5. Boj na život a na smrť
To čo videli bolo ako najhoršia nočná mora. Narija a Alean stáli len kúsok pred Airin Neimy a Janny a nad nimi sa týčil... drak. Drak? Nie! To nemohol byť drak. Airin o drakoch už veľa čítala a tento tvor sa neponášal na draka, aj keď k tomu mal dosť blízko
„Tie oči!“ pošepla si Airin. „Devión!“ zhíkla zdesene.
Neimyn a Airinin pohľad sa stretol a obe vedeli na čo tá druhá myslí. Devión v zvieracej podobe bol ešte hrozivejší ako v démonickej. Podobal sa na menšieho draka, ale dosť sa odlišoval od drakov z kníh strýka Mavra. Devión nemal šupiny ako majú draky, ale sivú vráskavú kožu a blanité krídla. Hlavu pomerne guľatú na dlhom krku s ostrými zubami a červenými očami. Predne nohy mal tenké s dlhými prstami a ostrými pazúrmi. Pôsobili dosť čudne oproti zadným nohám, hrubým a svalnatým. Jeho dlhý chvost zakončení dvoma ostrými slonovinovými ostňami švihal zo strany na stranu. Alean sa snažil dostať Nariju čo najďalej od toho tvora, ale ona sa od strachu nemohla ani pohnúť. Akoby skamenela. Devión sa po nich zahnal pazúrmi. Narja zvýskla a rýchlo sa skrčila. Alean však bol k pazúrom bližšie. Musel uskočiť dozadu no potkol sa a spadol na zem. Devión zúrivo zreval a zahnal sa priamo po Nariji. Airin vydesene skríkla a rozbehla sa k sestre. Strhla ju do bezpečia, ale nestihla ochrániť aj seba pred útokom. V poslednej chvíli stihla zdvihnúť ruku pred tvár, no aj tak jej dlhé deviónie pazúry zanechali na líci štyri malé škrabance. Jej ruka však dopadla horšie. Pazúry sa zaryli hlboko do jej predlaktia a zanechali jej na ruke dlhé červené ryhy z ktorých v pramienkoch prúdila krv. Airin klesla na kolená. Pred očami sa jej zahmlilo. Alean sa zdvihol zo zeme a podišiel bližšie k Nariji.
„Narija! Airin! Ste v ...?“ začal splašene, keď však uvidel Airininu ruku s ktorej kvapkala na zem krv, zmĺkol.
„Dostaň Nariju čo najďalej.“ Povedala rýchlo aby sa Alean nezačal príliš zdržiavať s ňou v blízkosti nebezpečného devióna.
Chcela iba aby všetci boli v bezpečí. Alean na ňu pozeral z obavami. Všimla si to.
„Ja budem v poriadku.“ zaklamala. „Ponáhľajte sa.“
Cítila že teraz príde jej koniec. Nemá sa ako brániť, nemá kam ujsť, určite ju ten tvor zabije. Devión sa znovu chystal na útok. Vtedy sa však stalo niečo čo nik nečakal. Odrazu ako blesk z jasného neba stál pred deviónom Senel. Nikto si nevšimol ako sa tam dostal len tam zrazu bol. V rukách mu žiaril meč. Prekvapivo ľahko odrazil útok. Airin sa zatočila hlava. Skúsila vstať, ale keď sa vystrela zapotácala sa a pred pádom na zem ju zachytili niečie ruky. Bola to Janny a Neimy. Tie sa konečne spamätali zo šoku a využili nečakanú príležitosť na záchranu Airin. Keď devión zbadal pred sebou Senela akoby v ňom spoznal svojho najväčšieho nepriateľa. Ešte väčšmi sa rozzúril. Zamával obrovskými krídlami, vztýčil sa na zadné nohy a ohlušujúco zareval. Potom sa zúrivo vrhol na Senela a v očiach mu bolo vidieť zlosť a nenávisť. Senel sa úspešne vyhýbal všetkým deviónovým útokom. Neimy a Janny podopierajúc Airin ustupovali do bezpečia k Aleanovi a Nariji. Airin z toho súboja videla len málo. Ruka jej silno krvácala a ona takmer upadala do bezvedomia. Napriek tomu si však všimla, že jeden úder Senel nestihol odraziť. Príšera ho zhodila na zem a do pleca mu zaryla dlhé pazúry. Senel vykríkol od bolesti, sekol devióna mečom do laby. Ozval sa hrozivý rev. Senelovi sa podarilo vyslobodiť zo zovretia obludy. Čo najrýchlejšie vstal zo zeme a vztýčil pred seba meč. Potom niečo potichu povedal, ale nikto mu nerozumel. V tej chvíli ako to dopovedal sa objavilo oslepujúce biele svetlo. Všetci si pred nim zakryli oči. Keď svetlo pohaslo devión ležal nehybne na zemi a Senel stal pred nim tak ako predtým. Po chvíľke mu vypadol meč z rúk a on klesol na zem.