Príbeh o jednom chlapcovi
6. 10. 2007
Bol raz jeden chlapec, ktorý sa narodil chorý. Bola to nevyliečiteľná
choroba. V 17 rokoch mohol každú chvíľu zomrieť. Žil stále len
utiahnutý v dome pod dohľadom svojej matky. Raz toho už mal dosť a tak
sa rozhodol, že sa pôjde prejsť do mesta. Poprosil svoju matku o
dovolenie a ona mu to umožnila. Keď sa prechádzal, videl množstvo
obchodov. Keď šiel okolo jedného obchodu s hudobninami, uvidel nádherné
dievča, asi v jeho veku. Bola to láska na prvý pohľad. Otvoril dvere a
vstúpil dovnútra. Nedíval sa po ničom inom, iba po nej. Stále viac sa
približoval k nej. Pozrela sa na neho s úsmevom a opýtala sa: " Môžem
Vám nejako pomôcť?" Behom toho si myslel, že je to ten najkrajší úsmev,
aký kedy vo svojom živote videl . Pocítil potrebu pobozkať ju práve v
tejto chvíli. Koktavo jej odpovedal: " Áno, eeehhh, uuuhhh, rád by som
kúpil jedno CD." Bez premyslenia zobral prvé CD, aké mal po ruke.
"Chceš to zabaliť?" dievča sa opýtalo s úsmevom. Odpovedal, že áno. A
ona mu ho išla zabaliť. Keď mu ho podala, rozlúčili sa a on odišiel. Od
toho dňa navštevoval tento obchod pravidelne, aby kúpil nejaké CD. To
dievča mu vždy jednotlivé CD balila. On si ich bral domov a zabalené
ukladal do šuflíka. Príliš sa hanbil, aby ju niekam pozval. Akokoľvek
to skúšal, nešlo mu to. Jeho matka sa pokúsila ho v tom povzbudiť, aby
sa ďalší deň odvážil, a on sa chytil za srdce a... a vyšiel odvážne k
obchodu. Kúpil si CD a ako vždy, dostal ho zabalené. Vzal CD a keď sa
ona nepozerala, rýchlo jej nechal na pulte lístok s jeho telefónnym
číslom a vybehol z obchodu von. Cŕŕŕn!!! Matka zobrala slúchadlo :
"Áno?" , bola to ona, pýtala sa na neho, matka začala úplne zničená
plakať a povedala" "Ty to nevieš?" ... Včera zomrel." Bolo príliš dlhé
ticho, až na plač matky, ktorý sa ozýval v slúchadle. Neskôr vstúpila
matka do izby svojho syna, aby si ho pripomenula. Rozhodla sa začať s
triedením jeho vecí. Otvorila šuflík a na jej prekvapenie zbadala hŕbu
zabalených CD. Jedno z nich otvorila a našla tam lístok. Bolo na ňom
napísané: "Ahoj!!! Si fakt milý, chcel by si si niekedy so mnou vyjsť
von? Mám ťa rada ... Sofia." S hlasitou emóciou otvorila matka ešte
jedno CD a i z toho vypadol papierik, a aj na všetkých ostatných stálo
to isté...................... .............. Z toho vyplýva ponaučenie:
Takýto je život ... nečakaj príliš dlho, kým niekomu povieš, čo cítiš.
Povedz to ešte dnes. Zajtra už môže byť neskoro.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář