Príbeh o Chickite alebo kunoichi vz 400 bojovníkov
Tento večer bol
niečím iný... Piatim dievčatám (4 kunoichi a jedna desná baka) behali po
mysli podobné myšlienky (čo bolo dosť divné lebo jedna myslela vkuse len na
seba a zvyšné 4 sa pre vlastnú bezpečnosť snažili myslieť na všetko len
nie na onú slečnu). Dotyčná práve vošla so zaslzenými očami do svojej
mega-extra-ultra veľkej izby (len čo sa jej podarilo prepchať si zadok cez
zárubňu dverí čo trvalo pár minút). Spomenula si na rozhovor so svojimi štyrmi
nepriateľkami spred pár dní.
„Som lepšia v čomkoľvek na čo si len
pomyslíte! A keď ma Exkrement naučí aikido tak vás porazím aj
v boji!“ Štyri kunoichi stojace oproti nej, svorne pozreli na jej
gigantický zadok s ktorým mávala problémy aj normálne chodiť
a snažili sa predstaviť si ju bojovať. Pokusy predstaviť si tú banalitu
skončili dvoma úškrnmi (Tsuna-chan a Orihime-chan) , jedným výbuchom
rehotu (Karin-chan) a jedným
pobaveným zachrochtaním(Rukia-chan). Objekt zábavy si to však nevšimol, napriek
tomu že Karin sa už váľala po zemi
a snažila sa lapiť dych.
„Tak čo tak to skúsiť?“ navrhla pobavená Rukia
„Za týždeň“ dodala Orihime
„Tvárou v tvár, súboj“ pridala sa Tsuna.
Karin ešte stále nebola v stave aby mohla niečo povedať.
„A-ale t-to nebude fér... Vy ste štyri a ja
som len jedna“ Karin sa konečne podarilo prestať smiať a postavila sa
vedľa svojich troch družiek.
„Tak si zober aj famíliu“ navrhla.
„A kamošov z Vivy“ pridala Paige
„A ľudí z triedy!“ dodala Tsuna
„A ostatných pätolizačov“ dokončila Orihime
a uškrnula sa.
Chcikita vyzerala že rozmýšľa nad návrhom (Ale
v skutočnosti jej len práve dochádzalo čo povedali a pomali hľadala
v mysli čo znamená slovo pätolizač). Nakoniec prikývla.
„Pche, môj bratranec z 18. kolena ovláda
karate! Ten vám ukáže“ Všetky štyri kunoichi sa pobavene pousmiali
a zvrtli sa.
„Tak o týždeň!“ zakričala ešte Karin
a spoločne odišli a nechali Chickitu stáť samú aj keď jej to ešte
nedošlo.
6 dní... 6 dní
ubehlo od tejto dohody a Chickita už stihla obvolať všetkých ľudí čo mala
v kontaktoch (12 475 mobilných čísiel) a hoci väčšina „už niečo
mala“ alebo „nevedela kto vlastne nejaká Chickita je“ podarilo sa jej zohnať si
400 ľudí ktorý s ňou pôjdu bojovať. Chickita vzala kalkulačku vykladanú
diamantmi a naťukala do nej- 400
delené 4 a hľadala gombík ktorý treba stlačiť aby sa príklad vypočítal.
Keď ho konečne našla na (LCD) obrazovke (s uhlopriečkou
Nie tak ďaleko od
jej obrovskej 100- miliónovej vily jedna z jej súperiek hľadela na svoj
tmavý obraz v zrkadle. Už zajtra to má prísť.... Rátali že na každú
z nich Chickita zoženie 100-200 ľudí... Vtom sa jej izbou ozvalo
zvonenie...
Už trochu ďalej
od 100- miliónovej vily sa vo vlaku viezlo dievča, hľadiace do tmy za špinavým
oknom. Zajtra... Sklopila zrak a skúmala podlahu s vážnym pohľadom.
Keď však opäť zdvihla hlavu, na tvári sa jej zračil široký úsmev. Áno,
zajtra...
