2O. Ružové hnojové bomby
20. Ružové hnojové bomby
„Prestaň sa konečne vrtieť a stoj rovno!“ okríkla Lily Bereniku stojacu na nízkom stolčeku uprostred izby. Berenika oblečená v jednoduchých bielych šatách sa pod upreným pohľadom Lily neustále nervózne ošívala a vrtela.
„Lil,“ zaskučala , zovrela päste a zvraštila tenké obočie, „ to sa nedá! Tvoj pohľad ma páli priamo v kostnej dreni!“
„Ách!“ hodila Lily rukou a uškrnula sa. „Zbytočne melodramatické,“ zašomrala a zamyslene si hrýzla spodnú peru. Potom prižmúrila oči a úsmev , sediaci na jej perách sa rozšíril. „Mám to! Pozri sa !“ prikázala a spokojne sa zaškľabila . Berenika poslušne privrela oči, sústredila sa a vzápätí jej klesla sánka.
,Je to nádherné ,´ povzdychla si Melanie a s trochou závisti si urovnala hodvábne sárí, ktoré si len pred niekoľkými minútami vyčarovala. ,Keď sa aj ja konečne narodím, musíš ma to všetko naučiť. Vy ste také šťastné,´ povedala po chvíľke so závisťou, , ste tam spolu a máte tak veľa zábavy. Ja som tu sama a začínam sa tu nudiť.´ Znovu sa odmlčala, ale potom sa ozvalo neisté: ,Nikdy som si nemyslela, že niečo také poviem, ´ šomrala a zamierila do obrovskej knižnice zaberajúcej podstatnú časť domu, sadla si na dlážku vedľa najližšej police , objala si kolená obidvomi rukami a zízala zamyslene pred seba.
,Prestaň skuhrať! ´ napomenula ju Lily , nechala prútik skĺznuť do dlane a pomaly ním začala krúžiť . Spevavo skandujúc inkantáciu v jazyku Othér, transformovala bielu bavlnu do čarovnej látky, ktorá tiekla ako voda až k Berenikyným nohám. Keď dotkala posledný kúsok strieborného lemu poodstúpila a so spokojným úškľabkom hodnotila svoje dielo. Fialová tkanina tesne obtekajúca Berenikynu postavu sa pri každom pohybe jemne trblietala , tenké, strieborné špirály začínajúce nad pásom sa postupne rozširovali a pri členkoch vytvorili súvislý strieborný lem, ktorý látku udržiaval v tvare. , Nazabúdaj, že ešte ani zďaleka nemôžeme povedať to príslovečné ,HOP!´
Berenika sa okúzlene pozerala do vysokého zrkadla, ktoré Lily vyčarovala bezstarostnou vlnou ruky hneď, ako vošli do ich veže. Šaty mali presne takú farbu, ako jej oči , boli jednoduché a zároveň nádherné. Vzápätí však stratila rovnováhu , zamávala vydesene rukami , keď sa prútik nečakane dotkol jej nôh a vyčaroval ľahučké strieborné topánky na vysokom podpätku.
„Áááhhg!“ zvreskla a takmer si odhryzla jazyk naraziac bradou do Lilynho pleca , keď padala k zemi. Inštinktívne vyhodila ruky vpred , zavesila sa na Lily a strhla ju so sebou . V miestnosti zavládlo na niekoľko trápnych okamžikov absolútne ticho. Zo zmäte látok, trčiacich rúk a nôh sa nakoniec ozval len priškrtený ston a vzápätí sa Melanie zvalila na dlážku v záchvate nekontrolovateľného rehotu.
,A to.. to.. je vraj...víla!´ vyrážala trhane, namáhavo lapala po dychu a zvierali si hruď stiahnutú prudkým kŕčom smiechu. Hlasné štikútanie a jej patetické pokusy o utíšenie rozbili moment, v ktorom obe osoby ležiace prepletené na kamenej dlažbe, zamrzli.
