Blade of Immortal
Samurajské ságy sprevádzajú mangu od jej počiatku. Keď však vyšiel na stránkach komiksového časopisu Afternoon výtvor „Blade of the Immortal” (Čepeľ nesmrtelnosti) od Hiroaki Samuru, zatriasla týmto druhom umenia silná vlna ošiaľu. Samurajský, doslova až nihilisticko-punkový pohľad na svet, geniálne umelecké majstrovstvo a kombinácia s fantastikou postavili vtedajší klasický príbeh „putovania osamelého samuraja cestou Bushido” úplne na hlavu. Nesmrteľný Manji hľadá cestu k vlastnej smrti a netrápi ho, či niekto stojí v ceste jeho veľkej zbierke exotických zbraní. Je tu mladé dievča, adeptka na bojovníčku, Rin, ktorá ho vedie proti vrahovi svojho otca, bojovníkovi pohŕdajúcim kódexom Bushido viac než Manji. Lekciou je život, je však písaný krvou. Celý príbeh sa odohráva v stredovekom Japonsku, konkrétne v rokoch 1782-83. Hlavným hrdinom je ronin Manji, dokonalý zabijak, ktorý skĺzne na cestu zločinu svojským potrestaním feudálnych neprávostí. Miestny Hatamoto je mŕtvy a po Manjiho stope sa vydáva skupina „policajtov”. Žiaden z nich však netušil, že Manji má okrem arzenálu zbraní a šermiarskeho umenia na svojej strane ešte jednu výhodu. Kessen-chú, dar starej ženy Yaobikuni, červy, ktoré mu zacelia akékoľvek zranenie, čím sa stal prakticky nesmrteľným. A tak nie je na podiv, že „dobrí” muži zomierajú, až ich je 99. Ten stý, je muž Manjiho sestry Machi, a je drasticky (to slovo tu spomeniem ešte niekoľkokrát) zabitý priamo pred jej očami. Po tejto čiernej noci neostáva Manjimu nič iné, len prestať utekať a starať sa o svoju, šokom poznačenú, sestru. Lenže zlo prináša len ďalšie zlo a Machi je drasticky zabitá. Manji stráca posledný záväzok k tomuto svetu a vydáva sa na cestu skropenú krvou. Jediná túžba, ktorá mu zostala, je zomrieť, ale to je možné, len keď dosiahne cieľ, ktorý si určí sám.
Rin je dcérou samuraja, šermiarskeho majstra s vlastnou školou. Jedného večera k nim vtrhne skupina bojovníkov, jej otca drasticky zabijú, matku pred samotným zavraždením znásilnia. Všetko pred očami malej Rin. Pred tým bolo všetko krásne, mala zázemie, milujúcich rodičov a zrazu... Žiaden zmysel života. Až na jeden. Pomsta. Čo však zmôže mladé dievča proti skúseným veteránom? Stretne starú ženu, ktorá jej poradí, kde nájde toho správneho ochrancu, nástroj pomsty. Nie je ním nik iný ako Manji. Spočiatku to Rin nemá ľahké, získať na svoju stranu bojovníka znechuteného nemožnosťou zomrieť, vysmievajúceho sa z Bushida a všetkého vôkol, ľahostajného k problémom iných, plného cynizmu a ignorantstva, sa zdá byť nad jej sily.
Manji: „Si na ceste pomsty, tak je. To ti vravím skôr, než otvoríš hubu. Do pekla! Ja nie som žiadna klasa. Ten Anotsu... Vyzerá to tak, že on i ja sme na jednej lodi. V deſ, keď si najmeš niekoho ako ja, kde zostanú tvoje morálne zásady?”
Rin: „Ale... Ale ja som... Ja len... Bolí to... Strašne to bolí...! Boli v presile! To nebolo fér! A zabiť ho týmto spôsobom...”
Manji: „Sračky. Bolí to tak moc, že začneš plakať? Si si istá, že kvôli pomste obetuješ úplne všetko? ... V poriadku. Dokáž mi to! Teraz!”
Rin: „Eh...?”
Manji: „Vravím ti, dokáž to, dievča. Dokáž, že to myslíš vážne.”
Rin: „Ale... Ale ja...”
Manji: „Nepáči sa ti niečo? Boli to len reči?”
Rin: „Dobre... Dobre! Môžeš... Môžeš so mnou robiť... čo len chceš.”
Vzťah medzi Rin a Manjim je poznamenaný tragédiami, ktoré zažili. On si nikdy nepripustí, že mu na niekom záleží, Rin je len dieťa, ktoré nevie čo robí. Časom sa preſho stáva sestrou, ale za žiadnych okolností to nemôže prejaviť navonok. Trvá dosť dlho, než jej vôbec začne hovoriť menom. Na druhú stranu Rin pozerá na Manjiho najprv ako na nutné zlo, neskôr začína chápať jeho správanie a časom začína žiarliť na jeho občasné ukájanie istých potrieb s inými ženami. Hnevá ju, že je ešte nedospela, že je slabá a stále potrebuje pomoc. Bojuje nielen s nepriateľmi zvonka, ale rovnako ako Manji aj sama so sebou.
Kagehisa Anotsu je vedúcim skupiny Itto-ryu. Je vynikajúcim šermiarom a geniálnym stratégom. Ovplýva silnou charizmou a vždy vie, čo treba robiť. Túži mať najsilnejšiu školu v Japonsku, a pokiaľ možno jedinú. A neváha kvôli tomu spraviť čokoľvek. Putuje so svojimi zabijakmi od jednej školy k druhej a zabíja majstrov. Jedným z nich bol aj Rinin otec. Bushido je pre neho len slabosť ostatných, prežiť je dôležitejšie ako česť a prežijú len najsilnejší.
