1. Príliš veľa tekutín

Jednou z prvých vecí, o ktorých som sa dozvedel, keď som sa začal zaujímať o stravu bol adekvátny pitný režim. I keď sa môže zdať, že to je silne individuálna záležitosť (čo vôbec nie je len zdanie), moderná zdravá výživa a výživoví guru na to majú trochu (úplne) odlišný názor. Podľa väčšiny z toho, čo som sa od nich dozvedel by človek mal vypiť denne minimálne(!) 2l vody, pričom jeden liter hneď po prebudení kvôli tomu, že telo je po dlhej noci vysušené a črevá sa potrebujú prečistiť. A smäd? Pfff. Ten je nepodstatný. Keď ste smädný, tak už je neskoro, preto by ste mali piť oveľa skôr a riadiť sa radšej rozumom ako základnými fyziologickými indikátormi, ktorými sa riadia všetky ostatné organizmy na planéte. 

K čomu sa poslúchaním takýchto rád môžete dopracovať? Určite ste už niekde počuli, že telo je z 60% (alebo nejaké podobné číslo) voda. To je pravda, ale len z časti. Ľudské telo je skôr z 60% polievka. To znamená, že spolu s vodou sa v jeho tekutinách (krv, medzi a vnútrobunkové tekutiny) nachádzajú aj rôzne minerály ako sodík, draslík, horčík, vápnik a iné, a dohromady tvoria približne 10% týchto tekutín. Nazývajú sa elektrolyty - častice s nábojom, ktoré dokážu viesť elektrický prúd a ich koncentrácia je rôzna v odlišných telesných častiach. Aby tento systém fungoval správne a dochádzalo tak k optimálnej látkovej výmene, musí sa neustále udržiavať určitá koncentrácia týchto elektrolytov. To telo robí automaticky, ale niekedy mu s tým moc nepomáhame, hlavne keď sú elektrolyty príliš zriedené (veľa vody) alebo príliš koncentrované (málo vody). Koľko je veľa a koľko je málo? 

Počas dňa strácame približne 2.5 litra vody potením, dýchaním, močením a inými telesnými vylučovacími procesmi, ktoré tu nebudem rozoberať do detailov. Logicky, tieto straty by sme pravdepodobne mali nejak dopĺňať. Znamená to ale, že by ste mali piť denne aspoň 2.5 litra vody? Hell NO! Dva a pol litra stratíte, ale už len cca 1l získate z potravy, 0.5l z metabolických procesov. Počkajte nech si to prerátam na kalkulačke. Áno. Zostáva 1l, ktorý by ste mali doplniť pitným režimom. Samozrejme sa to bude líšiť v závislosti od fyzickej aktivity a telesnej stavby ale na to má predsa telo vyvinutý (podľa výživových poradcov a guru nespoľahlivý) mechanizmus smädu. A pokiaľ ten náhodou zlyháva, veľmi dobrou kontrolou ja farba moču. Ideálna farba je žltá. Ak má napríklad zviera biely moč, veterinári sú trénovaní si myslieť, že to zviera je veľmi choré.

Ako budete vedieť, že ste to s pitím prehnali? Telesné tekutiny (hlavne sodík) sú príliš zriedené a dostaneme sa do stavu tzv. hyponatrémie. To má za následok zvýšenú frekvenciu močenia (čistý, biely moč), sucho v ústach so zvýšeným pocitom smädu a zníženú odozva nervových a svalových buniek. Telo sa pritom dostáva do stresu a veľmi ľahko skončíte so studenými rukami a nohami. Ďalšími známkami je časté behanie na záchod, nočné močenie a kŕče vo svaloch na nohách. Oh boy. Tažké noci. A nie. Nič z toho nie je normálne a telo sa tým rozhodne nečistí od žiadnych toxínov ako mi bolo dakedy povedané.