„Víla?“ zasípala Lily, ktorej Berenikyna ruka veľmi efektívne stláčala hrdlo a bránila jej tak v dýchaní. Prudkým myknutím hlavy sa oslobodila, vymotala sa z látky, ktorú mala ovinutú okolo hlavy a posadila sa. „Nie víla! Jednonohý hypogrif je to!“ zajačala celá červená v tvári, ale napodiv veľmi starostlivo zhrnula fialovú látku bokom, oprela sa o ruku a svižne vstala. Následne sa zohla, chytila Niku sa ruku a vytiahla ju hore. Keď videla, ako vyzerajú šaty, ktoré s takým majstrovstvom a zaujatím pred chvíľkou vytvorila, zalomila rukami a takmer sa na Bereniku rozkričala. „Kedy už konečne prestaneš s tým bláznovstvom? Nemôžeš celý svoj život popierať kto si! Si víla, démonka a čarodejnica a musíš to prijať celé, ako to leží a beží, inak ....,“ na okamžik sa odmlčala a zamračila sa, „ inak budeš chodiaca katastrofa nebezpečná pre seba a aj pre iných.“ dokončila rezolútne , zdvihla prevrátenú stoličku, vytlačila Bereniku hore a začala napravovať vzniknuté škody. Melanie, ktorá sa už trochu utíšila, sa celá rozškľabená , znovu posadila na teplé parkety a chvíľu so zaujatím pozorovala Lilynu prácu. Potom si trochu nešťastne povzdychla a nechala svoje vedomie opatrne sa napojiť na mágiu Rokfortu. Teraz mohla pozorovať celý hrad a čo videla ju znovu pobavilo. Tvár sa jej rozžiarila veselým , trochu zlomyselným úškrnom.
,Najväčšia radosť je škodoradosť,´ preletelo jej mysľou a nálada jej mierne poklesla. V duchu videla nádherné smaragdovo zelené šaty objímajúce Lilyne telo a úškľabok na jej tvári sa znovu rozšíril. ,Krása,´ vykríkla priveľmi nadšene a vzápätí sa namrzene zaškľabila. Lily v tom okamžiku zamrzla v polovičke pohybu prútikom a zatvárila sa veľmi podozrievavo.
,Prečo odrazu toľko nadšenia, keď pred niekoľkými sekundami si tu skuvíňala, ako šteňa, ktoré bolí brucho?´ spýtala sa a s prižmúrenými očami čakala na odpoveď.
,Je hanba, že si vynaložila toľko energie na prípravu, keď žiadny ples nebude, ´ zavzdychala Melanie zlomyseľne. Obe dievčatá stuhli, pozreli sa na seba a v očiach sa im objavili identické výrazy obáv a paniky.
,Prečo? Stalo sa niečo ?´ zvolali unisono , až im obom zazvonilo v ušiach.
,Pretože Záškodníci si mysleli, že k Valentínskym dekoráciám by sa ešte mali pridať ružové balóniky.´ Berenika si uľahčene vydýchla , nechápavo pokrčila plecami a zvraštila obočie: ,Nerozumiem, prečo by niekoľko ružových balónikov malo vadiť?´ Lily si niekoľkými ostrými švihnutiami prútika dokončila účes a pevne zovrela prútik v ruke.
,Niekoľko balónikov?´ chechtala sa Melanie pobavene. , Niekoľko by naozaj nevadilo, ale oni...,´ Melanie sa znovu nahlas rozosmiala , ,oni ich naplnili smradľavým plynom a dali na nich ,Crebresco´, takže zakaždým, keď niektorí praskne, tak sa okrem neznesiteľného zápachu objaví obrovské množstvo ďalších smradľavých srdiečok. Teraz je nimi kontaminovaná nielen Veľká hala, ale aj všetky prístupové chodby.´ chichotala sa a škodoradosť z jej hlasu takmer odkvapkávala.
,Už si tam skutočne príliš dlho sama,´ sucho skonštatovala Lily, ktorú viac než ohrozený ples trápil Melaniin postoj k celej udalosti. , Samota pôsobí zhubne na tvoj charakter, stávaš sa zlou a zahorknutou osobou,´ vrčala a znechutene otáčala prútik v ruke. Mračila sa a zvažovala možnosti kliatby, ktorú by mohla použiť na likvidáciu posledného žartu skupiny nazývanej Záškodníci. Zo všetkých možností, ktoré jej preleteli hlavou, bol najvhodnejší oheň.
„Zbláznila si sa? Nemôžeš použiť oheň v chodbách hradu! Chceš to tu všetko vyhodiť do vzduchu?“ zajačala Berenika a smrteľným stiskom zovrela Lilyne rameno.
„Au! Čo robíš? To bolí!“ Lily zamračená, ako búrkový oblak odskočila o dobré dva metre dozadu a zazrela na Bereniku spod obočia.
