31.07.2008
Istá slečna čakala na letisku na lietadlo. Keďže mal jej let meškanie, rozhodla sa, že si na skrátenie času kúpi nejakú knihu. Ku knihe si kúpila aj balíček keksov, pohodlne sa usadila a začala čítať.
Na vedľajšie sedadlo si po chvíli prisadol neznámy muž, otvoril si časopis a začítal sa doň. Keď si ona vzala z balíčka prvý keks, muž si na jej veľké prekvapenie bez jediného slova tiež zobral jeden. Cítila sa pobúrená týmto chovaním, ale nepovedala nič, mysliac si: “To je ale drzáň!”
Zakaždým, keď si ona vzala keks, muž urobil to isté. Štvalo ju to čím ďalej tým viac, ale nechcela robiť scény.
Keď už zostával len jediný keks, pomyslela si: “Hádam sa neopováži..?” A muž s úsmevom vzal posledný keks, rozlomil ho na polovicu a jednu jej podal. Tak to už bolo príliš. Nazlostená zavrela knihu, zobrala si veci a odišla do nástupnej haly. Keď sa konečne usadila v lietadle a otvorila svoju tašku, aby si vybrala knihu a pokračovala v čítaní, s obrovským prekvapením objavila balíček s keksami. Zavretý a nedotknutý!
Tak veľmi sa zahanbila... Úplne zabudla, že si svoj balíček s keksami nechala v taške! Nechápala, ako sa mohla tak zmýliť...
Ten muž na letisku sa s ňou podelil s keksami bez problémov, bez námietok, bez akéhokoľvek vysvetľovania... pričom ona si rozčúlene myslela, že jej drzo berie keksy; a teraz už nemá žiadnu možnosť, aby mu to vysvetlila, alebo sa mu aspoň ospravedlnila.
V živote človeka sú veci, ktoré sa už nedajú vrátiť. Kameň, keď sme ho už hodili; slovo, keď sme ho vyslovili; príležitosť, keď sme ju prepásli; čas, keď už uplynul. Stojí to vôbec za to, aby sme zatemnili svojho ducha hnevom kvôli banalitám, ako je napríklad pár keksov? Ako často vo svojej domýšľavosti odsudzujeme iných za veci, ktoré sme im neprávom pripísali..?
14.07.2008
Dva dni pred Vianocami starší muž z Bratislavy zavolá synovi do Prahy:
-"Prepáč, synček, že ťa vyrušujem ale musím ti povedať, že tvoja mamka a ja sa rozvádzame. Po 45 rokoch manželstva!"
-"Oco, ako to môžeš povedať?" - hystericky vrieska syn.
-"My už jeden druhého neznesieme, už spolu nevydržíme, a mne je tak nanič z toho všetkého, že sa mi o tom ani nechce hovoriť. Tak sám zavolaj svojej sestre v Mníchove a povedz jej o tom..."
Zúfalý syn zavolá sestre ktorá vybuchne na telefóne:
-"Oni sa nebudú rozvádzať! Ja sa o to postarám!"
Dcéra okamžite volá otcovi do Bratislavy a vrieska:
-"Vy sa NEBUDETE rozvádzať! Nič nerob, kým tam neprídem. POČUJES MA? Ja budem hneď volať bratovi a obaja sme u vás zajtra ráno! Dovtedy nič nerob POČUJES?"
Otec v Bratislave sa pohodlne otočí k manželke a povie:
-"No dobre. Tento rok prídu teda obaja... a sami si aj zaplatia letenky."
- Zastavte mu a spýtajte sa koľko je hodín a keď vám odpovie, utečte mu.
- Oznámte mu, že ho vezmete len za podmienky, že rýchlosti bude radiť on.
- Keď sa usadí, tichým hlasom sa ho spýtajte: "Máte strach?"
- Urobte si na volante zárez.
- Nakloňte sa blízko k volantu a s neprítomným pohľadom do diaľky si zamrmlite: "Všetkých ich dostanem!"
- Pri rýchlosti 130 km/hodinu simulujte epileptický záchvat.
- Za jazdy sa aspoň trikrát prezujte.
- Vyťukajte na mobile ľubovoľné číslo a tajomne zahláste: "Tu križiak, chytil som jednu muchu!"
- Tesne pred ostrou zákrutou skríknite: "Aáách bože, ja to nedokážem!"
- Keď vás zastaví dopravná hliadka, povedzte policajtovi s kamennou tvárou: "Pán nadporučík, to je on!"
- So stopárom sa rozlúčte so slovami: "Viem, kde bývate..."
