71. Exsequor
71. Exseqour
„Remus, nevieš náhodou, kde je Torun?“ spýtal sa Patrick, keď dočítal list od synov. Remus sa zamračil, chvíľu sa hrabal v papieroch na stole a nakoniec jeden vytiahol. Mali by byť práve pri prameňoch Gangy , ale zajtra sa už vracajú. Potrebuješ ich na niečo? Chcel som ich nechať pár dní oddýchnuť. Už boli na tretej misii a nemali ani jeden deň voľna. Ak im nedáš krátku dovolenku, niektorý z nich sa nám zosype,“ zamračil sa , znovu sa nadýchol , ale Patrick ho rýchle prerušil.
„Nie, nechcem ich nikam poslať,“ zarazil Remusa a zakrýval si so smiechom uši . ,,V sobotu prídu chlapci na dva dni a chcú hovoriť s Torunom. Hlavne Brentan má niečo na srdci,“ podotkol a významne sa na Remusa zaškľabil.
„Ale veď sobota je už o dva dni,“ usmial sa Remus . Vzal prútik a mávol ním.„Accio list!“ zavolal ticho a list , ktorý držal Patrick v ruke plavne odplachtil k nemu. Zachytil ho a začal čítať. Patrick sa na neho chvíľu nechápavo pozeral a potom sa začal smiať tým svojim štekavým smiechom, pri ktorom Remusovi naskakovali zimomriavky a vždy ho uhryzlo svedomie.
„Podľa toho čo píšu, tak náš malý myslitel zase niečo vymyslel,“ zašomral zamračene, ale iskričky v očiach a mykajúce sa kútiky úst ho prezradili.
„Malý?“ rozosmial sa aj Remus a krútil hlavou. „ Sú už rovnako vysokí ako ty! Obaja!“
„Aj ty si mal dojem, že za posledný rok vyrástli snáď pol metra?“ zamyslel sa Patrick a spomínal na časy, keď mu synovia nesiahali ani po koleno. Teraz mu už hľadeli priamo do očí a o pár týždňov budú obaja plnoletí.
„To nebol dojem, to bol fakt! Čo ma však zarazilo najviac bola skutočnosť, že tie dačie obleky ako vidno rastú s nimi a sú zdá sa nezničiteľné. Ja som si aspoň nevšimol, žeby boli nejako ošúchané a to sú v nich navlečení stále.“
„Áno, zdá sa , že si na ne celkom zvykli. Odkedy sa premieňajú na drakov, už im nevadí obliekať si ich. Mal by som sa asi poobzerať po nejakých novších a modernejších. Bol by to pekný darček k ich narodeninám,“ premýšľal Patrick, „ aj tak si neviem vymyslieť nič iné. Nevieš, čo by tak mohli chcieť?“ spýtal sa odrazu, ale Remus ho nepočúval. Hľadel do listu a premýšľal, čím by on mohol chlapcov potešiť. Má síce ešte pár týždňov čas, ale vymýšľať dar pre nich nie je vôbec jednoduché.
„Kúpiš tie obleky aj pre Leva s Kirillom?“ spýtal sa odrazu a Patrick sa strhol. Potom sa chytil za hlavu a zastonal.
„Vidíš? Skoro som zabudol, ako by som mohol kúpiť len dvom, keď sú štyria? Nevieš, kde máme adresu toho kupca, ktorý nám ich predal? A kúpim hneď nejaké aj pre Ivara a Jenni. Inak ma pravdepodobne Ivar prekľaje.“
„Bude sa chcieť premeniť na draka,“ usmial sa Remus a myslel na Ivarove premenny. Jenni tak transformácia nelákala, jej sa páčilo skôr čarovanie. Ivar mal veľké nadanie, ale zďaleka nedosahoval to Brentanove. Ale v čarovaní bol úplne nedostihnuteľný. Ešte je to len dieťa , ale čaruje ako dospelý.
„To celkom určite, ale ešte sa chvíľu bude báť,“ usmial sa Patrick, „ Kieran mu pohrozil, že mu zviažu moc, ak sa o to pokúsi sám.“
„Aj tak ho dlho neudržíme,“ povzdychol si Remus a pohodlne sa oprel v kresle. Začínal ho bolieť chrbát od toľkého sedenia v jednej polohe. Patrick si všimol, ako krčí pleciami a vstal.
„Už to na dnes necháme tak, mám toho plné zuby. Poď, pôjdeme si trochu zacvičiť, lebo za tými stolmi celkom ohrbatieme,“ lákal Remusa a ten ho ochotne poslúchol. „Ozaj, ako sa má Ragna? Selena mi hovorila, že Agda vyhlásila stav pohotovosti a pošle po zariekavačku.“ zastavil sa pri kozube a pozorne si Remusa prezrel. Ten len mierne očervenel a pokrčil plecami.
„Možno má s tým dvojičkovým vírusom pravdu, ja neviem, ale zajtra príde Michaela a Ragnu prezrie. Mne by rozhodne stačilo aj jedno dieťa, nemusím mať všetkého hneď tak veľa, ja som skromný človek,“ vzdychol si Remus a vkročil do krbu.