Jeho bojovníci žijú vlastným životom, bojujú s vlastnými problémami, podnecujú v sebe rôzne zvrátenosti rovnako ako cnosti. Okrem Manjiho a Rin po nich idú aj iní roninovia, nik nie je čierny ani biely. Nik nie je dobrý ani zlý. Každý bojuje za svoju vec.
Anotsu: „Prečo plačeš?”
Rin: „Lebo som naštvaná. Čo myslíš? Muž, ktorého túžim zabiť, stojí rovno pred mojimi očami... a nemôžem... nemôžem s tým nič robiť! Takže.. čo spravíš teraz? Roztrhneš mi šaty a znásilníš ma?”
Anotsu: „...a ak ano?”
Rin: „Prehryznem si jazyk a zabijem sa!”
Anotsu: „A keď Ťa najprv zabijem?”
Rin: „To bude lepšie... Tak, na čo čakáš?!”
Anotsu: „Do čerta aj s tebou, nikdy to nepochopím. Tú Vašu samurajskú žiadostivosť zomrieť. Odkiaľ to vychádza? Z Bushida?”
Prostredie nie je v žiadnom prípade statické. Celé okolie žije historickými udalosťami. Navyše preukázaná znalosť prostredia je na vysokej úrovni (žeby bol Hiroaki Samura z Japonska?), od každodenného života, cez rôzne príležitostné obrady, až po fantastické zbrane. Čo sa týka zbraní, tým autor venoval zvlášť veľkú pozornosť, od kutoneshirika, cez kabutsuchi a haru-no-okina, až po vlastné nápady, rovnako smrteľné a technicky možné ako tie skutočné.
Na pozadí putovania Manjiho a Rin sa odohráva množstvo iných, spočiatku samostatných príbehov. Pokiaľ niekto miluje japonskú tragédiu, príde si na svoje. Občas dejom presvitne klasická manga-komédia založená na vzťahoch a rozdielnosti pohlaví, ale následne sa všetko vráti k tvrdej realite. Nič nie je ružové, nič nie je zadarmo. Často krát zostane len smrť, a niekedy ani to... A postavy žijú a zomierajú a vyvíjajú sa...
Pokiaľ sme pri tej realite, výborne ju dokresľuje aj štýl kresby autora. Pri jasných statických scénach kraľuje pevná linajka a zmysel pre detaily, pri dramatických záberoch prechádza do matne tušených tieſov a boj... Boj je plný dynamiky, krásy pohybu a smrteľnej nebezpečnosti. Hiroaki Samura vie presne, ako spraviť pohyblivý obrázok s jednou sekvenciou. Často krát som mal pocit, že tie obrázky sa skutočne hýbu. Avšak rozhodne týmto štýlom neplytvá. Boje sú rozkreslené často len na dve strany, výnimiek je veľmi málo. Bojujú majstri dokonale ovládajúci svoje zbrane, smrť nastáva ako dôsledok jediného úderu. Že je protivníkov viac? Úder sa nechá doznieť, pokračuje v pohybe, ladne mení smer... Jednoducho opera...
Autor sa navyše rozhodol spolupracovať s vydavateľom anglického prekladu a v zásadne odmietol používané zrkadlové otočenie stránok (v Japonsku sa číta komiks sprava doľava, proste naopak ako u nás) a všetky ponechané japonské texty upravil do adekvátneho stavu. Napriek tomu je občas možné zbadať zrkadlové chybičky (Manjiho jazvy na tvári).
Makie: „Kagehisa... Si ako môj otec. Nezaujímajú Ťa sny mladej ženy. Pokiaľ môžu narušiť Tvoje ambície, všetky zničíš, do jedného. Narodila som sa ako dcéra samuraja, ale nikdy som nechcela držať meč. Všetko, čo som chcela, bolo trochu šťastia... len toľko, čo má každý iný... Aký mizerný Ti musí môj život pripadať. Aký stupídny a opovrhnutiahodný! Ale ja... Ja-- Prečo? Prečo dnes...? Prečo si ma nevezmeš, Kagehisa...? Ahh... Keby som len mohla byť v Tvojom náručí... Môžem byť len konkubínou... Vedela by som tak žiť naveky...”
Anotsu: „Nechcem premrhať Tvoje schopnosti. Nemôžem to tolerovať. To je odpoveď na Tvoju otázku prečo...”
Celá táto séria je unikátnym dielom, ktoré ľuďom opovrhujúcim komiksami dokáže, že aj v tomto obore sa robí umenie. Nedá sa tu nič vytknúť, ani príbehu, ani postavám, prostrediu, akcii či kresbe. Je to absolútne majstrovské dielo. Celú sériu vydáva Dark Horse Comics, samozrejme v angličtine. V dobe, keď toto píšem, hrdo vlastním 8 dielov a netrpezlivo čakám na ďalšie. Blade of the Immortal má v mojej knihovni popredné čestné miesto a prideľujem mu 15 bodov z 10.
Stránky k danej tématike:
http://www.geocities.com/Tokyo/Bay/3675/
http://home.uchicago.edu/~jbbrodsk/blade.html
P.S.: Hlavná postava tohoto komiksu, Manji, nesie symbol „crux gammata” v podobe mena aj osobného znaku. Tento symbol je u nás známy ako svastika. Svastika, v japonskom originále Manji, predstavoval v stredovekom Japonsku solárny symbol a bola mu prisudzovaná magická moc. Autor ho používa, ale zároveſ sa dištancuje od anti-seminizmu a nacizmu. Toto ponímanie daného symbolu neexistovalo do roku 1910.