstatné meno. Každý tak dostal svoje indiánske meno. Mali sme si ho nejako
napísať alebo vyryť do dreva. Večer sme šli na hore na kopec kde je sľubové
miesto a povedali nám príbeh. Potom sme postupne vstávali a hádzali drevo so
svojím menom do ohňa a museli sme ho prijať za svoje. Potom sme podišli k Magi
a spojili sme sa s ňou krvou (krv je veľmo vzácna a tak postačil tomuto účelu
aj kečup).
Na ďalší deň sme sa rozdelili do troch skupín. Na dnes nám pripravili
stanoviská so šiframi, ktoré sme mali rozlúštiť. Mali sme aj radielka. Pri
najťažšej šifre bolo radielko až v Kláštore..no pár šikovným babám sa ju
podarilo rozlúštiť. Posledné stanovisko bolo vo Vrícku. Keď sme sa vrátili
čakal nás obed. Po sieste sme pokračovali v stanoviskách, vlastne celý čas sme
hľadali poklad ktorí tu indiáni schovali. Tieto posledné stanoviská boli už iba
po tábore. Dostávali sme postupne indície kde máme ukrytý poklad. Nakoniec sme
každý dostali táborové tričko, ktoré sme mali v podsade pod posteľami.
Ráno sme vstali o hoďku skôr, dostali sme balíčky a šli sme na kúpalisko. Bolo
teplo, no proste paráda. Niektorí si spravili bobríka plávania a naspäť sme šli
autobusom, lebo z vlaku to bolo dosť ďaleko. Do tábora sme sa vrátili úplne
zničení.
Dnes nám naši stafáci zahrali divadlo o tom aká je im strašná zima, vôbec
nevedeli čo je to oheň( mysleli si že je to nejaký indián čo ho zjedli v
jaskyni ) a my sme im sľúbili, že im pomôžeme a spravíme im oheň. Tak sme sa
rozdelili do dvojíc a každá dvojica si vytiahla jeden oheň. Po tom ako sme ich
dokončili sme ich rozobrali drevo zaniesli do lesa, kamene ku potoku a dali
naspäť drn. Potom nás rozdelili do nových dvojíc a vytiahli sme si ďalší
papierik s jedným ohňom, no tentoraz sme robili iba ich maketu zo špajdlí. Cez
siestu za nami dobehol Petik, že v lese horí...neviem prečo, ale nebolo to až
také presvedčivé a my sme stále sedeli až keď došla Počkaj sme začali pomaly
veriť a utekať tam. Pravdaže to bol len suchý nácvik ale predsa len niečo
horelo. Tráva a nejaké to raždie. Tak sme sa teda pustili do hasenia. Bola to
celkom haluz aj keď to dalo zabrať veľa času. Keď sme ho dohasili dozvedeli sme
sa že už vieme všetko o tom kde sa môže zakladať oheň a ako sa robí a že si
teda ideme sami uvariť večeru. Dostali sme kolienka, džem a chleba. Inkovia šli
na blízku lúku, kolienka si uvarili, zjedli prvú várku a urobili si ďalšiu.
Mali šťastie v tom, že až tesne po tom ako sa kolienka dovarili druhý raz
prišli stafáci a zahasili im oheň. Mayovia a Apači šli spolu a urobili dve
ohniská a na jednom opekali chleba a na druhom robili kolienka. Tie sa im
nevydarili tak ako by chceli. Keď došli stafáci a chceli vyskočiť miesto
hasenia zachraňovali Magi pretože si vytkla členok. Čiže s tábora šli a kričali
HORÍ! HORÍ! a do tábora šli a kričali BOLÍ! BOLÍ! Večer sme si spravili ohník a
došli aj naši indiáni a uvideli oheň tak boli radi, že majú teplo.
Batikovací deň. Tak na štvrtok sa asi každý. Mali sme veľký výber farieb, takže
sa každý napísal aké farby chcel. My ako družinka sme si spravili zelené tričká
a žlté šatky a potom už si každá s nás batikovala ako chcela. Najviac za tento
deň makala Magi s Činkou tak im ďakujeme za krásne tričká:))
Dnes si na nás Petik pripravil orientačný beh. Dostali sme mapku, kompas,
papier a súradnice kam máme ísť na prvé stanovisko. No do obeda sme to nejak zvládli
každý sám a poobede sme sa spojili a šli sme spolu. Iba jedno stanovisko sme
nenašli. Ale bolo to zaujímavé. Predierali sme sa cez žihľavu a mali sme brodiť
potok a posledne stanovisko bolo pod vodopádom a získali sme lízanky.