2. Diéty

Strava je veľmi veľkou súčasťou zdravého životného štýlu a bez adekvátnej výživy to jednoducho nejde. Ľudia ale dosť často dostanú dojem (väčšinou za to môžu ďakovať nejakému výživovému guru), že tou jedinou a najsprávnejšou cestou je nabehnúť na diétu alebo nejaké dogmatické stravovanie. Väčšinou si každý vymyslí niečo vlastné, s veľkou radosťou to začne propagovať a potom je ich tam neskutočne veľké množstvo. Rozobrať každú z nich, tak to by vyšlo možno na knihu veľkosťou úspešne konkurujúcou Vojne a mieru. Všetky z nich majú ale určité spoločné znaky, vďaka ktorým sa zaradili do tohto rebríčku.

1. Sú to moderné výmysly ľudí. Žiadna z nich, nech sa jedná o veganstvo, vitariánstvo, nízkotučnú, vysokotučnú, atď, dokonca ani paleo nie je odskúšaná na ľuďoch, a preto sú to len moderné experimenty. Nikde v našej histórii neexistuje zmienka o tom, že by na takých stravách ľudia dokázali úspešne žiť a produkovať zdravé deti po niekoľko generácii. Keby k nim aspoň toto každý vravel popritom, ako ich všade vychvaľuje. Vezmime si napríklad veganstvo. Veganstvo by bolo odskúšané, pokiaľ by rodičia dieťaťa jedli veganskú stravu pred a počas tehotenstva, dieťa by bolo od narodenia a celý svoj život veganom, malo by deti s rovnakým veganom, ich deti by boli veganmi a ich potomkovia by boli tiež veganmi. Takto by to malo pokračovať aspoň ďalšie dve generácie. Nič také ale neexistuje, práve naopak. Dosť často je vidno, že sa niekto stane veganom v adolescencii, vydrží na tom niekoľko rokov a potom sa začnú objavovať problémy. Určitým ľuďom to funguje dlhšie, ale nikde nie je vidno niekoľko generácií na tejto strave.

2. Diéty obmedzujú nejakú veľkú kategóriu jedál. Či už sa jedná o mäso, mlieko, obilniny, kalórie, cukry, tuky, proteíny, soľ, všetko živočíšne, všetko rastlinné, všetko živočíšne aj rastlinné, každá diéta vraví: "Nemôžete mať toto a tamto." Zvyčajne to vzniká na základe nejakej super novej teórie vychádzajúcej z faktu vytrhnutého z kontextu štúdie, ktorej výsledky sa väčšinou ani nikdy nepodarí nikomu rekonštruovať. Prečo nie je obmädzovanie potravín (aj keď sa jedná napríklad o obilniny) to najlepšie riešenie? My - ľudská rasa máme už za sebou niekoľko rokov. Niekoľko stoviek tisíc rokov. Za tento čas sme sa tak nejak prispôsobili na určité potraviny, na niektoré nie, a na mnoho z nich sa ešte len prispôsobujeme. Ideálnym príkladom je mlieko. To sa objavilo z historického hľadiska len nedávno (niekoľko tisícok rokov dozadu) a množstvo ľudí je už v dnešnej dobe schopných bez problémov mlieko tráviť aj v dospelosti. Niekto by to mohol nazvať evolučná výhoda oproti tým, čo to nedokážu. Myslíte, že tí, ktorí majú túto evolučnú výhodu ju získali preto, že ich predkovia to mlieko konzumovali alebo preto, že sa mu vyhýbali? Pokiaľ je žena tehotná a vyhýba sa všetkému lepku, jej dieťa bude menej prispôsobené na jeho trávenie. Organizmy sa prispôsobujú veciam, ktorým sú vystavované a vyžadujú veci, ktorým sú prispôsobené (ako je napríklad mäso a živočíšny tuk a rôzne látky v nich, ktoré u rastlín nenájdete vôbec alebo v potrebnom množstve). Každá položka, ktorá je skutočným jedlom a nie je vo vašej strave, je krok od zdravia.