29.06:2008
Dobrý deň. Vitajte na linke mentálnej pomoci. Ak trpíte posadnutosťou, stláčajte opakovane 1. Ak trpíte nerozhodnosťou a závislosťou od iných, poproste niekoho, aby stlačil 2. Ak trpíte syndrómom viacnásobnej osobnosti, stlačte 3, 4, a 5. Ak ste paranoik, už teraz vieme, kto ste a čo chcete. Zostante na linke, práve sledujeme a zaznamenávame váš hovor.
Ak si myslíte, že ste mimozemšťan, stlačte 7 a váš hovor bude teleportovaný do materskej lode. Ak ste schizofrenik, pozorne načuvajte vnútornému hlasu, ktorý vám povie, ktorý gombík máte stlačiť. Ak trpíte manio-depresiou, nezáleží na tom, ktorý gombík stlačíte, aj tak vám nikto neodpovie.
Ak ste dyslektik, stlačte 9696969696969696. Ak máte amnéziu, stlačte 8 a uveďte svoje meno, adresu, telefónne číslo, dátum narodenia, číslo osobnej poistky a rodné meno vašej matky. Ak trpíte dvojcestnou nervovou poruchou, po zvukovom signáli, prosím, nechajte odkaz. Prípadne aj pred signálom, alebo po signáli. Prosím, čakajte na zvukový signál. Ak trpíte krátkodobou stratou pamäti, stlačte 9. Ak trpíte krátkodobou stratou pamäti, stlačte 9. Ak trpíte krátkodobou stratou pamäti, stlačte 9. Ak máte nízke sebavedomie, zaveste. Všetci operátori sú zaneprázdnení a vôbec nemajú čas sa s vami baviť. Ak ste blondínka, nič nestláčajte, mohli by ste to pokaziť.
Návšteva v jadrovej elektrárni
Čo by ste asi neradi počuli v jadrovej elektrárni:
- Vraveli otvoriť ventil A a zavrieť ventil B, alebo to bolo opačne?
- Je táto súčiastka skutočne taká nepostrádateľná?
- Paráda všetko funguje a mne zostali este 2 matice a 3 podložky.
- Od zajtra prechádzajú všetky naše počítače na Windows 2000.
- Chlapci, ten dym, čo sa vznáša nad reaktorom, je normálny?
- Dá sa ten otvor zapchať zuvačkou?
- Prišla upomienka, že sme nezaplatili stočné a vypínajú vodu.
- Samozrejme, že mám stredoškolské vzdelanie, aj keď maturitu som neurobil.
- Vravíte, že máme dvanásť sekúnd. Na čo?
- Prečo všetci z predstavenstva tak narýchlo odchádzajú?
- Haló, televízne spravodajstvo? Máme pre vás jednu pikantériu!
Niektorí ľudia by vraj boli ochotní dostávať nižší plat, ak by názov ich profesie znel honosnejšie. Je to zaujímavý nápad, tak sa pozrime, ako by sa dali pomenovať niektoré zamestnania, aby sa za ne nemusel dotyčný hanbiť:
Údržbár - Administrátor neinformačných tokov a rozvodov
Upratovačka - Kozmetička podlahových krytín
Poštár - Distribútor analógových e-mailov
Biletár - Ekonomický dohľad prevádzky
Smetiar - Likvidátor nepoužitých rezerv
Vrátnik - Manažér vstupov a výstupov
Vydierač - Fakturant hodnoty tajomstva
Vyhadzovač - Rozlúčkový spoločník
Poskok - Asistent posledného stupňa
21.06.2008
Jeden veľmi dobre známy rečník zahájil svoju prednášku tým, že do vzduchu zdvihol 1000 korunovú bankovku. V miestnosti, kde bolo 200 ľudí, sa opýtal:
"Kto by chcel túto 1000 korunovú bankovku?"
Ruky sa začali dvíhať.
Povedal:
"Túto bankovku dám jednému z vás - ale najprv mi dovoľte, aby som s ňou niečo urobil." Začal bankovku mačkať. Potom sa opýtal:
"Kto ju ešte stále chce?"
Ruky boli znovu vo vzduchu.
"Dobre," odpovedal," a čo ak urobím toto?"
Hodil bankovku na zem a začal ju mačkať topánkou.
Potom ju zodvihol, pomačkanú a pošliapanú.
"A teraz, kto ju ešte stále chce"? Ruky znovu vyleteli do vzduchu.
"Priatelia moji, naučili ste sa veľmi cennú lekciu. Bez ohľadu na
to, čo som s tou bankovkou urobil, napriek tomu ju naďalej chcete, protože to nezmenšilo jej hodnotu. Ešte stále má cenu 1000 korún.
Mnohokrát sme v živote hodení na zem, pomačkaní a zadupaní do zeme rozhodnutiami, ktoré urobíme a okolnosťami, ktoré nás stretnú.
Cítime sa, ako keby sme boli bezcenní. Ale bez ohľadu na to, čo sa stalo alebo čo sa stane, nikdy nestratíte svoju hodnotu.
Špinaví alebo čistí, zničení alebo ľahko pomačkaní, stále ste nedoceniteľní pre tých, ktorí vás milujú. Cena našich životov nemá svoj pôvod v tom, čo robíme alebo koho poznáme, ale KTO SME.."
Druhý príbeh: 17.06.2008
Dvaja kamaráti sa vydali na cestu cez púšť. Na ceste sa pohádali a jeden z nich dal facku druhému. Dotyčný, než by niečo povedal, zohol sa a napísal prstom do piesku: "Dnes mi môj najlepší priateľ dal facku"...
Putovali ďalej. Došli ku krásnej oáze s jazierkom. Rozhodli sa, že sa okúpu. Ten, ktorý dostal facku sa začal topiť, ale ten druhý ho zachránil. Vytiahol ho z vody. Keď sa prebral, vytesal do kameňa: "Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil život".
Kamarát sa ho spýta: "Keď som Ťa udrel, napísal si to len do piesku a tentokrát si to vytesal do kameňa. Prečo?" Odpovedal: „Vieš, keď mi niekto ublíži, píšem to len do piesku, aby vietor tieto riadky odfúkol na znak odpustenia. Ale keď mi niekto pomôže, vytesám to do kameňa, aby to tam ostalo naveky...“
Nauč sa svoj žiaľ a svoje krivdy písať len do piesku a svoje šťastie vyryť do kameňa!
Takže tu je prvý príbeh:
14.06. 2008
List klienta do zdravotnej poisťovne
...odpovedám Vám na list, v ktorom ste ma žiadali o spresnenie môjho úrazu. Do oznámenia o úraze som uviedol, že som si úraz spôsobil sám. Som zamestnaný ako murár a v daný deň som pracoval úplne sám na stavbe domu. Po skončení práce mi zostalo ešte asi 250 kg tehál na streche. Zišiel som teda dolu a cez kladku som vytiahol po lane prázdny sud na strechu. Lano som si pevne zabezpečil, vyšiel som na strechu, kde som všetky tehly naložil do suda.
Po naložení suda som opäť zišiel dole, aby som sud s tehlami spustil. V zmluve som uviedol, že vážim 75 kg. V okamihu, keď som lano pevne uchopil a odviazal, uvedomil som si platnosť gravitačného zákona. Ako som už uviedol, sud vážiaci sám o sebe 25 kg, bol naložený 250 kg tehál. Ako si sami domyslíte, moja hmotnosť 75 kg nemohla udržať tak ťažký sud a kým som si to uvedomil, bol som v prudkom pohybe nahor a sud naopak v prudkom pohybe dolu. Asi na úrovni tretieho poschodia som sa stretol s protipohybujúcim sa sudom, čo vysvetľuje ten otras mozgu, zlomeninu krku a lícnej kosti. Po strete som naďalej pokračoval smerom nahor, až som sa zastavil prstami v kladke, čo vysvetľuje tie polámané prsty. Aj napriek veľkej bolesti som sa stále držal lana.
V tom okamihu sud s tehlami dopadol na zem. Pri dopade sa mu rozbilo dno a všetky tehly z neho vypadli. Ako som už napísal, sud sám o sebe váži 25 kg a ja, ako máte uvedené v zmluve - 75 kg. Pôsobenie gravitačnej sily pokračovalo ďalej a ako si iste domyslíte, situácia, keď ja so 75 kg som bol hore a sud bez dna s 20 kg bol dole, nemohla zostať. A tak som sa v okamihu ocitol v prudkom pohybe nadol a prázdny sud naopak v prudkom pohybe nahor. Asi na úrovni tretieho poschodia som sa opäť stretol so sudom, čo vysvetľuje tie zlomeniny oboch členkov. Aj po tomto strete som pokračoval v pohybe nadol, kde som prudko narazil na zem, čo vysvetľuje tie rozbité kolená, zlomeniny kostí a stehenného kĺbu. V bolestiach a bez vôle som pustil lano, pričom som si neuvedomil, že na druhom konci lana je stále uviazaný prázdny sud. Ako si už domyslíte, pôsobením gravitácie sa tento v prudkom pohybe ocitol presne na mieste, kde som bezvládne ležal. A toto vysvetľuje tie tri zlomené rebrá.
Dúfam, že som Vám poskytol Vami požadované informácie. Na ďalšiu zaujímavú spoluprácu sa teší
Jožko Zdravý
Komentáře
Přehled komentářů
To je geniaaaaalne! :)
k tomu 31.07.2008
(Blackflower, 16. 9. 2008 15:31)