Stredovek
Do Európy sa mačky dostali okolo roku 500 pred Kr.
Najskôr sa plavili na fénických obchodných lodiach z Egypta do Grécka a neskôr do Talianska.
Počas vlády rímskeho cisára Augusta priniesli sýrski
mnísi niekoľko mačiek aj do Ríma, kde sa stali ozdobou salónov bohatých ľudí. Čoskoro však Rimania
objavili schopnosť mačiek loviť myši a tak si ich rímski legionári brali so sebou na vojenské ťaženia na sever. A tak
dobyli spolu s Rimanmi Britániu aj mačky. Veľkú obľubu si mačky získali u Škótov.
V 10. storočí
bola mačka v Európe hodná majetku a boli natoľko cenné, že v roku 936 bol vydaný zákaz ich
zabíjania (trest za zabitie mačky sa odvíjal od jej veku a ceny). Žili na
hradoch a ochraňovali obilné sýpky proti hlodavcom. V Anglicku, Škótsku, Írsku a Walese mačka dodnes prináša
šťastie. Podobné zmýšľanie mali aj Germáni,
ktorých bohyňa Freya,
manželka boha slnka Baldura
mala voz ťahaný mačkami. S prijatím kresťanstva v 4. storočí
museli však bohovia odstúpiť a s nimi aj mačky. Na Freyu sa zabudlo rýchlo,
mačky však vďaka svojim loveckým schopnostiam našli ešte na niekoľko storočí
svoje uplatnenie. Všetky dobré skutky sa im však nakoniec v období temného
stredoveku vypomstili.