3. Jedným z najhorších dôsledkov diét je ich negatívny vplyv na psychiku. Odmietaním nejakého skutočného jedla si podvedome vsugerujete, že jedlo je váš nepriateľ. Začnete s ním mať negatívny vzťah, pretože sa sústredíte len na to, ako vám to a to škodí. V tradičných kultúrach mali ľudia s jedlom úplne iný vzťah. Boli vďačný za všetko, čo mali (pravdepodobne dovtedy, kým tam neprišli bledé tváre). Mnoho jedál, nad ktorými by vegetariáni ohrnuli nos považovali za posvätné a veľmi si ich cenili. S diétou a obmedzeniami prichádzajú automaticky pravidlá a pravidlá sú predsa na to aby sa porušovali. A u diét to ani inak nejde, pretože telo sa dostane časom do stavu, keď bude potrebovať tie kalórie, ktoré mu obmedzujete a bude pre to robiť všetko možné, až vás to nakoniec premôže. Porušíte svoju diétu a s tým príjde pocit viny. Budete sa kvôli tomu ubíjať a hlavu vám zaplaví kopa negatívnych emócií, ktoré môžu výrazne ovplyvniť vaše psychické a fyzické zdravie.

Takže narozdiel od toho, aby sme sa pýtali, čo by sme mali jesť a vymýšlali pri tom nové diéty, skôr by sme sa mali pozrieť na to, čo jedia zdraví ľudia a od toho sa pohnúť ďalej.

3. Sója

Niektorých môže prekvapiť (iných naopak vôbec nie), že sa sem dostala aj veľmi obľúbená vegetariánska "náhrada" mäsa. Výživovými poradcami dakedy vynášaná do nebeských výšin si našla cestu do neskutočne veľa produktov predávaných v predajňach so "zdravou" výživou a do mnoho vegetariánskych a veganských receptov. Dokážu ju tam vpašovať v rôznych podobách, z ktorých skoro všetky chutia odporne, ale to ani zďaleka nie je tým jediným problémom.

Sója obsahuje vysoký podieľ kyseliny fytovej, ktorá obmedzuje vstrebávanie vápniku, horčíku, medi, železa a zinku. Klasické metódy spracovania používané moderným priemyslom a varenie neredukujú jej množstvo a to predstavuje veľký problém hlavne u rastúcich detí. Kyselina fytová, jej výskyt a procesy, ktorými sa výrazne redukuje jej množstvo sú podrobne popísané v našom e-booku Najväčší Zlodeji Zdravia.

Inhibítory trypsínu nachádzajúce sa v sóji narúšajú trávenie proteínov a môžu spôsobiť problémy s podžalúdkovou žlazou a obmedzený rast (vskutku ideálna náhrada mäsa). Fytoestrogény narúšajú činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním, predovšetkým štítnu žlazu a môžu spôsobiť tzv. hypotyreózu (znížená činnosť štítnej žlazy) a tým narušiť celkový metabolizmus. Sója obsahuje zložku, ktorá sa podobá vitamínu B₁₂, ale telo ju nedokáže využiť a naopak zvyšuje požiadavky na vitamín D a B₁₂. Kompletný proteín? Sója je chudobná na aminokyseliny obsahujúce síru (methionin a cystin).

Prečo má potom pravidelná konzumácia sóji v Ázii už tak dlhú históriu? Ukázalo sa, že vlastne nemá. Sója sa začala používať ako jedlo počas dynastie Chou (1134-246 p.n.l.) keď sa ju Číňania naučili fermentovať na jedlá ako natto, tamari alebo tempeh. Fermentovaná sója je podstatne odlišná od tej klasickej, pretože fermentácia je jeden z procesov, ktorým je možné redukovať množstvo negatívnych látok ako je napríklad kyselina fytová. A aj v tomto prípade ju konzumovali len v malom množstve približne 10g denne ako prílohu a nie ako náhradu živočíšneho proteínu.

