Druhy pohlad aerobiku.
Moj vstup do telocvicne...
...ani som nemal cas byt zmateny...hudbu som zacul a ta ma navadzala dostatocne jasne, takze dovody na "opustenie bojiska" sa rozplynuli a s nadychom som vstupil do jamy levovej...
...vyhoda prazdnej chlapcenskej satne (ktora sa neskor ukazala i ako problem) mi dala sancu sa nadychnut, polozit si otazky suvisiace s mojou pritomnostou, co ma vlastne caka, nadychnut sa a ist...
...v telocvicni sa na mna "nalepili" snad vsetky pary oci...tie, ktore si ma nevsimli hned, pridali sa neskor...iste, ze ma povazovali za "cumila"...ale ja som nebol ten, kto mal vytrestene oci...skor som sa snazil byt neviditelny...nesmierne som ocenil jedinu radu kamosky, aby som totiz siel do zadu, tam ze je to v pohode a za mnou uz nikto nie je...
...snazil som sa kutikom oci sledovat dianie okolo seba a tak nejak sa zorientovat...zaplatil som vstupne, pozdravil som sa s precvicovatelkou a uz som si siel najst odvahu do zadnej rady, kedze dav sa pohol k cinnosti...