Dve netrpezlivé
kunoichi práve prešľapovali pred dverami paneláku a zvonili
„No tak, Rukia,
švihaj, Karin nás zabije ak nedôjdeme včas!“ zakričala jedna, dúfajúc že Rukia
ju počula. Vtom sa otvorili (teda skôr boli znútra násilne vykopnuté) dvere
a Rukia priskočila k svojim dvom kamarátkam.
„Kaa-san,
Otoo-san, idem von!“ nečakajúc na odpoveď tresla dverami tak že opadol kus
omietky zo steny. Všetky tri sa svorne rozbehli dole schodmi, berúc ich tak
zhruba po pätnástich.
„Koľko je?“
spýtala sa Tsuna presne vo chvíli keď vyraz...ehm... otvorili zadné dvere
a vybehli do noci.
„O päť dvanásť“
odpovedala jej pohotovo Orihime
„A vlak
prichádza...?“ obrátila sa na ňu aj Rukia
„O dvanástej“
„Tak to zobereme
rýchlo!“ uškrnula sa Rukia a vyskočila na najbližší strom takou rýchlosťou
akoby sa odmiestnila. Ostatné dve o nič pomalšie skočili za ňou
a skákali z budovy na budovu maximálnou rýchlosťou smerom
k vlakovej stanici.
Ozvalo sa
škrípanie bŕzd a vlak pomali zastával na nástupišti. Ľudia sa valili von
dverami napriek nočnej hodine- len jedno dievča, proste otvorilo okno
a hladkým skokom pristálo priamo pri schodoch po ktorých zletelo (áno
zletelo v tomto príbehu ľudia aj lietajú :D) dole a prebehlo na
hlavné nástupište práve keď 3 jej kamošky vrazili dnu a v absolútne
akčnej póze zastali priamo pred ňou
„Na sekundu
presné“ uškrnula sa Karin zatiaľ čo jej tímové partnerky vstávali zo zeme
„To bol beh“
vzdychla si Rukia a tiež sa zasmiala.
„Čo myslíte čo
teraz robí Chickita?“ pridala sa Tsuna
„Vyplakáva si
oči- to je jasné!“ uchechtla sa na odpoveď Orihime.
Všetky štyri sa
chytili pod pazuchy a spoločným krokom sa vybrali... Nie, nie trénovať...
Do najbližšieho baru pochopiteľne...
(Vzhľadom na to že tento príbeh nemá určenú vekovú
hranicu, noc nebude podrobne opísaná. Jediné čo k tomu môžem povedať je že
po hodinke prekecávania v nemenovanom bare prišli za našimi hlavnými
hrdinkami Itachi, Dei, Kakashi a Kiba... Vtedy sa zábava ešte len
začala... Ak založíme rubriku hentai poviedky možno to opíšem podrobnejšie J)
Na druhý deň, o siedmej
sa mali stretnúť obe strany a hneď začať súboj. Keď tam všetky štyri
o päť sedem došli, sedelo, stálo, ležalo alebo nadávalo tam 400 ľudí (háá
oni si to hneď presne zrátali :D).
„Môžeme začať?“
zrevala Tsuna a všetci hneď stíchli (to zdedila po svojej matke :D).
Miesto odpovede všetci povstávali a prepichávali ich vražednými pohľadmi.
Evidentne po znamenalo áno. Karin poskočila dopredu.
„Môžem ísť prvá?
Beriem prvú stovku!“ nečakajúc na odpoveď, otočila sa k skupine napravo od
nich, kde 90% „bojovníkov“ tvorila mužská časť.
„Oiroke no jutsu!
Henge!“ skríkla a zmizla v obláčiku dymu. Všetci (okrem jej troch
partneriek, ktoré dobre poznali toto jej jutsu) zatajili dych a čakali čo
sa stane. Dym sa začal pomali rozplývať a odhaľoval ženskú postavu- navlas
ako Karinina, čierne vlasy mala v dvoch vrkočoch a no... moc toho na
sebe nemala... Partičke jej protivníkov sa masovo pustila krv z nosa
a ako hnilé hrušky popadali k zemi. Ostalo stáť asi 10 dievčat (ktoré
bohužiaľ neboli lesby) a zhruba 5 mužov a jeden chlapec vyzerajúc tak
na 10 rokov (háá ale mal 13) ktorý mali zrejme pevnejšiu vôľu.
Karin sa však
nenechala odradiť a opäť urobila pečať.
„Kage Bunshin no
jutsu!“ Miesto normálnych klonov sa na bojisku objavilo asi 100 kópii jej
Oiroke. Posledný muži popadali k zemi a z nosu sa im valila krv
ešte vo väčších množstvách ako skupine pred nimi. Chlapec však stále stál
a ani harem no jutsu s ním nič neurobilo. („Nie je gay?“ pomyslela
si) No vtom ho Karin spoznala. Chcelo sa jej vracať keď videla tú cigánsku pleť
a vlasy upravené kvázi že „do kohúta“. Opäť zmizla v obláčiku dymu no
keď sa rozplynul, stála tam normálna Karin aj s jedným kage bunshinom a v rukách držali
obrovskú rotujúcu guľu
„Oodama
Rasengan!“ skríkla a vrazila guľu do jej nenávideného spolužiaka. Účinky
boli deštrukčné. Nastal výbuch ktorý zahalil veľkú časť bojiska no keď sa prach
usadil na zem, a všetci sa upokojili, bolo vidieť na zemi ležiacu skupinku
dievčat a priamo pod jej nohami ležiaceho chlapca, ktorý neprežil. Aspoň
na to nevyzeral, čomu pridávala mláka krvi v ktorej ležal a jeho
divné stočenie tela.
„Ste na rade“
otočila sa k zvyšku štvorky a navzájom si prikývli. Karin premetom
premiestila späť presne vo chvíľu keď rovnakým premetom pred skočila Tsuna.
S ležérnym výrazom buchla päsťou do zeme v ktorej sa objavila
obrovská trhlina. Opäť nastal rozruch, asi 50 ľudí popadalo do utvorenej
priepasti a tých zvyšným päťdesiat s krikom bežalo preč. Tsunu to na
ich smolu však bavilo a tak sa rýchlosťou asi 15 krát väčšou ako rýchlosť
normálneho človeka rozbehla. Pochopiteľne, dlho bežať nemusela, kopla do
obrovského stromu a ten sa zvalil, pričom zabil minimálne 20 ľudí.
Ostávala jej už posledná tridsiatka, Tsuna jedného nadľudskou silou chytila pod
krk a hneď ako začal modrať (čo vďaka jej stisku trvalo asi 5 sekúnd)
hodila ho k skupinke, opäť takou silou že 5 ľudí zhodilo z nôh
(:D:D). Jeden blonďavec s nechutnou pretiahnutou tvárou a okuliarmi
sa k nej rozbehol, akože „bojovať“ no jej stačili 3 prsty a jeden
nenápadný podkop aby ostal ležať na zemi s rozbitými okuliarmi
a pramienkom krvi vychádzajúceho z temena. Tsunade si na neho
vyložila nohu a provokatívne pozrela na zvyšok. Vzápätí 5 najbližším
uštedrila taký kop že so sebou vzali aspoň desať z vedľajšej skupiny
„Hej, tí sú moji“
zakričala na ňu Orihime ale smiala sa. Tsuna na n previnilo pozrela čo chceli
jej protivníci (Už ich zostalo len 10) využiť a rozbehli sa
k nej. Ona sa ani neotočila, dvoch podkopla, jednému uštedrila úder do
tváre a ten zvalil aj druhého. Posledný šiesti konečne zbadali že nemajú
šancu a rozbehli sa pred. Vtedy sa Tsuna konečne otočila k nim
„Tak to teda
nie!“ skríkla a vytiahla shurikeny ktoré rýchlo za nimi hodila. Presne
šesť shurikenov- každý sa zapichol do chrbta jedného a tí ani kolky (aké
prirovnanie už len nevymyslím...) popadali k zemi, ležiac v krvi.
Tsuna sa poobzerala.
„To je všetko?“
trochu sklamane sa opýtala do vzduchu a prebehla späť k svojim
teamovým kamarátkam. Na jej miesto poskočila Orihime a otočila sa
k svojej časti protivníkov. Rukia konečne našla Chickitu ktorý sa skrývala
za najväčšou skupinou a s hrôzou sledovala ako jej ochrancov ubúda.
Táto skupinka sa zadala odvážnejšia ako prechodzie dve. Piati sa hneď rozbehli
útočiť na Orihime. Tá len zvláštne pohla rukou a všetci spadli na zem.
„Omotala som vám
okolo nôh čakrové vlákna“ oznámila im s anjelským úškrnom. Teraz urobila
rovnaký pohyb druhou rukou a asi dvadsať ďalších ľudí padlo k zemi.
Vtedy sa usmiala ešte viac
„Ale vlákna viem
omotávať aj inde ako na nohy...“ dodala záhadne presne vo chvíli keď opäť asi
desiatka najbližších začala modrať. Karin, Rukia a Tsuna už začali
rozoznávať modré vlákna tiahnuce sa od Orihiminých prstov až k... krkom jej
obetí. Asi 5ludí začalo chrčať a pokúšať sa stiahnuť si vlákna (ktoré nevideli
lebo Orihime znížila tok čakry na minimum) z krku. Postupne padali na
kolená a Orihime viac a viac uťahovala vlákna až kým sa všetci
nezosunuli k zemi. (Väčšina bola mŕtva ale komu sa to chcelo vtedy
zisťovať).
„Kto ďalší?“
otočila sa s oným nevinným výrazom na zvyšok. Tí doteraz stáli
v nemom úžase ale teraz zisťovali že sa nemôžu hýbať.
„Ach,
pochopiteľne, obviazala som vás čakrou, aby mi ani jeden neušiel“ Pri tých
slovách trhla rukou. Jediné Karin, Rukia a Tsuna videla ako hrubá niť
z čakry prešla celou skupinou a popretínala ju napoli. Doslova. Pevné
vlákno preťávalo ľudské telá, niekomu na bruchách, iným odťalo hlavy len jeden
jediný ostal stáť nepoškvrnený. Chvíľu si azda myslel že si ho nevšimla až kým
nezbadal jej pohľad a pochopil že si ho nechala na koniec. Mal drôtové
tmavé vlasy, okuliare a jeho masívne telo zaberalo veľkú časť priestoru.
Krv striekala,
ľudské telá padali k zemi a Orihime sa prizerala a rovnako ako
jej kamarátky sa uškŕňala. Podišla k poslednému a jeho prasačie oči
na ňu hľadeli so strachom. Nepovedala nič len švihla rukou. Na krku sa mu zvil
hlboký rez no stále stál, švihla opäť a päť podobných rezov sa mu zavilo
nerovnomerne na tele. Zo všetkých sa valila krv ale ani jeden nebol taký ostrý
aby ho zabil.
„Ty zomrieš
najkrutejšie...“ usmiala sa na neho a podišla ku zvyšku jej teamu.
„Nechajte ho
vykrvácať, za chvíľku je mŕtvy“ odpovedala na ich pohľady s otázkou čo
s ním chce ďalej urobiť.
„Si na rade
Rukia“ drgla do nej Karin a Rukia sa otrávene zdvihla a venovala
okoliu pohľad ala „všetko-mám-na-saláme“ Otrávene sa pozrela na stovku čo jej
ostala a venovala im pohľad pri ktorom sa všetci vystrašene prikrčili.
„Katon: Goukakyuu
no jutsu!“ ozval sa jej výkrik a so všetkou flegmatickosťou spálila na
uhoľ asi 50 ľudí.
„Katon: Zukkoku“
pokračovala a na jej protivníkov sa začali valiť obrovské ohnivé vlny.
Ľudia kričali a od ohňa sa im chytali vlasy, šaty i pokožka. Rukia
vytiahla niekoľko shurikenov a hodila ich. Predtým ako zasiahli cieľ
vzbĺkli a keď sa zapichli do obete oheň sa chytil jej oblečenia. Trvalo
asi 5 minút kým plamene dotleli no vo veľkej obhorenej ploche teraz ležala
stovka tiel. Vlastne nie stovka. Jeden jediný, tiež ušetrený, možno osudom
možno Rukiinou vôlov, sám stál, posledný medzi stovkami mŕtvol.
„Nie si náhodou
z Hurbanova?“ spýtala sa Karin, snažiac si vybaviť si odkiaľ ho pozná.
„Ale áno je“
povedala ticho Rukia. Karin sa zasmiala a Orihime a Tsuna sa na seba
pozreli. Keď zbadal ich pohľady skríkol:
„Nechajte ma, ja
tu nie som dobrovoľne!“
„Ale, ale
a kto ťa sem prinútil prísť?“ zasmiala sa Rukia
„To moja
priateľka Chickita!“ To im stačilo aby sa ich dohady kto to je potvrdili.
„Katon:
Hibashiri!“ skríkla Rukia posledné jutsu a okolo jej posledného protivníka
vytvorilo ohnivé tornádo ktoré sa zväčšovalo a zväčšovalo. S jeho
vnútra sa ozval výkrik. Rukia sa spokojne otočila
„Do minúty je
mŕtvy“ prehodila spokojne.
„A teraz nájsť
našu hlavnú obeť“
„Tam je“ Rukia
ukázala na miesto kde si Chickitu všimla už predtým. Stále tam stála, slzy jej
stekali po tvári no naše bojovníčky sa nedali obmäkčiť. Pozreli na seba
a prikývli.
Orihime vytiahla
spoza pása katanu, Tsuna si začala hromadiť čakru do päste, Karin vytvorila
klon a Rukia taktiež hromadila do ruky čakru. Ozvali sa dva výkriky:
„Oodama
Rasengan!“
„Chidori!“
V tej chvíli
sa všetky štyri naraz rozbehli. Karin držala v ruke Rasengan, Rukiina ruka
žiarila bleskami, Tsuna bežala s päsťou skrčenou na úder a Orihime
držala katanu po boku pripravená seknúť… Chickita len vypliešťala uslzené oči, neschopná
pohybu. Rasengan a Chidori sa trafili naraz a presne do srdca. Tsuna
zasiahla brucho a Orihimina katana našla ako cieľ krk. Z Chickitiných
úst sa vydral výkrik a odhodilo ju to pekne ďaleko. Keď sa k nej
dievčatá dotrepali (už sa im nechcelo bežať) ležala, krv jej vytekala snáď zo
všetkých otvorov a chrčala.
„Čo s ňou
spravíme?“ spýtala sa Rukia
„Čo tak ju
zviazať lepiacou páskou a hodiť do rieky Nitry?“ ozval sa návrh ktorý
všetci hneď odsúhlasili. Za 10 minút bolo všetko pripravené, Chickita obviazaná
a dokotúľaná (lebo zdvihnúť ju napriek všetkému nedokázali) k brehu
rieky.
„Na tri!
Raz-dva-tri“
Spoločnými silami
ju hodili do rieky a sledovali ako pláva, smerom k slnku…
The
end
Komentáře
Přehled komentářů
Compression est comment robuste votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur essence pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent prendre offre sang loin de votre coeur. Chaque age votre coeur bat, il pompe le sang tout au long vos arteres a la prendre facilement de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-10mg-prix/
shannarou!!!!!!!!!!!
(tsuna-chan, 24. 8. 2008 18:38)chickosou, to je fasadobre...len by ma zaujimali tie ataraashii katonjutsu....ale na ziadnej poviedke som sa tak nenarehotala ako na tejto....1000000 bodov z 10
cooo???
(pachlininpatolizac, 11. 8. 2008 21:41)to sa vazne pachlinke stalo?teraz sa nemam komu vlizovat...:(((
Blood Weight Readings Explained
(AImmirmdof, 7. 10. 2018 15:16)