Porážkou centrálnych mocnosti v prvej svetovej vojne, znamenala rozpad Rakúsko- Uhorska a iných štátov Európy. Vznikli viaceré nové štáty. Prvým bolo Fínsko. Podobne ako Fínsko sa osamostatnilo aj pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko, Litva a vznikla aj Poľská republika, ktorá bola od 18.storočia rozdelená medzi Ruskom, Pruskom (Nemeckom) a Rakúskom. Z Rakúsko- Uhorska vznikli : Maďarské kráľovstvo , bez kráľa
Poľská republika
Česko-Slovenská republika
Juhoslávia
Niektorí politici sa usilovali nastoliť demokratické zriadenie štátu, ale postupne sa však vo viacerých štátoch presadili diktatúry.
RUSKO
Po zvrhnutí cára prevzala politickú moc v štáte dočasná vláda, tá však nedokázala čeliť útokom boľševikov, na čele s Leninom, ktorí 7.novembra 1917 uchopili moc. Lenin postupne zakázal činnosť všetkých politických strán a nastolil diktatúru.
Za konečný cieľ svojej vlády vyhlásili boľševici nastolenie komunizmu. Komunistická diktatúra sa vyvinula na krutovládu už za Leninovho života, keď po jeho smrti sa dostal k moci Stalin, rozvinul ju do obludných rozmerov. každý, kto bol len trochu podozrivý, že s komunistami nesúhlasí, skončil v pracovných táboroch, vo väzení, vo vyhnanstve na Sibíri alebo skončil svoj život ako bezvýznamnú bytosť v masových hroboch. TALIANSKO
Hoci Taliansko patrilo k víťaznej Dohode, v krajine nevládla spokojnosť. Nacionalisti žiadali, aby vláda bojovala proti svojmu novému susedovi- Juhosláviu. Socialisti zasa organizovali robotníčke štrajky. Vtedy sa na politickej scéne objavil Benito Mussulini, muž, ktorý sa chcel za každú cenu dostať do vysokej politiky. Začal zvolávať verejne zhromažďovanie a sľuboval všetkým všetko. Zakrátko sa okolo neho zoskupili muži a mladíci, ktorí si dali meno fašisti. Mussolini z nich vytvoril fašistickú stranu, ktorej cieľom bolo získať moc v štáte.
Po dvoch rokoch nepokojov taliansky kráľ v októbri 1922 naozaj poveril Mussoliniho, aby zostavil vládu. To bol na niekoľko desaťročí koniec demokracie v Taliansku
NEMECKO
Porážka centrálnych mocností vo vojne znamenala aj koniec nemeckého cisárstva. Zoči- voči všeobecnej neskopojnosti bol cár Wilhelm II. Donútený 9. Novembra 1918 odstúpiť. Nový Nemecký štát vošiel do dejín pod názvom Weimarská republika. Prvým prezidentom bol Friedrich Ebert.V čase zrodu mala Wiemarská republika podobné hospodárske ťažkosti ako ostaté štáty. Aj na ňu doľahla povojnová kríza a obrovská inflácia.
Nemecko dostala veľkú dolárovú pôžičku od USA, aby mohlo upevniť svoju ekonomiku a splácať reparácie. Hospodársky rozmach a blahobyt netrval však dlho. Krachom na newyorskej burze sa zrazu všetko zmenilo. Hospodárska kríza zasiahla všetky štáty a všetky odvetvia hospodárstva. Do každodenného života sa vrátila bieda.
Práve v tomto období v Nemecku vystúpil do popredia vodca, ktorý tvrdil, že pozná riešenie všetkých problémov. Volal sa Adolf Hitler a jeho strana sa nazývala Národnosacialistická nemecká robotnícka strana. Hitler v januári 1933 sa stal kancelárom- predsedom vlády.
Hitler postupoval ako Lenin v Rusko a Mussolini v Taliansku, ale Nemecká diktatúra však mala ešte dve osobitnosti.
1. Vyhlásila rasová zákony.
2. Hitler, otvorene vyhlasoval, že Nemecko sa musí pomstiť za porážku v prvej svetovej vojne.