Čo to vlastne je?
Mushing - je to šport, pri ktorom je človek spojený so psom a pes mu pomáha prekonávať vzdialenosť svojim ťahom. Je to hlavne o vzájomnej spolupráci a dôvere - ak pes nechce, musher si môže trhnúť nohou :o) A naopak, mať pred sebou spoľahlivého psa-leadra je na nezaplatenie.
Mushingu sa môže venovať v podstate každý, kto má aktívneho psa, ktorého baví behať. Aj keď sa to nezdá, na veľkosti až tak nezáleží (príklad ja s Gili :o) Aj keď samozrejme záťaž treba prispôsobiť veľkosti a možnostiam psa. A nezáleží ani na množstve psov - existujú aj individuálne disciplíny pre 1 psa. Odporúčaná výška záprahového psa je od tých 50 cm. Dá sa samozrejme behať aj s menším, len si väčšinu roboty musí odmakať musher sám.
V zásade rozlišujeme mushing " na snehu" a "na suchu" (áno, aj na suchu sa preteká). Na snehu je to klasika - sane + záprah 2 a viac psov, prípadne už menej známa klasika - bežky + 1-2 psi. Musher sa namaká pri jednom aj pri druhom, nie je to len sadnúť na sánky a viezť sa, psom treba pomáhať v ťažkom teréne a väčšinou príde musher do cieľa viac zničený ako jeho psi. Mushing na suchu ponúka ešte viac možností - canicross, bikejöring alebo káry. Canicross je pre zdatných bežcov, bike pre tých lenivejších :o) a káry sú vlastne obmenou sániek.
Ja som začínala canicrossom, pokračovla bikejöringom, presedlala na káry a sane a teraz sme podľahli už aj čaru dogtrekkingu (ale o tom inde) :o)
Canicross
Alebo kanálkros, ako to premenovali moji kamaráti :o) Zloženie 1 človek + 1 pes. Beží sa na krátke trate, okolo 5 km. Bežec je spojený so psom ťažnou šnúrou, väčšinou odpruženou, na sebe má buď pás alebo sedák. Pes mu svojím ťahom pomáha (občas aj prekáža) :o) Canicrossu sa môže človek venovať v podstate s akýmkoľvek psom, aktívne preteká jazvečík, videla som dokonca fotky aj čivavy. A canicross odporúčam ako začiatok pre všetkých, kým sa pes nenaučí ako to funguje, čo sa po ňom chce a aspoň základné povely typu STOJ!, ideálne aj Gee a How (vpravo a vľavo) a nesmieme zabudnúť na základný povel - GO :o)
Bikejöring
Rovnako ako canicross sa beží na krátke trate. A rovnako je zloženie 1 človek + 1 pes. Musher je na bicykli, pes na šnúre priviazaný buď o bike, alebo priamo o mushera, ako komu viac vyhovuje. Behá sa skôr s väčšími psami, keďže sa ide predsa len rýchlejšie ako po vlastných. Na druhej strane môže musher psovi viac pomáhať. Ale je tu väčšie riziko úrazu - pes blbo potiahne, alebo je v zákrute blato, alebo taká šnúra zamotaná do kolesa...hmmm, mňam :o) Preto je lepšie, ak už pes vie, čo sa po ňom chce a dá sa naňho ako tak spoľahnúť. Tu niekde sa začína vyvýjať ťažká závislosť na adrenalíne :D
Káry/sane
Pretekať na káre/saniach sa dá už s 2 psami. Človek si síce do kopcov mákne, ale z kopca mi takáto dávka adrenalínu zatiaľ úplne stačí. Mašinku treba samoszrejme počtu psov patrične prispôsobiť - do 4 psov sa na jeseň jazdí na trojkolke, ak je psov viac, ku slovu prichádza bezpečnejšia štvorkolka. Výhodou kár je, že majú volant a brzdy, človek sa na tom cíti relatívne bezpečne - pod podmienkou, že má dobré brzdy... :D
S príchodom snehu treba doma oprášiť sane a hurá na trate - tu začína ten pravý mushing, najmä ak sa človek rúti dole lesnou cestičkou a netuší, ako sa na tom šoféruje :D Aj keď začiatky bývajú krušné, je to podobné, ako šoférovanie - časom sú tie ťahy úplne prirodzené a človek si ich ani neuvedomuje. A môže si naplno užiť krásnu zimnú krajinu a vržďanie snehu pod saňami. (ak zorvna psi idú kam majú a netreba sa s nimi hádať o smere a rýchlosti jazdy :D )