,Nika má pravdu,´ ozvala sa zmierlivo aj Melanie , ale Lily len hodila rukou a zazerala ešte škaredšie. Veselosť opadla z Melaniinej tváre rýchlejšie, než ožtnuté listy brezy v neskorej jeseni a medzi obočím jej naskočila hrubá vráska. , Nemyslíš si, že vyhodiť zámok do vzduchu by mohlo vyvolať neželanú pozornosť ministerstva a hlavne Dumbledora? Práve teraz, keď záhadne zmizlo tak veľa vplyvných ľudí? Som presvedčená, že už o niekoľko dní budú noviny plné domienok a šialených teórií, kam sa všetci títo vážení čarodejníci a čarodejnice stratili.´
„Nemajú šancu zistiť, čo sa s nimi stalo,“ odfrkla Lily pohŕdavo, otočila sa k zrkadlu a zamyslene si žujúc spodnú peru, kontrolovola svoj vzhľad, „ okrem toho, keby ich niekto hľadal, tak už by sme o tom vedeli.“
,Nemyslím si, že by niekto z ich okolia ešte robil paniku, ´ nesúhlasila Melanie a ponuro sa uchechtla. ,Drvivá väčšina z ich rodinných príslušníkov si myslí, že majú nejakú úlohu, ktorú musia splniť pre Voldemorta , ale časom sa všetci začnú obzerať okolo seba a zistia, že všetci, o ktorých pozitívne vedeli, že sú smrťožrúti, zmizli a začnú ich hľadať.´
„Nenájdu ich,“ Lily sa spokojne uškrnula na svoj obraz v zrkadle a otočila sa k Berenike, „ nikto nemá ani najmenšiu šancu nájsť ich,“ zavrčala a prudko mávla rukou. Zvitok pergamenu s menami vybraných adoptívnych rodičov zažiaril a písmo na ňom sa zmenilo. „Len pre istotu,“ podotkla a povzdychla si , „ pochybujem, že ktokoľvek na Zemi okrem mňa pozná môj rodný jazyk. Tak...,“ mykla bradou k Berenike, „ čo urobíme s tými bublinami?“ prešla si dlaňami po bokoch , „ bola by škoda, keby sme premrhali toľko času na prípravu a nič z toho.“
„Trochu zábavy nám po toľkej námahe naozaj nemôže uškodiť,“ Berenika prikývla a prižmúrila oči. „A čo tak premeniť bubliny na rôznofarebné konfety, ktoré budú po polnoci padať z plafónu? Bude to vyzerať, ako prirodzené pokračovanie žartu,“ pozrela s očakávaním na Lily a keď videla jej váhavé prikývnutie, s uľahčením si vydýchla. „Dobre,“ kývla a žmurkla na Lily, „ spolu?“ zavrčala hravo a prútik jej ľahko vkĺzol do dlane. Lily znovu zľahka prikývla, uškrnula sa, pokrútila hlavou a zdvihla prútik. Obe dievčatá sa sústredili na presnú predstvu želanej premeny a spoločne švihli prútikmi v zložitej vlne.
„Metamorphosis!“ zvolali unisono a vzápätí sa na seba uvoľnene usmiali. . Belasé blesky, ktoré vyleteli z prútikov hladko prenikli hrubými kamenými stenami , dotkli sa prvých bublín a reťazová reakcia premeny sa začala. O necelú minutu sa nad všetkými plafónmi hradu vznášala hrubá vrstva drobných, ligotavých konfiet, ktoré sa v žiari sviečok trblietali a iskrili.
„Ešte záverečné zakliatie a môžeme ísť,“ povedala Lily a oči jej stmavli pri myšlienke na nekonečné „ žarty“ , ktoré Záškodníci za posledné roky povymýšľali a ktoré ju stáli toľko vzácneho času. ,Nech dnešný večer skončí akokoľvek je čas, aby Záškodníci dospeli.´ pomyslela si a na perách sa jej usadil škodlivý úsmešok. . „ Budeme sa musieť vážne porozprávať s Lilith a Alison,“ povedala mäkko, „myslím si, že je čas, aby éra Záškodníkov skončila.“ Berenika udivene zdvihla jedno obočie, zažmurkala, ale v zápätí prikývla a na tvári mala úsmešok navlas podobný Lilynmu. Prúty zmizli znovu v predlakťových puzdrách a synchrónne pohyby rúk dokončili súbor potrebných kúziel . Konfety pod vysokými plafónmi sa zachveli a po niekoľkých sekundách zmizli.
„Áno, môžeme ísť, naši taneční partneri už určite čakajú a nechty majú ohryzené nervozitou až po hánky,“ doložila a zovrela Lilyne rameno. „Prenes nás!“
Chrabromilská klubovňa šumela pritlmenými hlasmi slávnostne vyobliekaných chlapcov. Väčšina z nich nervózne žmolila v rukách malé darčeky, ktoré kúpili pre svoje partnerky a vrhala netrpezlivé pohľady ku vchodu do dievčenských spální. V okennom výklenku postávala štvorica šiestakov v ostrej, vášnivej hádke. Slávnostné habity sa vlnili pri prudkých gestách, oči sa blýskali hnevom.
„Ak si nechcel ísť na ples, nikto ťa nenútil,“ syčal rozzúrený Severus, z celej sily zvieral päste a až sa triasol od úsilia nerozbiť svojmu najlepšiemu kamorátovi nos. James previnilo zvesil hlavu, snažiac sa nehľadieť kamarátom do tvárí.
„Už som vám to povedal najmenej stokrát, že to bola nehoda.“
„Možno , ale to nič nemení na fakte, že chodby sú nepriechodné,“ zavrčal Remus a zamračil sa
„Dumbledore to určite dá čoskoro do poriadku,“ povedal skrúšene James , zdvihol hlavu a s nádejou sa pozrel na kamarátov.
„Iste, ak si to vôbec všimne. Ešte stále je tu možnosť, že tie balóny, bude považovať za súčasť dekorácie,“ uškrnul sa krivo Sírius a hodil pohľad na hodiny. O desať minút mal byť pred vchodom do Bystrohlavskej klubovne a on nemal ani potuchy, ako sa tam dostane. Zaťal zuby a škaredo zazrel na Jamesa. Ak nebude včas na mieste, Berenika s ním nestratí už ani slovo a jemu trvalo desať dní prehovoriť ju, aby išla s ním na tento ples.
„Veď aj sú,“ James sa pokusne zaškľabil , ale zúrivý Síriusov pohľad mu okamžite zotrel úškľabok z tváre . „Ja som len chcel trochu pomôcť Remusovi, keď toľko skuvíňal, že nemá dosť času na schôdzku s Alison.“
„Jasné,“ prikývol sarkasticky Sírius, „my ti to naozaj veríme. Ty si chcel len pomôcť priateľovi, uľahčiť mu prácu a preto sú teraz všetky chodby naplnené ružovými hnojovými bombami.“
„Ale, choď Tichošlap, odkedy si ty taký precitlivený?“ čudoval sa naoko James. „Pokiaľ sa dobre pamätám, tak posledné naše zásoby hnojových bômb si odpálil práve ty. A nebolo to náhodou tiež vo Veľkej hale priamo pri večeri? A nemusel Dumbledore evakuovať celú Bifľomorskú fakultu na celé tri dni, keď si vymyslel to nové kúzlo, ktoré premenilo celú jednu vežu na hromadu slizu?“
„Na tvojom mieste by som nespomínal staré hriechy, ale zaoberal sa svojim najnovším!“ uťal začínajúci spor Remus a s nádejou vzhliadol ku schodisku, odkiaľ sa začínali ozývať hlasy prichádzajúcich dievčat. Dnes bol pre neho veľmi významný večer a žalúdok mal strachom stiahnutý do veľkosti hrachu, ktorý vážil prinajmenšom tonu. Otočil sa späť k Jamesovi, aby mu znovu vysvetlil, pokiaľ možno ručne, že je najväčší tupec v rozsahu jednej galaxie, keď sa obraz Tučnej dámy otvoril a v otvorenom vchode sa objavila rozškľabená tvár Robera Killpatrika z Bystrohlavu.
„Chodby sú voľné!“ zajačal a vzápätí sa vchod s treskotom za ním zatvoril. Ešte ten zvuk ani nedoznel a Sírius v mihu oka vystrelil z klubovne.
„Tak vidíde, ja som vám to hovo.....,“ zvolal James s víťazným úsmevom na tvári, vzápätí na okamžik stuhol a v nasledujúcej sekunde videli Severus s Remusom miznúť lem jeho plášťa v otvorenom vchode. Severusove obočie vyskočilo až k vlasovým korienkom a Remusova brada sa zastavila tesne nad dlážkou, keď sa vchod znovu so zvučnou ranou zavrel. Tučná dáma niečo naštvane jačala a plátno obrazu sa freneticky chvelo. Hlasy na dievčenskom schodisku zosilneli. Remus sa prudko otočil k Severusovi a zdrapol ho za ruku.