4. Klíčky

Vravia, že sú výživová bomba, plné enzýmov a tým, že ešte stále rastú, zdvíhajú energiu organizmu. Často sa vyskytujú vo veganských jedlách, hlavne v surových šalátoch. Z môjho pohľadu ide o veľmi nebezpečnú "potravinu", ktorá by sa nemala vyskytovať v strave ničoho, čo chce byť zdravé. Podľa Centra pre kontrolu chorôb (Center for disease control) približne 50% otravy z jedla je spôsobené surovou stravou, z toho viac ako polovica zo surových klíčkov. Podmienky, v ktorých klíčky rastú (vlhko, relatívne teplo) sú priam ideálne pre množenie mikroorganizmov. A množia sa oveľa rýchlejšie ako klíčky stíhajú rásť. Ak sa teda stane, že nejaké semená sú kontaminované nebezpečným mikróbmi ako napríklad salmonela alebo E.coli (k čomu aj skutočne dochádza), pri klíčení sa namnožia exponenciálne a predstavujú veľké zdravotné riziko. Mike Doyle, riaditeľ Centra pre bezpečnosť potravín na University of Georgia povedal o klíčkoch: "Klíčky považujem za jedné z najrizikovejších potravín predávaných v obchodoch".

Stále nie ste presvedčený? Rastliny sa ujisťujú, že keď ich semená klíčia, tak produkujú karcinogénne chemikálie aby ich nič nezjedlo. Jeden Kalifornský doktor zistil, že pri klíčení alfalfy vzniká nebezpečný karcinogén silnejší ako človekom vytvorené pesticídy. Asi nebude náhoda, že v prírode žiadne chrobáky, ani nič iné nežerie klíčky, ale pustia sa do nich až keď vyjdú von zelené lístky.

Prečo to potom ľudia robia? Asi si chceme dokázať, že na nás sa nevzťahuje to, čo na ostatné organizmy. Niektorí veria, že klíčky sa konzumujú bežne v tradičných kultúrach, ale zatiaľ som narazil len na jeden prípad ich konzumácie. Konkrétne v Číne a išlo o mungo fazule, pričom boli po vyklíčení dlho varené a vôbec nie surové. Neviem, čo ich k tomu viedlo, ale výživový profil to určite nebol. Keď sa pozriete na ich výživový profil, tak to nie je žiadna sláva. V niektorých rebríčkoch sa vyskytujú medzi najmenej vyživujúcimi potravinami. Aj napriek tomu, že existujú štúdie, ktoré ukazujú na ich benefity, ja sa od klíčkov radšej držím ďaleko a nechcem byť súčasťou experimentu s ich konzumáciou. Ide predsa len o novinku v našej strave.

5. Džúsy a smoothie

Džúsy (doma odšťavené) môžete poznať ako osviežujúci nápoj plný vitamínov, minerálov, enzýmov, antioxidantov a fytonutrientov, ktorým veľa na zdravie zameraných ľudí začína svoj deň. Škoda že z toho je pravdou len tá posledná časť. Prečo?

Keď robíte džús, do odšťavňovača natlačíte nejaké ovocie alebo zeleninu a z jednej časti vám vylezie sladená voda a z druhej tuhá časť, ktorú všetci vyhadzujú. Sladená voda je medzibunková tekutina z rastlín alebo plodov a to, čo vyhodíte v sebe obsahuje vlákninu a väčšinu živín. Živiny sa nedostanú do šťavy z jedného veľmi prostého dôvodu. Väčšina z nich sa náchadza vnútri buniek za rastlinnou bunkovou stenou - celulózou, ktorá je tvorená na seba naviazanými molekulami glukózy. Je to veľmi hrubá, tvrdá a silná štruktúra, ktorú nevedia rozložiť ani ľudské tráviace enzýmy a na jej zničenie potrebujete ohromne veľký tlak. Norman W. Walker, jeden z prvých, ktorí začali vo veľkom propagovať džúsy, vyvinul odšťavovač aplikujúci hydraulický tlak na odšťavovaný materiál a tento tlak bol dostatočný na prelomenie rastlinnej bunečnej steny. Džúsy z tohto prístroja sú aj v dnešnej dobe súčasťou Gersonovej terapie, pochybujem ale, že má doma niekto tento alebo jemu podobný prístroj, pretože jeho cena je neskutočne vysoká. Ostatné odšťavovače fungujú na iných princípoch (a tiež nejde o lacnú záležitosť).

