Znie to bláznivo a ono to také aj je. Hlbší zmysel sa pri hraní Time Crisis 4 akoby prepadol pod zem. Ak si pamätáte na arkády spred viac než 10 rokov (napríklad taký Virtua Cop alebo neustále oživovaní zombíci z House of the Dead), kde ste arkádovo len šmejdili kurzorom po obrazovke, tak áno, aj o tom je Time Crisis 4. Nenáročné arkádové misie, ktoré musíte splniť na jeden záťah (inak vás totiž po niekoľkých „continue“ čaká návrat na začiatok) sú doplnené aj o korektný FPS mód alebo ak chcete náhradu kampane. Pri jednoduchom mierení kurzorom nie je potrebné nič vysvetľovať, pohyb má v rukách hra a vy len sledujete kameru plaviacu sa po vopred vypočítaných trasách. Občas sa síce objaví spestrenie v podobe valiacich sa nepriateľov z viacerých strán, ale základ je jasný. Aby však Time Crisis 4 prinieslo aj nejaké novinky, máme tu korektnú FPSku, v ktorej nielenže mierite, ale sa zároveň aj pohybujete a ovládate smer pohľadu dvomi analógmi na umelohmotnej pištoli Guncom 3. Okrem toho si môžete zatrénovať v špeciálnych arénach, kde strieľate po terčíkoch.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Aby nám však Time Crisis 4 nebolo hodené bez ladu a skladu, hra je zabalená do príbehu. Stupídneho a tak chaotického, až si budete trhať vlasy a zároveň nebude tušiť, či z dôvodu demencie zápletky alebo nepochopenia niektorých scenáristových bizarných odhalení. Nech je to akokoľvek, zápletka má dva rôzne začiatky. A stredy a vlastne je zložená z dvoch pohľadov, ktoré sa navzájom prepletajú. V arkádovom režime si môžete zvoliť z dvojice špeciálnych agentov Giorgio a Evan, ktorí pracujú pre bezpečnostnú agentúru V.S.S.E. Skratka určite aj niečo znamená, no nám postačí vysvetlenie: správni chlapci bojujúci na správnej strane nakopávajúci nesprávne – najlepšie teroristické – zadky. Giorgio má podobu Orlanda Blooma, Evan je zas typický manga blond citlivý chlapček. Do tretice všetko dobré: v FPS móde ovládate kapitána Williama Rusha, ktorý má dredy, je drsný a určite v noci potajomky robí vtáčikom domčeky, aby mali kde spinkať. Jednoducho kľadas ako hrom. Jeho príbeh sa prepletá s Giorgiovým a Evanovým. Musia totiž vykosiť šialených teroristov (prezývajú sa Wild Dog a besní hafani si nič iné ako broky do pozadia nezaslúžia), ktorí majú fakt nechutnú biologickú zbraň, s ktorou si určite podrobia ľudstvo. Chrobáky a iné zmutované zverstvo, ktoré po vás lezie v niektorých situáciách je ich dielom. Nesmie chýbať jemne vyzerajúce žieňa a nejaká tá tmavá kancelária so šedivým big bossom, ktorý vás vyšle na misiu za záchranou sveta.
Ono to nielenže stupídne znie, ale je to navyše aj týmto štýlom spracované, takže radšej sa príbehom nezaoberajte, je to skutočne len strata času a jediné, o čo tu ide, je neustále strieľanie a strieľanie a strieľanie. Arkádový štýl neponúka žiadne iné možnosti, ktoré by stáli za rozsiahlejší popis, pretože jediné, na čo sa musíte sústrediť je namieriť a vystreliť. Niekedy nabiť, ale to napríklad v misii z helikoptéry nehorzí a stačí mať prst na spúšti a stri... dobre, asi už tušíte.
GRAFIKA 3 / 10
Pri všetkej úcte, Time Crisis 4 vyzerá otrasne. A to vychádza s podtitulom next-genového pokračovania úspešnej arkády. Spracovanie je podpriemerné, hoci na druhú stranu sa nad tým pozastavíte maximálne tak pri prvých skúsenostiach s hrou samotnou a potom na celú grafiku hodíte bobek, pretože o ňu vlastne ani nejde. Vlastne o ňu nejde v arkádovom režime. Tam ste potešení z pomerne detailne vymodelovaných 3D modelov vojačikov, ktorí síce vyzerajú, akoby ich jedna mater mala a hýbu sa ako po aplikovaní ľahších drôg, no čert to vezmi, určite sú výraznejší a krásnejší ako hnusné prostredie okolo. Nebolo by to až tak zlé, keby to všetko naokolo nebolo potiahnuté mizernými textúrami. Navyše je okolie mŕtve, príliš statické, aj to sklo sa rozsype podobne ako pri hrách na Playstation 2 a efektov napočítate na prstoch jednej plne funkčnej ruky. Horšie je to však pri príbehovom (sic) móde, kde musíte postavičkou aj pohybovať – to už nádhera nie je a spomeniete si na časy starého dobrého Half-Lifea (prvý diel). Hranaté objekty, rozmazané textúry, absencia fyzikálneho modelu, jednoducho ako spred niekoľkých rokov. Obrázky čo to napovedia, ale hlavne, že sa to svižne hýbe, aj tak sa pri tej naháňačke nebudete mať dôvod príliš obzerať. Od technického spracovania však nič nečakajte.
INTERFACE 7 / 10
Ovládanie je zvládnuteľné, dôležité je však správne si na začiatku nakalibrovať Guncom 3. Ak sa vám to podarí, môžete si vybrať, či chcete strieľať so zapnutým zameriavačom na obrazovke alebo bez neho, kedy to má tie správne grády, pretože musíte mať buď v oku správny odhad alebo si dať zbraň pred seba a mieriť ako drsní policajti v ešte drsnejších filmoch. Po správnom nastavení zistíte, že je to skutočne presné a kam namierite, strely s adekvátnym rozptylom aj dopadnú. Aby to nebolo príliš náročné, občas hra automaticky pomôže, takže nemusíte mieriť na milimeter presne. V arkádovom režime si teda akciu vychutnáte vrchovatou mierou, využívať budete len jeden zo šiestich prídavných tlačidiel na Guncome a na analógy ani nesiahnete. Pri príbehovom režime je to o niečom inom. Zvládať tri veci naraz (chodiť, otáčať sa a zároveň aj mieriť) je pekelne náročné a zo začiatku nezvládnuteľné. Neskôr síce získate aký-taký grif pri akcii, ale stále budete mať pocit, že to vlastne celé nemáte pevne v rukách. Okrem toho musíte občas poskočiť, občas nabiť zbraň. Samotná pištoľ Guncom 3 je až nechutne oranžovej farby, a hoci vám bude pripomínať výrobky made in china z tržnice od toho šikmookého uja, ktorý vám ponúka „supej pušku sa tvacku“, drží sa celkom pohodlne. Po dlhšom hraní síce pocítite, že ide len o plast a hlavne analógy mohli byť vytvarované o čosi ergonomickejšie, no vyslovene krivé slovo na túto hračku mať nemôžeme.
HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Naproti tomu je „nový“ prístup, v ktorom ovládate aj pohyb hráča, podpriemerný. Hrateľnosť sa výrazne spomalí, takže začnete objavovať chyby. Ovládanie je navyše v tomto prípade až príliš komplikované a v porovnaní s konkurenciou by sa to dalo porovnávať s nudnými budgetovými projektmi. Naskriptované situácie v tomto prípade viac škodia, pretože prostredie je na rozdiel od arkádového možno až príliš otvorené a tým pádom i prázdne. Zbrane máte pri sebe tri: pištoľ, automat a brokovnica, pričom ich dopĺňajú ešte granáty a nôž. Žiadne z nich nezbierate, maximálne zabliká ikona nad mŕtvym protivníkom, že vám dáva extra náboje do tej a tej zbrane.
MULTIPLAYER
Nebol testovaný.
ZVUKY 4 / 10
Typicky japonské, typicky automatové, nevýrazné, dabing bez duše – ale to k tomuto žánru už akosi patrí a tieto arkádové projekty nič viac než streľbu neponúkajú. Detinsky znejúce hlasy postáv nezaostávajú za umelým duchom. Ale ono vlastne stačí, že to poriadne búcha, no na viac bodov to nie je, zvukových efektov je pomálo i na priemer.
HUDBA 4 / 10
O hudbe platí úplne to isté ako o zvukoch. K banálnej zápletke sme žiadne chorály nečakali, znie to ako za starých dobrých časov. Elektronické skladby zaostávajú síce nemajú žiadnu hlbokú myšlienku ani náboj alebo dokonca chytľavosť, no sú správne rýchle. Nemusíte ju vôbec vnímať, môže vám pretiecť pomedzi prsty a o nič neprídete.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Náročnosť je založená výhradne na vašom postrehu. Arkádový režim tradične nepovoľuje zbytočné chybenie, pretože každý stratený život zamrzí a môže neskôr chýbať. Spomínaná nalinkovanosť a absencia umelej inteligencie robí z hry skutočne strelnicu, nedá sa hovoriť o žiadnom plánovaní, strieľate po všetkom, čo sa pohne. Pri príbehovom móde v tomto prípade zamrzí, keď sa niektorý nepriateľ objaví za vašim chrbtom. Z miesta sa málokedy hýbu, maximálne idú oproti vám. Zdravie sa vám postupne dopĺňa postupne vo chvíľach pokoja, takže to nie je až tak uponáhľané, ale zároveň ani zaujímavé, pretože ste skutočne ako na strelnici, no pri absencii zautomatizovaného pohybu sa stáva hra nezáživná a jednoduchšia. Problematické sú pasáže, v ktorých sa objaví na obrazovke hmyz a rôzna chrobač – sú ich masy, takže sa niektoré dostanú k vám, čo znamená, že sa vám prilepia na obrazovku a musíte ich manuálne zostreľovať jedného po druhom. Chvíľu vám to trvá a zatiaľ vám vycicajú nejaké to percento života. Naopak arkáda je typicky hardcorovo spracovaná, takže musíte byť presní, rýchli a reagovať okamžite. Ako za starých časov. Bude to však stačiť? Tri úrovne (bez kratučkého prológu na letisku) sú však málo.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,0 / 10
Nech to znie akokoľvek, je hranie Time Crisis 4 zábavné a práve preto si hra zaslúži nadpriemerné hodnotenie. Nebudete sa síce pri strieľaní baviť dlhé hodiny, ale oddychovka a doslova „namotávka“ to je riadna, pri ktorej sa dá nezáväzne relaxovať podobne ako v prípade casual hier. Svetelná pištoľ Guncom 3 je výborným herným doplnkom, ktorý vracia na naše obrazovky starú dobrú arkádovú hrateľnosť. Takých titulov je momentálne na hernom trhu pomerne málo, takže práve preto palec smerom nahor.