„Pamätaj, čo ste mi slúbili,“ zachrčal cez strachom zoškrtené hrdlo a vzápätí poblednutý, ale s odhodlaným úsmevom na tvári vykročil v ústrety Alison, ktorá práve vkročila do klubovne. Oblečená v splývavých tmavomodrých šatách, ktoré jej siahali po členky s vlasmi vyčesanými do vkusného pletenca, ktorý jej ležal na pravom pleci, žiarila radosťou a podávala približujúcemu sa Remusovi ruku. Severus prešiel oceňujúcim pohľadom štíhlu postavu dievčaťa, ktorú priliehavé šaty odhalili oveľa viac, než voľné školské habity a uznanlivo sa na Remusa zaškeril. Potom znovu pozrel ku vchodu do dievčenských spální, v ktorom sa práve objavila Lily a jej vzhľad mu vyrazil dych. Chvíľu si pripadal, akoby na ňom práve pristal Rytiersky autobus . S očami širokými ako taniere a poklesnutou bradou sledoval Lily, ktorá kráčala k nemu jemne sa pohojdávajúc v bokoch a na tvári mala diabolský, zlomyselný úškľadok. Napriek tomu bola nádherná a Severus len s námahou zbieral zvyšky svojej inteligencie rozliate po koberci klubovne, keď sa konečne nadýchol a podal jej ruku.
„Vyzeráš nádherne,“ zakrochtal priškrteným hlasom . Lily sa na neho prekvapene pozrela, vzápätí sa rozosmiala a hravo ho plesla po ramene.
„Ja dúfam, že vždy vyzerám nádherne, ale ďakujem. Ocením názor odborníka,“ doložila a trochu netrpezlivo sa pozrela k vchodu, za ktorým práve mizli Remus a Alison. „Pôjdeme?“
„Samozrejme,“ prikývol a so šťastným úsmevom v tvári ju viedol k dverám.
Komentáře
Přehled komentářů
bezva hrozně jsem se těšila na další kapču a je výborná jen mě zase přišla že jak začala tak skončila.. škoda.. zajímalo by mě proč ted vlastně přidáváš tak pomalu, došli nápady nebo čas?? každopádně jsem ráda že to chceš dokončit
to soraki:
(Cassie, 23. 2. 2009 17:09)si píš, že sa tu budeme stretávať! A možnože aj viac, ako pravidelne... :D:D:D:D
Teda,
(soraki, 22. 2. 2009 20:28)
já bych taky chtěla takové šaty - mňam, úplně je před sebou vidím... *velice zasněný podhled do blba* a taky už by mě zajímali, přoč je Mel pořád v tom meziprostoru... Ale jinak kapča výborná a pokud jde o čtenáře, já tu zůstávám :-D
Cassie! Vítej zpět!!! Já už jsem tě oplakala ;-), chyběla jsi mi tu :-D, teď se snad potkáme pravidelně :-D
:oDDD
(Terka, 22. 2. 2009 20:03)
Úplně si živě představuji děvčata v těch šatech... páni "zasněný pohled", já bych tam s nimi chtěla být...:oDD a vidět úžas ve tvářích kluků... moc se těším na ples...;o) a chudák Melanie, že se toho nemůže zúčastnit... u pádu jsem nejdřív zatajila dech a pak jsem se musela stejně smát jak Mel...:oDDD
Díky sirael...;o)
aloooooooooooooooooooha :))
(Cassie, 21. 2. 2009 18:47)
Zdravím všetkých!!!! Ako sa máme?? :)
Musím priznať, že za posledného polroka som strašne zlenivela a škola ma brutálne vyšťavuje, tak som vlastne bola rada, že som si kapitoly aspoň stihla prečítať. Ja viem, hovoríte si, že cez Vianoce som mohla aspoň niečo napísať, ale som lenivá :)). Ale teraz som už tu a SĽUBUJEM, že aj keď ma budú v škole sťahovať z kože, môj komentár tu pribudne. Pozdravujem každého - Sirael, Soraki, Lily, Triu atď., atď., atď.
Dúfam, že sa na mňa nehneváte. Pôvodne som rozmýšľala, že napíšem komentár už k predchádzajúcej kapitole, tak ste mi chýbali:), ale povedala som si, že už počkám na tú dvadsiatu. Takisto som rozmýšľala o komente k sedemnástej kapči, ale to už tu bola ďalšia kapitola - v tom čase som sa na internet nevedela vôbec dostať. Tak aspoň teraz môžem Sirael zablahoželať k narodeninám! Síce meškám dva mesiace, ale dúfam, že sa to počíta aj tak.
