DUBEN 2007
V rámci svojho
aktuálneho turné s názvom „Tuna fláků od Kaťáků“ sa včera po dlhom čase
predstavila opäť v metropole východu česká rocková legenda –skupina Katapult. Oldu
Říhu (gitara, spev), Jiřího ´Ďedka´ Šindelářa (bass, spev) a Anatolia
Kohouta (bicie) privítala v Košiciach beznádejne zaplnená sála Jumbo
centra, pričom medzi prítomnými nemali zďaleka zastúpenie iba pamätníci, ale aj
podstatne mladšie ročníky, ktoré v čase najväčšej slávy skupiny ešte ani neboli
na svete. Pre mňa osobne bol včerajší koncert jemne nostalgickou spomienkou na
časy dávno minulé – Říhu a spol. som naposledy videl tuším ako siedmak, či
ôsmak na zéeške, ešte za ´totáča´, na spoločnom koncerte s Tublatankou v Starej
športovej hale. Dodnes si pamätám na to, ako sme šantili na klasikách ako „Vojín
XY hlásí příchod“ atď...
Katapult je kapela, ktorá sa čo do kreditu nachádza v jednom ´vreci´ s kapelami
typu Kabát a podobne. A síce, že aj napriek tomu, že disponuje stále veľmi
silnou základňou fanúšikov a na každej ´štácii´ ju privíta zaplnená sála,
hudobná kritika k nej príliš naklonená nie je. V prípade Katapultu snáď pre ich
jednoduchý, rokmi viac menej absolútne nemeniaci sa priamočiary rock and roll takpovediac
´od podlahy´. Áno, možno polemizovať nad tým, že Katapult dnes žije skôr z
legendy, no v každom prípade pre generáciu dnešných štyridsiatnikov,
päťdesiatnikov, ktorí vyrastali na rockových klasikách predstavuje (možno popri
Olympicu) jednu z naozaj veľmi mála formácii, ktorá ich dokáže prilákať do
koncertných sál. Ich hudbu naozaj nemá význam nejako analyticky rozpitvávať, to
naozaj nie. V ich prípade vidím osobne iba dve možnosti – buď sa človek ide na
ich koncert dobre zabaviť, alebo ich jednoducho ignoruje. Definíciu produkcie
Katapultu je podľa mňa možné zastrešiť fragmentom jedného z textov
bratislavskej punkovej úderky Ex-Tip: „štyri akordy a kopec zábavy...“
To je všetko.
Fantastická divácka kulisa, ktorú v Jumbe vytvorilo domáce publikum zjavne
príjemne zaskočila aj účinkujúcich. Tí odpálili svoju šou hneď jedným zo
svojich najväčších hitov – skladbou „2006“, ktorá náladu v sále hneď od
začiatku rozprúdila na plné obrátky. Katapult zostavili koncertný setlist
presne v duchu názvu svojho turné, takže publikum dorážali jedným hitom za
druhým. Zneli „Já nesnídam sám“, „Tichá pošta“, „Smutná
nevěsta“, „Rovnováha“, „Chodníkový blues“, „Hlupák váha“, „Půlnoční
závodní dráha“, „Stovky hotelů“, „Někdy příště“... Refrény
väčšiny zo skladieb publikum odspievalo priam husitským chorálom spolu s
kapelou... Atmosféra, aká panovala včera v spoločenskej sále Jumba sa naozaj
nevidí každý deň. Spokojné publikum si v závere ešte vyskandovalo prídavkovú
sériu v rámci ktorej sa skupina, na zjavnú radosť publika trošku pohrala s
motívom purpleovskej klasiky „Smoke on the Water“, aby ju definitívne
uzavrela inou klasikou, síce iba reprodukovanou z podkladu, ktorú si však s
chuťou zaspievali spolu s publikom – „Rockin´All Over The World“.
Igor PETRUŠKAFoto: Karol HATALA
Košice 18.10.2007
Zvuk gitár, skvelá rocková
muzika, zaujímavé kostýmy, prívetivé kapely a večer plný spomienok. To všetko
si užili vo štvrtok fanúšikovia hudby 70. rokov v natrieskanej Steel Arene.
Trojkoncert legendárnych kapiel Katapult, The Sweet a Uriah Heep prekypoval
skvelou atmosférou, aj keď pred ním nevyzeralo všetko ružovo.
KOŠICE. Všetko prebiehalo hladko. Dôvodom meškania boli predĺžené zvukové
skúšky všetkých kapiel a preto sa celý koncert začal o hodinu neskôr.
Fanúšikovia, ktorých bolo cez šesťtisíc, si však na obľúbené skupiny počkali aj
v daždi a o ôsmej už obsadili všetky miesta v Aréne.
Svojím vystúpením nielen zabavili publikum, ale aj vzdali hold tomuto nezabudnuteľnému človeku. "Bol to náš prvý koncert od jeho odchodu. Ešte pred dvoma týždňami sme spolu hrali, ja som potom šiel na chvíľu do Spojených štátov a v priebehu desiatich dní odišiel..." so smútkom a kŕčom v hlase spomína Jíří "Dědek" Šindelář.
Tolja začínal s kapelou v roku 1974 a Jíří ho poznal viac ako všetky svoje štyri manželky, ktoré mal. Niekoľko rokov s ním dokonca žil v Prahe v jednom byte. "Bolo to dobré, učil ma variť čínu, robil mi raňajky. Bol veľmi slušný a poctivý muž, stále ma upozorňoval, aby som tie dievčatá tak neopaľoval. Bol proti heslu sex, drogy a rokenrol a bol veľmi spravodlivý," hodnotí ďalej basgitarista. "Keď si našiel dievča, bol do nej ozaj zamilovaný, nie ako my, prasatá, čo sme ich len využili. Chytal ich na svoje varenie a vedel tiež štrikovať šály. Raz uštrikoval šesťmetrový šál!" prezrádza a tým kapitolu spomienok uzatvára.
Napriek žiaľu podali energický výkon
Napriek tomu, že im na pódiu chýbal, predviedli skvelú šou. Zneli hity ako Hlupák váhá Až... se bude psát rok 2006. "Písali sme ju v roku 79 alebo tak nejako. Vôbec sme si nevedeli predstaviť, aký by ten rok 2006 mohol byť! Nevedeli sme si ani spočítať, či to už budeme v dôchodku, alebo nie. A teraz je to tu a je to všetko v pytli... Jedni ešte žijú, iní už medzi nami nie sú a je to divné," hovorí s miernym sklamaním Dědek.
S Uriah Heep a The Sweet sa stretli členovia Katapultu už pred rokmi a tvrdia, že takýto návrat k nim bol veľmi príjemný. "Po rokoch je rozdiel iba v tom, že oni sú starí a škaredí a my sme mladí a krásni," vtipne zakončuje rozhovor J. Šindelář.