Verte, neverte, ale toto sa skutočne stalo. Je to realne popoludnie a aj realne postavy.
Bolo krásne letné popoludnie a mňa mama volala na kúpalisko, ale nechcelo sa mi(typický domased). Rozhodla som sa, že pojdem zo Zuzu a jej psom Windym na prechadzku. Kamoska je živá sranda, ale zvyčajne ostane iba pri slovach, no dnes....
Ako sme tak vklude vykračovali po tráve a semtam po lesnej cestičke, zbadali sme na kopci stádo. Hneď sme sa začali baviť, čo to je. Kamoška tvrdila, že kravy. Mne sa to nezdalo, ale po kratkom presviedčaní som privolila. A to bola najväčšia chyba celej prechádzky.
Okamžite sa kamoška rozhodla, že sa s jednou chce odfotiť( vždy som jej hovorila, že je krava a tak nech sa uvidi s príbuznými). Najprv som jej neverila a ani keď sme zmenili smer prechádzky, tak som neverila. Zrazu sme však, už boli tam kde chodiť nezvykneme a tak som uverila.
Keby sme išli po chodníku, nič zlé by sa nedialo okrem jej šialeného nápadu, ale tá užasná baba sa rozhodla, že ideme skákať prekážkový beh a tak sme skákali cez asi 30-50 kopoch slami, medzi ktorymi boli ich malé, ostré stonky. Podotýkam, že som mala volnú sukňu pokoloená, takže to užasne schytali aj moje nohy( a to som si chcela zobrať tepláky, ale odhovorila ma). Jej pes musel preskákať tie kopy sena tiež, až nato, že ho cez 3 kopy preniesla na rukách.
Potom prišla ďalšia prekážka a to skok cez maly potočik. No ten potok nebol problem preskočiť lenže bol pod niakym stromovym kríkom, takže bolo majstrovstvo sa tam dostať a keď sme tam, už boli prišiel ďalší problam, boli sme na malon utese a takže bolo treba zoskočiť tak, aby sme to preskočili, no nezrípať sa. Prvý išiel Windy, ktorého tam prehodila kamoška, zaním ona a posledná ja.
Potom sme išli po tráve až sme sa dostali na niaku polnu cestu, už tam som kamoške povedala, že ku kravám sa nedostaneme, ale nedala si povedať. Po tejto cestičke sme išli ďalej a rozpravali sa o všeličom. Medzi rečov dostala prvý krát fľaškou po hlave, zaslúžila si. Aj ona, už po chvíli pochopila, že kravy, už asi na foto mat nebude. Zrazu však zbadala niaky strom a chcela mať pri nom foto.
Nastala, už 3 disciplína a to preskakovanie jamy. Ako aj pri tom potoku išiel prvý Windy, toho tam Zuza zo slovom:,, Prepáč!!" prehodila. Ďalej skákala ona a potom ja pričom som hodila niaku grimasu ked som sa snazila dostat navrh kopceka, v ktorého strede som stála. Grimasy som síce hádzala aj pri tych kopach slamy.
Vybrali sme sa ten k niakemu malemu stromčeku. Ja som, už bola mierne vytočená a tak som ju so šomranim odfotila. Par foto s Windym, par bez a par zo stromom. Už sme chceli isť dole, ale v tom sa jej zachcelo fotiť pri šípkovom kry. Ja som ju par krát cvakla a Windy si medzi tym odychoval pod krom. Zuzu sa dofotila, ale prišiel ďalší problém.
Aj keď my dve sme, už chceli ísť(neviem ake boli jej plány, ale určite sme chceli odísť s toho kopca), Windy nebol toho názoru a ďalej oddychoval pod krom. Ker bol dosť pri zemi a tá bola plná podliakov. Tak ako ho stade dostať?! Skúsila som ho nalákať na vodu, nezabralo. Nemusim hadať vravieť, aké bolo učínné volanie. Kamoška ho stade vytiahla po pár pychancoch. No a prišiel asi posledný problém našej prechádzky.
Ako sa dostať späť cez tu jamu. Boli sme podstatne vyžšie ako keď sme išli tam a každý krok nižšie hrozilo zošuchnutie. Zuzu prehodila Windyho a potom mala ísť ona. Ja som si v ten moment všimla, že vedľa nás je niaka plošinka, tak som tam prešla a preskočila. Vyšla som na chodník smiešnymi pohybmi ruk a užasnou grimasou. Prišla som k Windymu a o chvíľu preskočila aj Zuzu.
Pokračovali sme v ceste. Cieľ bol jasný: Domov. Po pár minútach chodze som ju udrela fľaškou 2. krát. Počas cesty mi opakovala, že šport je zdravý!!!
Naša milá Zuzu si však zmyslela, že na večeru chce mať kukuricu, takže keď sme išli okolo poľa svojim kúzelnými rúčkami sa jej objavili 3 šúlky v ruke a 1 vo vrecku. Pokračovali sme v ceste a mojou ulohou ju bolo kriť a podarilo sa, až na to že cestou stratila 1 šulok z ruky.