No ale ku kapitole. Teda, celej poviedke, ak už mám tu možnosť :).
Poviedka je skvelá! Naozaj. Ako vidím, tvoja fantázia je neobmedzená. Som zvedavá, čo zamýšľaš s Melanie, že ešte stále ostáva v tom "medzipriestore". Len sa mi zdá, že si ako Lily, tak i Nike dala príliš veľa moci. Veľmi sa na ňu spoliehajú. Hlavne Lily, tá si je samou sebou veľmi istá. Zišla by sa im príučka. Ale nechávam to na tebe, je to tvoja poviedka. A je skvelá!
Som veľmi rada, čo si urobila so Severusom. Je úžasný! Úplne iný, ako ho poznáme z kníh. A Dumby! Naňho nemám slov... tuší vlastne dačo? Že dievčatá priamo pod jeho veľkým krivým nosom vymysleli a zrealizovali plán na záchranu sveta? Ozaj, Voldy a smťoužrúti. Plán, ktorý si vymyslela, bol úžasný! Úplne niečo iné, na čo som bola zvyknutá doteraz! Klobúk dolu. Som zevdavá, ako sa táto poviedka vyvinie do budúcna. Som zvedavá, čo urobíš s dievčatami, Záškodníkmi, Voldym, Dumbym, ako sa budú vyvíjať vzťahy a čo urobíš s Melanie! Teším a lúčim sa:).
(samozrejme, teraz už iba do nasledujúcej kapitoly :))
aloooooooooooooooooooha :))
(Cassie, 21. 2. 2009 18:47)
Zdravím všetkých!!!! Ako sa máme?? :)
Musím priznať, že za posledného polroka som strašne zlenivela a škola ma brutálne vyšťavuje, tak som vlastne bola rada, že som si kapitoly aspoň stihla prečítať. Ja viem, hovoríte si, že cez Vianoce som mohla aspoň niečo napísať, ale som lenivá :)). Ale teraz som už tu a SĽUBUJEM, že aj keď ma budú v škole sťahovať z kože, môj komentár tu pribudne. Pozdravujem každého - Sirael, Soraki, Lily, Triu atď., atď., atď.
Dúfam, že sa na mňa nehneváte. Pôvodne som rozmýšľala, že napíšem komentár už k predchádzajúcej kapitole, tak ste mi chýbali:), ale povedala som si, že už počkám na tú dvadsiatu. Takisto som rozmýšľala o komente k sedemnástej kapči, ale to už tu bola ďalšia kapitola - v tom čase som sa na internet nevedela vôbec dostať. Tak aspoň teraz môžem Sirael zablahoželať k narodeninám! Síce meškám dva mesiace, ale dúfam, že sa to počíta aj tak.
No ale ku kapitole. Teda, celej poviedke, ak už mám tu možnosť :).
Poviedka je skvelá! Naozaj. Ako vidím, tvoja fantázia je neobmedzená. Som zvedavá, čo zamýšľaš s Melanie, že ešte stále ostáva v tom "medzipriestore". Len sa mi zdá, že si ako Lily, tak i Nike dala príliš veľa moci. Veľmi sa na ňu spoliehajú. Hlavne Lily, tá si je samou sebou veľmi istá. Zišla by sa im príučka. Ale nechávam to na tebe, je to tvoja poviedka. A je skvelá!
Som veľmi rada, čo si urobila so Severusom. Je úžasný! Úplne iný, ako ho poznáme z kníh. A Dumby! Naňho nemám slov... tuší vlastne dačo? Že dievčatá priamo pod jeho veľkým krivým nosom vymysleli a zrealizovali plán na záchranu sveta? Ozaj, Voldy a smťoužrúti. Plán, ktorý si vymyslela, bol úžasný! Úplne niečo iné, na čo som bola zvyknutá doteraz! Klobúk dolu. Som zevdavá, ako sa táto poviedka vyvinie do budúcna. Som zvedavá, čo urobíš s dievčatami, Záškodníkmi, Voldym, Dumbym, ako sa budú vyvíjať vzťahy a čo urobíš s Melanie! Teším a lúčim sa:).
(samozrejme, teraz už iba do nasledujúcej kapitoly :))
jéé
(Lily, 1. 3. 2009 20:30)