Všetko, čo ľudia na mačkách obdivovali ( pružné pohyby, individualitu, túžbu po slobode ) sa im stalo v neskorom stredoveku osudným. Stredoveká inkvizícia vyhlásila mačku za posadnutú zlými duchmi, pretože má v očiach pekelný oheň, ktorým je spojená s Diablom. Mačka bola oficiálne prehlásená za spojenkyňu čarodejníc a priamu účastníčku čiernej mágie. Ľudia sa začali mačiek báť a upaľovali ich spolu s ich majiteľkami. Verilo sa totiž, že sa dvadsaťročná mačka zmení na čarodejnicu a storočná čarodejnica zase na mačku. Počas čarodejníckeho sabatu jazdili vraj čarodejnice na obrovských mačkách. V deň sviatku svätého Jána inkvizícia usporadúvala veľkolepé predstavenia a zaživa pálili mačky, predovšetkým čierne, pred kostolnými bránami. Pápež Gregor IX. vyhlásil, že len cirkevní odpadlíci chovajú čierne mačky a oznámil ich za "stvorenia diabla." Napriek tomu sa najmä vo vrstvách chudobných, ale aj u šľachticov a duchovenstva našli milovníci mačiek. Ľudová medicína pripisovala mačke liečivé účinky a takmer všetko mačacie sa používalo na liečenie rôznych chorôb.