Ďalší deň sme zas dostali balíčky a šlo sa na Kľačské vodopády. Niektorí
zostali v tábore, kvôli zdravotným problémom. O výstupe na Kľačské vodopády vám
napíšem keď budem vedieť. Večer nás druhý tábor pozval na záverečný táborák
každý z nás si ešte pred začatím vytiahol meno človeka z druhého tábora a pripravil
preň ho darček. Večer boli sľuby. Sľubovalo šesť ľudí a to v takomto poradí:
Rapoška, Peha, Nika, Dida, Magi a Malý Petik. Bolo to nádherné a väčšinu z nás
prekvapil počet ľudí. Boli tam: Hermiona, Kurik, Horalka, Mravec, Kryštof,
Viky, Šiško, Owka, Marek, Miško, Počkaj, Cifra, Pejo, Aľa, Maťka Šé, Salonka a
ešte možno niekto, ale pre krátkodobú pamäť si neviem spomenúť tak prepáčte.
A je to tu nedeľa. Voľný deň keď každý čaká na svojich rodičov a iných príbuzných.
Donieslo sa veľa koláčikov a tak sme mali čo olovrantovať. My (Alchemilky) sme
si pre Magi pripravili malú oslavu na jej meniny. Doniesli sme koláčiky od
Rapoškinej maminy, kolu každa mala jednu alchemilku. Peha a Slniečko sa ukryli
do sauny kde z Brumíka spravili tortu zo sviečkami. Potom sme sa rozprávali a
smiali..no veď to poznáte.
Na tento deň si pre nás pripravila program Magi a bol zameraný na kvetinky a
ekosystém. Doobeda sme mali nakreliť ekosystém. A tak sme sa do toho
pustili...maľovali sme slnko, oblaky, rieky, potoky, vodopády, rastlinky a
živočíchy. Potom nám Magi dala papieriky kde bolo napísané niečo čo ekosystém
narúša. Ako napríklad domy, autá, odpadky a samozrejme ľudia. Neskôr sme sa
dali do našich skupiniek a vydali sme sa po nejaké rastlinky. Tie čo sme vedeli
sme pomenovali a tie čo nie nám poradila Magi alebo sme si ich našli v knihe.
Potom sme spravili malú prezentáciu. Po sieste sa robil bobrík kvetov a tak tí
čo mali záujem šli s Magi. Tá nám ukázala veľa rastlín a každá baba ktorá ho
chcela dosiahnuť ho aj má.
Dnes sme si mali spraviť program o našich kmeňoch. Keďže už boli iné skupinky
bolo to dosť zábavné. Každý to pochopil inak. Jedy s toho spravili doslova
paródiu, ďalší to zobrali vážne. Po skončení sa každý smial a najviac asi na
Apačskej paródii. Ale aspoň to splnilo účel a pobavili sme sa. A skoro som
zabudla na pakobal.
V stredu k nám zvítala sestrička Bejka. Po raňajkách sme sa dali do dvojíc a
dostali sme papier so štyrmi zvieratkami a potom s nejakou ich vlastnosťou.
Boli štyri stanoviská a my sme mali zisiť, kto je aké zvieratko a aké ma
vlastnosti prípadne aký je, čo robí a podobne. Magi a Počkaj boli na latríne a
boli pstruh. Maťka Šé bola pri potoku a bola labuť. Bejka bola na lúke pri
ceste a bola koala. Miško bol hore na lúke za táborom a bol ježko. Po obede sme
mali olympiádu. Prvá disciplína bola šablotoč. Ďalšia hod kameňom do diaľky,
potom vytrvalostný beh, šesťdesiatka, šikovné prstíky a šikovné jazýčky. Potom
sa to vyhodnotilo a výhercovia dostali diplom aj medailu.
Keďže bolo málo dreva hneď zrána nás vyhnali nejaké nazbierať. Ale stále ho
bolo málo tak sa chodilo na drevo a pílilo a nosilo do kuchyne a stále dookola.
Popri tom sme mali vymyslieť program pre stafakov na ďalší deň. Pár ľudí sa o
to pokúšalo no nebolo na to veľa času. Len večer sa pár ľudí zhŕklo a niečo sa
schválilo a niečo zamietlo.
Hneď od rána sme všetko mali na starosti my. Dali sme nástup, bodovanie stanov,
raňajky, hygienu a chceli sme sa pustiť do programu. No naše deti nám všetko
vrátili aj s úrokmi boli odporní a neznesiteľní. Nič sa im nepáčilo a Rapoška
ktorá mala na starosti program si nevedela nič zorganizovať. A tak sme sa
rozdelili. Niektorí ich šli zabaviť hrami ako bubeníček a vymýšľal sa ostatok
program. Nakoniec to teda dopadlo celkom dobre. Oni boli radi pretože v tej
súťaži šlo o to že dostávali cukríky a vyhral ten kto ich mal najviac. Nakoniec
ich mohli zjesť a dostali aj diplomy. Po obede sa pripravoval táborák ktorý bol
dosť hustý :)
Tak a je tu posledný deň. Začali sme sa baliť, čistiť tábor a pravdaže
cancákovať.