Nie len, že z nich nemáte skoro žiadne živiny, sú dokonca aj nebezpečné. Platí to predovšetkým pre smoothie. Pokiaľ by bola zelenina alebo ovocie, ktoré používate pre ich výrobu kontaminovaná patogénnymi baktériami, tým že ich tam vykúpete v cukrovej vode zvýšite ich počet exponenciálne. To môže viesť k zvracaniu, hnačkám, zlyhaniu obličiek a smrti. Neviem ako vám, ale mne to za to určite nestojí.

6. Detoxifikácia a čistenie

Odklonením od modernej vedeckej tradícii k tzv. holistickej, čo je bežný postup asi 90% ľudí čo sa začnú zaujímať hlbšie o zdravie (vrátane mňa pred rokmi), narazíte veľmi rýchlo na čistenie a detoxifikáciu. Vychádza to zo samotnej povahy holistickej tradície, podľa ktorej je ľudské telo špinavé a toxínmi zanesené, prirovnávané k záchodu alebo potrubiu, ktoré tiež musíte pravidelne čistiť až dovtedy, kým sa prečistíte na takú úroveň, že sa vám harmonicky aktivujú všetky čakry a otvorí sa tretie oko. Ale to je možné len vtedy, ak budete kompletne čistý od všetkých toxínov z moderného špinavého prostredia. Z toho vzinkajú rôzne metódy na čistenie pečene, obličiek, krvi, lymfy, žalúdka (a.k.a zvracanie), nosných dutín a ďalších dutín na opačnej strane tela a to je len špička ľadovca. Ak ste na niečo podobné narazili a dáva vám to zmysel, tak je dôležité si uvedomiť, že ľudské telo nie je záchod, ktorý treba pravidelne čistiť. Je to živý, dynamický a otvorený systém, ktorý sa už čo to naučil počas svojho vývoja. Napríklad ako sa zbavovať látok, ktoré v ňom nemajú byť. Áno, presne tak. Telo sa samé "detoxifikuje a čistí". Pomáhajú mu k tomu rôzne orgány (napr. pečeň, obličky, koža), ktoré sa taktiež samé udržiavajú a zakaždým, keď do nich robíte nejaký zásah ("čistíte ich"), narúšate tieto procesy.

Asi na najbežnejšie čistenia, na ktoré som narazil bolo čistenie hrubého čreva (klystýr, šankhaprakšálana), čistenie pečene a nosných dutín. Počuli ste už o tom, že v hrubom čreve sa nachádza naša črevná mikroflóra, ktorá nám pomáha tráviť potravu, z veľkej časti sa podieľa na našej imunite, drží "v šachu" iné nebezpečné mikroorganizmy, ktoré by nám inak spôsobovali množstvo problémov a naviac vykonáva ešte ďalsích tristomiliónov funkcií prospešných pre náš organizmus o väčšine ktorých vôbec ani netušime? Tak presne túto mikroflóru prečistíte týmito metódami.

Čistenie pečene? Pečen nie je filter, na ktorom sa všetko zachytáva, čo cez ňu prejde. Je to živý systém, ktorý nič nezachytáva, ale rozhoduje - toto je v poriadku, toto tu nemá čo robiť a s týmto si poradím neskôr, pretože som momentálne zaneprázdnená. 

Pri nosných dutinách, to, čoho sa zbavíte čistením sú hlieny. Ľudia nemajú radi hlieny, hlavne nie tí, čo chcú byť čo najčistejší. Skoro nikto z nich ale netuši, na čo tam tie hlieny vôbec sú. Hlieny sa nachádzajú všade na povrchu telesných dutín ako ochrana pred vstupom nežiadúcich organizmov do tela. Tipnite si, vďaka čomu vás tráviace šťavy nerozožerú zvnútra zakaždým, keď si pochutnáte na nejakom jedle. Bingo! Žalúdočná stena je obalená hlienom. Hlien znamená ochrana. Čo sa teda stane keď sa zbavíte (dočasne) hlienov z telesných dutín?

