Ozajstný priateľ
Až
raz, prišla na dvor, na nikoho sa nepozerala, nikomu nič nepovedala, na nikoho
sa neusmievala. Bola veľmi čudná. Na prvý pohľad nevyzerala dobre. Ako tak
blúdila dvorom, z trávy sa ozval malilinký vtáčik.
„
Ahoj, líštička!“ milo sa jej prihovoril. „ Nedala by si ma späť do hniezda?“
„
Nie!!“ strašne zakričala líška. Dvihla hlavu hore a pomaly odchádzala.
„
Nemám čas!“ stihla ešte povedať a zrazu jej nebolo.
„
Neprosil by som ťa o pomoc, ale neviem si poradiť sám,“ len tak pre seba
si povedal, lebo vedel, že ho nikto nepočúva. A smutnými očkami sa
zahľadel na dieru v plote, ktorou zmizla líška.
Ešteže
po dvore behá pes. Stále sa na neho hnevajú, lebo nevie obsedieť. Všetko musí
vidieť dvakrát, všetko musí trikrát skontrolovať.
„
Ahoj, vtáčatko!“ ozval sa trocha zachrípnutým hlasom. Obehol okolo stromu
a spýtal sa: „Čo robíš na zemi?“
„
Chcel som sa naučiť lietať a celkom mi to išlo, ale teraz som tu...
narazil som do konárika,“ a pozrel sa na svoje zranené krídlo. Už tomu ani
neveril, že mu niekto pomôže. A mal pravdu. Pes sa na neho pozrel,
zakrútil chvostom a utekal preč. Vtáčatko zosmutnelo.
Veľmi
sa však prekvapilo, keď znova zazrelo psíka. Ten ani chvíľu nelenil
a utekal zobrať obväz na modrinu. V dome síce narobil neporiadok, ale
trocha kriku hádam znesie. Prišiel bližšie, opatrne priložil obväz
a uviazal ranené krídlo. Vtáčatko sa potešilo. Pes sa rozhodol, že na neho
dozrie, pokiaľ sa jeho mama nevráti z práce. Nemôže ho nechať bez dozoru,
veď je úplne malilinké.
„
Ahojte!“ ozvala sa líška. Vtáčik a pes sa na ňu pozreli a odpovedali
jej na pozdrav.
Chvíľku
líška pozerala na ubolené vtáčatko, ale potom našla odvahu a takto sa prihovorila:
„ Je mi to ľúto, že som ti nepomohla. Asi ma teraz nemáš rád. Predsa by ti bolo
lepšie v hniezde... a preto som sa vrátila, “ povedala a ponúkla svoj
chrbát malilinkému vtáčatku. To sa posadilo a prichytilo sa pazúrikmi, aby
nespadlo. Líška spravila pár skokov a vtáčatko bolo v hniezde.
Vydvihlo
hlavičku z hniezda a ešte raz poďakovalo líške a psíkovi. Ako
fajn, že mám takých dobrých priateľov, pomyslelo si . Potom privrelo očká
a myslelo na mamičku, ktorá sa mala vrátiť z práce.