Lucia Huňadyová
V školskom časopise Hôrka sa objavila báseň, kde ako autorka je uvedená Lucia Huňadyová z 9.A. Zistili sme, že táto báseň nie je jej jediná, práve naopak, má pripravenú už celú zbierku vlastných básní. Rozhodli sme sa Luciu trochu vyspovedať a priniesť ukážky z jej tvorby.
1. Kedy si napísala svoju prvú báseň?
To bolo dávno, na to sa už naozaj nepamätám.
2. Prečo si sa dala na dráhu umenia?
Niekedy mám pocit, že nič iné neviem.
3. Akú máš inšpiráciu pri tvorbe básní?
Moje nálady a pocity v mojom vnútri, nejaké udalosti a podobne...
4. Kedy a kde píšeš básne?
Kedykoľvek a kdekoľvek.
5. Prečo píšeš také smutné básne, aké sme mohli vidieť v školskom časopise Hôrka?
To bude asi z mojich nálad. Často som smutná, uzavretá sama do seba, ale práve vtedy mi napadajú úžasné myšlienky...
6. Aké iné záľuby máš okrem písania básní?
Keďže sa chystám na SUV do Bratislavy (Škola úžitkového výtvarníctva), tak určite kreslenie. Okrem toho sú samozrejme moji priatelia, rodina..., život ako taký.
7. Zdedila si po niekom z rodiny umelecké nadanie?
Myslím, že po mojom otcovi a aj ujovi. Ocino je grafický dizajnér a absolvoval tú istú školu, kam sa chystám. Ujo, babkin brat, je umelecký maliar. Ale poézia - neviem, odkiaľ sa vo mne vzala. Jednoducho sa mi páči všetky tie myšlienky a pocity, ktoré v sebe nájdem, vložiť do slov...
8. Aký máš svoj životný cieľ?
Niečo dokázať, byť pre tento svet užitočná.
Ľuboš, Paťa a Peter z 9.A
Svet nie je o živote,
život nie je o svete
Svet nie je o živote,
život nie je o svete.
Svet je o láske a úcte,
život je o ľuďoch,
pre ktorých žijeme,
venujeme im lásku
a prejavujeme úctu.
Budem... (I´ll be)
Budem tvoje plačúce sŕňa,
čo na rameno sa ti uloží.
Budem tvoja tajná víla,
čo ti v ťažkých chvíľach povie
„ďalej ži!“
Budem tá, ktorá premení
kameň na piesok.
Budem tá, čo rozpozná
pravdu od vrások.
Budem najlepší fanúšik tvojho
života, ktorý ťa poteší úsmevom.
Budem najvzácnejší letný súmrak,
ktorý ťa obdarí spevom.
Budem tvoj morský západ slnka,
čo ťa otrávi.
Budem tvoj jemný vánok,
čo ťa pohladí.
Budem tou, ktorú si si vysníval.
Budem tou, ktorú ti osud dal.
Budem tvojou láskou,
tak si to váž.
Nikdy však, prosím,
náš krásny sen nepokaz.
Milujem ťa, to ty vieš.
Nech si na našu lásku v živote
vždy spomenieš.
Tri stromy
Je zaujímavé, ako stoja vedľa seba.
Spolu sa vynímajú sťa jeden obrovský
strom.
A keď fúka vietor a navôkol je
ticho, je nádherne počuť šum ich
listov.
Ráno sa zobúdzam a hľadím von
oblokom, prvé, čo uvidím, sú tie
tri stromy. Vždy sú krásne.
Na jar, v lete, na jeseň i v zime.
Majú také zvláštne čaro.
Sú ako namaľované z rozprávky.
Ktovie, možno aj sú.
Príroda nepozná svoje hranice.
Sú predsa tri, magické stromy vedľa
seba.
Tri stromy za našou záhradou.
Ranné nezábudky
Studené steblo trávy šteklí ma
s kvapkou nežnej rosy,
vonku dnes beháme bosí
a zelený raj spieva, velebí.
Ako jarné vtáča, čo budí ma,
súťaží s vetrom o hlas ľudu,
ktorí krásou tešiť sa budú,
s modrými kvetmi na pleciach.
Kamkoľvek pôjdeš
Kamkoľvek pôjdeš
a budeš kráčať v diaľ,
modrastá obloha ťa bude sprevádzať.
Kamkoľvek pôjdeš
a ukážeš svetu svoj hlas,
vtáky ti budú naoplátku vyspevovať.
Kamkoľvek pôjdeš,
dennou či nočnou tmou,
možno viditeľné hviezdy ti zasvietia.
Kamkoľvek pôjdeš,
za chceným cieľom a túžbou,
pocítiš nekonečnosť vlastnej nostalgie.
Kamkoľvek pôjdeš,
on pôjde vždy s tebou,
bude ťa chrániť pred zlým smerom.
Anjel.