7. Príliš veľa nesprávneho cvičenia

Byť zdravý bez fyzickej aktivity je viac-menej nemožné. Vlastne, je nemožné byť bez fyzickej aktivity. Ako ľudská bytosť žijúca vo fyzickom tele vykonávame pohyb neustále. Inú možnosť nemáme. Cez manipuláciu pomocou rúk, pohyb nohami až po komplexnejšie pohybové vzorce. Rozdieľ je v tom, ako dobre tento pohyb robíme. Čím viac času strávime s určitou aktivitou, tým lepšie ju budeme vykonávať, a tým viac na ňu budeme prispôsobení. Pokiaľ budeme väčšinu dňa sedieť, naše telo sa tomu bude viac prispôsobovať a naše deti v tom budú dokonca ešte lepšie ako my.

Všetko, čo robíme, učí naše telo byť lepšie v tejto aktivite a prispôsobuje sa jej. Keď sa teda zameriate na nejaký typ cvičenia, je dobré si položiť otázku, k akému výsledku vás to prispôsobuje. Je to žiadaný výsledok? Vezmite si napríklad behanie na dlhé vzdialenosti. Ak ste niekedy behali viete, že k tomu nepotrebujete príliš veľa svalov. V skutočnosti potrebujete byť čo najľahší, a preto telo nemá problém obetovať svalovú hmotu aby sa tej aktivite čo najlepšie prispôsobilo. A je to aj dosť veľká nuda pokiaľ beháte klasickým lineárnym štýlom. Skúste sa prebehnúť lesom, kde sa mení terén, musíte preskakovať, podliezať, vyhýbať sa stromom (a občas medveďom). Bude to mať úplne íný efekt.

Keď už hovoríme o tej nude, mnoho ľudí začne hneď chodiť do fitnes centra a cvičí tam s činkami a prístrojmi. Inak povedané, cvičia stále rovnaké svalové partie, rovnakými robotickými pohybmi, v rovnakom smere stále dookola. Jedíné, čo sa mení je váha a veľkosť ich svalov. Pokiaľ vám ide len o to, je to dobrý spôsob. Nepripraví vás to ale na iné (odlišné) fyzické aktivity, absolútne nič vás to nenaučí a ani to nezlepší vašu fitnes. Budete akurát vedieť efektívnejšie dvíhať väčšiu váhu v určitom smere. Pravidelným opakovaním takýchto jednotvárnych pohybov si môžete veľmi ľahko vytvoriť časom zranenie.

Ak vás zaujímajú komplexnejšie pohybové systémy, ktoré cvičia telo v rôznych smeroch, mrknite sa na Scottove Sonnonove TacFit (označený Men's Health magazínom ako "World's smartest workout"), IntuFlow, Clubbell, prípadne MovNat alebo Ido Portal Method. 

Záver

Problém dnešnej doby nie je v tom, že by sme mali informácií málo. Nepotrebujete veľa informácií. Potrebujete správne informácie. Nájsť ich je dnes veľký problém, pretože ľudia posúvajú všetko, čo sa dočítajú automaticky ďalej bez toho, aby si niečo overili alebo si často prispôsobujú fakty svojím názorom. Klamstvá sa posúvajú ďalej, i keď niekedy neúmyselne, a potom keď to ľudia vidia všade, tak to automatický prijmu ako fakt. Z toho potom vzniknú veľmi nebezpečné rady a ľudia, ktorí by aj chceli žiť zdravšie na to akurát doplatia.

Najhoršie rady, aké môžete dostať sú zhrnuté v tomto článku. Nie je to ale zďaleka všetko, možno ani nie tie najhoršie, ale podľa môjho názoru sú to tie, o ktorých veľa ľudí nevie alebo si to neuvedomjú. Pokiaľ by som to mal všetko zhrnúť do pár rád, tak by som vám odporúčil zbytočne nehazardovať so svojím zdravím a hlavne zdravím vaších detí v moderných experimentoch a vždy sa pozerať s nadhľadom na všetko, čo sa dočítate.

Dôverujte svojmu telu. Ono vie najlepšie čo má robiť a robí to vynikajúco, vy mu v tom akurát často prekážate buď stravou, nesprávnym cvičením, psychikou alebo inými nezdravými praktikami.

Máte s niektorou z týchto kategórií skúsenosti?

Referencie