Cintorín
Autor: Ginevra Black
Vek. hranica: 9+
Žáner: návraty
Beta-read: ja
Venované: Marketinke, ktorá robí tie najkrajšie náramky na svete
Všetci štyria mlčky hľadeli na preťahujúceho sa Dumbledora. Omámení tým, čo videli.
Lenže nevedeli, čo ešte uvidia.
Prvá sa spamätala Ginny. Postupne začala rozoznávať v okolí smrťožrútske
“tábory“. Okamžite sa spýtala striebrovlasého čarodejníka: „Pán profesor,
máte pri sebe prútik?“. Dumbledore jej síce neodpovedal priamo, zato však
prútikom rýchlo odstránil žltý záblesk, ktorý k nemu letel.
Harry sa netváril veľmi vystrašene, ale skôr premýšľavo. Keby sme mohli
nazrieť do jeho mysle, našli by sme tam jedinú otázku: „Kedy bude rozhodujúci
zápas? Dnes?“. A Dumbledore mu na jeho nevyslovenú otázku okamžite odpovedal.
„Veru áno, Harry, dnes.“
Potter nestihol ani len okom mihnúť a pred ním stál Ten, čo uniká pred smrťou.
Našťastie si Harryho nevšimol, pretože sa k nemu primiestnil chrbtom. Asi na to
nemyslel, pretože hneď začal páliť rôzne, dosť nepríjemné až smrtiace kliatby.
Harry váhal len sekundičku. Potom vyslovil osudnú kliatbu: „Avada kedavra!“ .
Pán zla nestihol už vôbec nič urobiť. Hermione, Ginny a Ronovi tým spôsobil
obrovskú radosť. On však ešte nemal vyhraté.
Harry James Potter sa po svojej druhej a asi aj najťažšej vražde premiestnil
do stredu Godrickovej úžľabiny. Tu už poľahky našiel spoločný hrobček svojich
rodičov. „Radšej ho levitujem“, preblesklo mu hlavou. Ako povedal, tak urobil.
Skočil za náhrobný kameň, ktorý stál za ním a vytiahol svoj cezmínový prútik.
„Mobilicorpus!“, zvolal. To je posledné, čo si pamätá.
Takmer vzápätí sa ozval strašlivý výbuch a z hrobu vyskočila žena s tmavočer-
venými vlasmi a za ňou muž čiernymi, neposednými vlasmi, ktoré si neprestajne
šuchoril. Žena ukázala kamsi k inému náhrobku a vykríkla: „James, to je Harry,
náš synček a – James, on je v bezvedomí!“. Jej manžel sa poškrabkal po brade
a potom pomaly prehovoril. „Ja ho vezmem, Lily, ty sa premiestni ku Kančej
hlave do Rokvillu.“ Žena poslúchla, usmiala sa na Jamesa a Harryho a
premiestnila sa. Jamesovi to trvalo len o niečo dlhšie. Okamžite a opatrne sa
rozhliadli po okolí a zašepkali sťa jeden: „Potichy ku hradu!“, čo ich trochu
rozosmialo .Ihneď si však spomenuli na svoje slová.
„Počkaj, preberme Harryho!“ prosebným hlasom povedala Lily. James mlčky súhlasil.
Lily už mala pripravený prútik a potichu zvolala: „Ennervate!“. Z prútika vyšľahla
tajomná sila a prebrala najmladšieho Pottera k životu.