No to bol celá naša prechádzka za kravami, ktorá trvala 1 a pol hodinu, dorhala mi ponožky, teda sú nepoužitelné a sposobila mi zážitok na ktorý nikdy nezabudnem.
Ako sme tak vklude vykračovali po tráve a semtam po lesnej cestičke, zbadali sme na kopci stádo. Hneď sme sa začali baviť, čo to je. Kamoška tvrdila, že kravy. Mne sa to nezdalo, ale po kratkom presviedčaní som privolila. A to bola najväčšia chyba celej prechádzky.
Okamžite sa kamoška rozhodla, že sa s jednou chce odfotiť( vždy som jej hovorila, že je krava a tak nech sa uvidi s príbuznými). Najprv som jej neverila a ani keď sme zmenili smer prechádzky, tak som neverila. Zrazu sme však, už boli tam kde chodiť nezvykneme a tak som uverila.
Keby sme išli po chodníku, nič zlé by sa nedialo okrem jej šialeného nápadu, ale tá užasná baba sa rozhodla, že ideme skákať prekážkový beh a tak sme skákali cez asi 30-50 kopoch slami, medzi ktorymi boli ich malé, ostré stonky. Podotýkam, že som mala volnú sukňu pokoloená, takže to užasne schytali aj moje nohy( a to som si chcela zobrať tepláky, ale odhovorila ma). Jej pes musel preskákať tie kopy sena tiež, až nato, že ho cez 3 kopy preniesla na rukách.
Potom prišla ďalšia prekážka a to skok cez maly potočik. No ten potok nebol problem preskočiť lenže bol pod niakym stromovym kríkom, takže bolo majstrovstvo sa tam dostať a keď sme tam, už boli prišiel ďalší problam, boli sme na malon utese a takže bolo treba zoskočiť tak, aby sme to preskočili, no nezrípať sa. Prvý išiel Windy, ktorého tam prehodila kamoška, zaním ona a posledná ja.
Potom sme išli po tráve až sme sa dostali na niaku polnu cestu, už tam som kamoške povedala, že ku kravám sa nedostaneme, ale nedala si povedať. Po tejto cestičke sme išli ďalej a rozpravali sa o všeličom. Medzi rečov dostala prvý krát fľaškou po hlave, zaslúžila si. Aj ona, už po chvíli pochopila, že kravy, už asi na foto mat nebude. Zrazu však zbadala niaky strom a chcela mať pri nom foto.
Nastala, už 3 disciplína a to preskakovanie jamy. Ako aj pri tom potoku išiel prvý Windy, toho tam Zuza zo slovom:,, Prepáč!!" prehodila. Ďalej skákala ona a potom ja pričom som hodila niaku grimasu ked som sa snazila dostat navrh kopceka, v ktorého strede som stála. Grimasy som síce hádzala aj pri tych kopach slamy.
Vybrali sme sa ten k niakemu malemu stromčeku. Ja som, už bola mierne vytočená a tak som ju so šomranim odfotila. Par foto s Windym, par bez a par zo stromom. Už sme chceli isť dole, ale v tom sa jej zachcelo fotiť pri šípkovom kry. Ja som ju par krát cvakla a Windy si medzi tym odychoval pod krom. Zuzu sa dofotila, ale prišiel ďalší problém.
Aj keď my dve sme, už chceli ísť(neviem ake boli jej plány, ale určite sme chceli odísť s toho kopca), Windy nebol toho názoru a ďalej oddychoval pod krom. Ker bol dosť pri zemi a tá bola plná podliakov. Tak ako ho stade dostať?! Skúsila som ho nalákať na vodu, nezabralo. Nemusim hadať vravieť, aké bolo učínné volanie. Kamoška ho stade vytiahla po pár pychancoch. No a prišiel asi posledný problém našej prechádzky.
Ako sa dostať späť cez tu jamu. Boli sme podstatne vyžšie ako keď sme išli tam a každý krok nižšie hrozilo zošuchnutie. Zuzu prehodila Windyho a potom mala ísť ona. Ja som si v ten moment všimla, že vedľa nás je niaka plošinka, tak som tam prešla a preskočila. Vyšla som na chodník smiešnymi pohybmi ruk a užasnou grimasou. Prišla som k Windymu a o chvíľu preskočila aj Zuzu.
Pokračovali sme v ceste. Cieľ bol jasný: Domov. Po pár minútach chodze som ju udrela fľaškou 2. krát. Počas cesty mi opakovala, že šport je zdravý!!!
Naša milá Zuzu si však zmyslela, že na večeru chce mať kukuricu, takže keď sme išli okolo poľa svojim kúzelnými rúčkami sa jej objavili 3 šúlky v ruke a 1 vo vrecku. Pokračovali sme v ceste a mojou ulohou ju bolo kriť a podarilo sa, až na to že cestou stratila 1 šulok z ruky.
No to bol celá naša prechádzka za kravami, ktorá trvala 1 a pol hodinu, dorhala mi ponožky, teda sú nepoužitelné a sposobila mi zážitok na ktorý nikdy nezabudnem.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář