3.Príbeh
Láska cez internet
Nudím sa. Tak ako zvyčajne nemám čo robiť doma po škole. Učiť sa? Ani nápad. Komu by sato len chcelo. Mne určite nie. Čo takto si ísť chatovať na net . Vždy tam je niekto, kto rád pokecá o všetkom. Tak jo . Zapínam internet. Naťukávam stránku. Fajn. Nemám tu nijakych prihlásených priateľov. Idem do miestnosti EMO. Tam je vždy kopa ľudí. Niekto píše na plochu ,, Idem spinkať, papa. ´´ Bude haluz , odpíšem mu ,, dobrú noc. Cmuk ´´ ..aaa on má aj fotoalbumy , idem pozrieť komu som to želala dobrú noc. Jeejo aký pekný emáčik . Na druhý deň ma už čakala rýchla pošta od neho. Volal sa Michael. Pisal mi že ďakuje, že sa dobre vyspal. Bola som cela happy, že mi ten zlatý chalan napísal. Začala som si s ním písať a ani som si neuvedomila, že si už píšeme druhý týždeň. Išlo to tak jednoducho . Pomaly som sa namotávala na neho a nevydržala som ani deň bez jeho správy. Aj keď sme si písali iba všedné veci, bol pre mňa dôležitý.
Dnes mi znova písal. Napísal mi cmuk moje. Bola som celá v siedmom nebi. Ani by ste neverili ako jedna takáto pošta dokáže babu ako som ja potešiť. Zrazu keď som si sním písala, cítila som z jeho písmenok, že toto nezostane len priateľstvom. Zaľúbila som sa? Ako hovorí môj kamarát Kuko, niesom zamilovaná, to je len chémia. Ale táto bola dosť silná. Aj keď sme sa ešte nestretli s Michaelom, vedeli sme že sme prepojení . Napísal mi večer sms-ku. Nakoniec napísal : ľúbim ťa miláčik. Začala som plakať ako malé decko keď mu zoberete hračku z ruky. Odpísala som mu, že aj ja jeho veľmi ľúbim. Bola to pravda. Zaľúbila som sa cez internet. Na druhý deň ma hneď ráno zobudil prezvonením, a napísal mi na nete poštu ako ma veľmi ľúbi a chcel by byť so mnou. Spýtal sa ma či s ním nechcem chodiť. Ja som dlho rozmýšlala ale prišla som nato že vsťah na diaľku sa neoplatí a neskončí nikdy dobre. Prišla som však aj nato, že ho strašne ľúbim. Napísala som mu teda odpoveď ,, Nie, račej nie, si strašne ďaleko odo mňa a takto by to nešlo, aj keď ťa strašne milujem. Slzy mi tiekli po tvári a nechápala som , čo som mu to napísala. Však predsa ho ľúbim a napíšem mu, že ho nechcem? Odpísal mi nato ,že on vie že je to nadiaľku, ale aj tak ma ľúbi. Zase som plakala. Napísala som toto všetko kamarátke a ona mi povedala, že to mám zatiaľ nechať tak, že nech si dobre rozmyslím ,či ho ľúbim alebo je to len tá chémia. O niekoľký dní neskôr som mu napísala, že to takto nevydržím, že ho veľmi ľúbim a chcem byť sním. Že teraz sa ho ja pýtam, či chce so mnou chodiť. Dlh osom nemusela čakať na odpoveď. Napísal mi že ANO , pretože ma miluje. Bolo to nádherné. Prvé dni zamilovanosti boli neopísateľné. Bola som celkom iná. Stále sme si písali. Chodila som s ním takto tri týždne, bolo to nazačiatku dobré ale potom to šlo dole vodou, prestával mi odpisovať, ani mi nezavolal, a nezdvíhal mi mobil. Na Valentína som mu volala, chcela som mu povedať ako veľmi ho mám rada ale on mi nezdvihol. Napísal mi že mal mobil v bunde a nevšimol si že mu volám . Neverila som mu, ale stále som ho ľúbila. Jeden deň som sa dohodla s kamoškou, že je čas aby som s a sním stretla, dohodli sme sa že pôjdeme vlakom za ním . Celý večer som nemohla zaspať ,stále som myslela na neho, ako ho uvidím, ako mu konečne dám pusu a budeme spolu. Ráno som sa zobudila a rozmyslela si to, nejde sa nikam. Neozval sa mi tretí deň a tak som sa rozhodla, že to nechám tak. Počkám kým mi napíše, a ja mu poviem o čo prišiel pretože sme sa nestretli. Veľmi som ho lúbila ale takto to ďalej naozaj nepôjde. Napísala som mu preto správu :
Mno ja newem co ti napísať ..ale aspoň to čo cítim a viem .. Mike strašne ťa ľúbim , nevieš si to ani predstaviť čo ku tebe cítim . viem že je to nadiaľku , že sme neboli ešte spolu , že sme sa nemohli viacej spoznať ,ako cez net ,ale ľúbim Ťa a na tom sa nič nezmení . Aj keď niekedy mám nervy na teba že ma neprezvoníš ani ,to je podľa mňa to najmenej čo môžeš urobiť, aby som vedela že na mňa myslíš, alebo keď si tu a máš veľa pôšt ,alebo ja, tak hneď ako prvé napíšem tebe, a pozriem či si mi nenapísal niečo, a nikdy mi prvý nenapíšeš, ja viem že možno nemáš čas, ale tak keď už sme spolu tak by si si mohol nájsť aspoň 2 min. na odoslanie jednej správy. je to tak veľa? Chcem naozaj až tak veľa? jednu poštu, keď už nemôžeme byť spolu.. Vieš ,ja som už bola na stanici , že idem do Zvolena v stredu, nešla som ,vieš prečo? to bol tretí deň čo si sa mi neozval ...ves ako mi potom bolo? mala som ísť? nemala? stále som si predstavovala ako Ťa uvidím , konečne spolu. Určite sa niekedy stretneme, ale neviem kedy a ako .. ja prídem rada za tebou ,ak budem vedieť a môcť .. chcem byt s tebou ,ale asi by som sa už nevrátila domov... od teba. Mno ja som asi len to chcela , že Ťa veľmi Milujem , a je to na tebe, ako toto dopadne ... ak chceš zostaňme takto aj ďalej ..ak nie ..pokojne mi napíš že je koniec, pochopím to. ale musíš vedieť, že ja ťa strašne ľúbim a nechcem ta stratiť. LUBIM TA . Keby sa ti niečo stalo , neprežila by som to.. toto nieje ako rozprávka ktorá sa skončí vždy dobre .. ale myslím to vážne.. Proste záleží mi na tebe a ty to dúfam vieš. A nieže si to pochopil tak , že keby sme sa rozišli, tak si niečo urobím ,ale kebyže sa tebe niečo stane, moje ľúbim ta , tak to neprežijem. Tak sa rozhodni ako chceš, či zostaneme spolu ,alebo to necháme tak... PS: I LOVE YOU ... ĎAKUJEM ŽE SI !!!!
Toto som mu poslala a čakala som na odpoveď. Nenapísal. Prvý deň nič. Druhý deň už som bola zúfalá. Nechala som to tak. On raz musí odpísať. Na piaty deň mi napísal, že to čítal ,a že nevie čo na to povedať, že on ma stále ľúbi, a vtedy som pochopila, že aj ja jeho. Spýtal sa ma či to chcem skončiť, ja že nie ale takto to ďalej nejde. Písal mi ešte večer, že ma ľúbi. O niekoľko dní neskôr som mu na oslave napísala smsku , že je koniec. Slzy mi tiekli a nemohla so m to napísať . Stalo sa .Napísala som mu to. Je to predsa veľká diaľka. Nemohlo to takto už ďalej pokračovať, aj keď som ho neskutočne milovala. Potom som sa psychicky zrútila. Bolo mi strašne zle. Dala som si Ibalgin a cela som na všetko zabudnúť a snívať sny o ňom. Pretože v mojich snoch som bola sním šťastná , boli sme stále spolu. Nezabral Ibalgin ,dala som si druhý a sledovala sko blesky šlahajú do okna a slzy padajú na posteľ na ktorej som ležala a písala príbeh pre neho. Príbeh ktorý sa mal stať skutočnosťou. Ešte doteraz ho ľúbi aj keď vie, že s ním nikdy nebude môcť byť .
SEN (príbeh pre Michaela)
Večer. Nastáva noc. A znova oči plné slz. Každého nenávidí. Nenávidí zato čo jej robia. Teror. V škole, doma. Stále je ona ten terc. Chce uniknúť do ríše snov. Pomaly .Bezbolestne. Jedna ružová tabletka. Druhá .Tretia. Nevníma. Slzy stekajú po tvári .Kedy sa to skončí? Otázka, ktorú si položí každý deň, dúfajúc, že odpoveď bude TERAZ. Nechápu ju .Nikto ju nechápe. Svet je veľký, a ona taká malá. Nikomu na nej nezáleží. Je tu len ona a jej sny. Sny o ňom. Vie, že ho nemôže mať. Vie, že iba v tých snoch bude s nim. Preto sníva. Chce navždy snívať. O ňom .O nich. Piata tabletka. Začína snívať . Už je iba ona a jej sny. Sníva. On je s ňou ,drží ju za ruku. Ona je šťastná. Po prvý krát sa usmiala. Na neho. Na svet. Je s nim, tak prečo by mala byt nešťastná? Lebo je to len sen. Sen, ktorý sníva. Stále dookola. Dobre vie, že keď sa zobudí nič nebude. Ale ona sa už nezobudí. Bude navždy s ním. Konečne šťastná .Naozaj šťastná.
How to work Google
(Davidwrend, 24. 12. 2022 23:59)