„Že človek! Ha-ha! Vlkodlačisko jedno!“ rozosmial sa Patrick a ponáhľal sa za ním.
V sobotu ráno vyskočili z aktívneho krbu štyria vysokí mladíci oblečení v dračej koži s dlhými vlasmi a dračími drápmi na uchu. Ešte ani nadopadli na dlážku nohami, už ich rodičia zvierali v náručí. Spolu s nimi tam bol aj Remus, ktorý ich práve tak nadšene vítal.
„Konečne, zaspali ste?“ pýtal sa Patrick , keď sa chlapci zvítali aj s obsuhou pri krbe.
„Nie, ale títo žrúti sa nevedeli dojesť,“ ukázal Kirill na dvojčatá. Teraz mali zase všetko rovnaké a keby neboli ich obleky odlišnej farby, tak ich nikto nerozpozná.
„Ty teda naozaj máš čo hovoriť,“ ohrnul nos Brentan, „ tých šesť kroasárov a liter kakaa ti tiež trvalo dosť dlho.“
„Vidím, že nehladujete,“ zastavil ich sucho Patrick a otvoril dvere na chodbu.
„Nie, to rozhodne nie,“ zasmiali sa všetci štyria , keď sa pobrali k južnému krídlu, „ale budeme si musieť asi zväčšiť postele,“ doložil so smiechom Lev, ktorý z nich bol najvyšší. Za tých sedem rokov z neho vyrástol mládenec ako jedľa. Vysoký, statný, s ramenami ako zápasník, mocnou šijou a levou hrivou hustých , zvlnených vlasov. Kirill bol len o pár centimetrov nižší, ale aj o najmenej polovičku užší, s rýchlymi a nepostihnuteľnými reakciami.
„Torun je tu?“ obrátil sa Brentan k otcovi a sivé oči mu svetieľkovali v šere chodby.
„Už sa nalieva Seleniným čajom a kŕmi sa koláčikmi,“ zafučal Patrick a Brentan s Kieranom sa dunivo rozosmiali. Patrick takmer nadskočil, keď počul ten zvuk. Pozrel na synov a pobúchal ich po chrbte.
„Máte hrudníky ako galéry,“ pokrútil hlavou a chlapci sa pobavene uškrnuli.
„To sú tie nekonečné kilometre behu a plávania,“ zveril sa mu Kieran a pozrel na otca, „ tiež by ti neuškodilo, začínaš priberať.“ doložil a rozosmial sa.
„Ale huš!“ ohnal sa po ňom Patrick, ale Kieran len plavne uhol a škeril sa na neho. Patrick sa usmial a asi už po tisícikrát si pomyslel, že Kalevala bola dobrou voľbou. Aj Remusovým deťom prospeje , keď tam od jesene nastúpia. No a o Ivarovi s Jenni ani nehovoriac. Občas by bol rád, keby tam tých dvoch už mohol poslať, ale také šťastie nemá, ešte musí počkať celé štyri roky.
„Teda, z vás sú ale pekní chlapci,“ obzerala si ich Selena, keď ju všetci štyria mocne vyobjímali. „Koľko srdiečok ste už polámali?“
„My nikomu nič nelámeme, ale ani si nedáme,“ uškrnul sa Kirill a mrkol na Leva. Brentan s Kieranom sa tvárili nevinne, ale Selena si ich ešte chvíľu doberala, než prestrela na stôl.
„Vyzeráte hladne, určite ste sa nestihli naraňajkovať,“ povedala a okolo stola sa zase rozľahol všeobecný smiech.
„No, síce sme raňajkovali, ale celkom určite niečo malé pod zub neodmietneme,“ povedal blahosklonne Brentan a pritiahol si misu s koláčikmi. „Myslím, že toto by mi pre začiatok mohlo stačiť.“ žmurkol na prekvapenú Selenu , ale potom si už svoj úlovok nestačil brániť. Proste mu tie koláčiky rozchytali. Torun sa smial , keď ich takto videl , až mu po lícach tiekli slzy. Trvalo to dosť dlho, než sa všetci upokojili.
„Pamätáš sa, ako si mi rozprával a Malfoy Manor?“ obrátil sa k nemu Brentan, keď už všetky koláčiky zmizli a oni sa nemali o čo preťahovať.
„Jasne, pamätám si na tú akciu celkom dobre, prečo sa na to teraz pýtaš?“ zamračil sa Torun a pozorne sa Brentanovi prizrel. Tomu síce pohrával na ústach veselý úsmev, ale oči mal vážne..
„Vtedy si spomínal, že Malfoy je smrťožrút, je to pravda?“ spýtal sa, ale očami preletel aj k otcovi a Remusovi.
„Áno, je smrťožrút, jeden z najaktívnejších a Voldemortovi najbližších.“ potvrdil Remus.
„Tak som si to dobre pamätal,“ vydýchol si s úľavou Brentan a Kieranovi tiež zasvietili oči. „Pri tom rozprávaní, ako ste mu vtedy odklínali sídlo si spomenul, že ste tam našli okrem iného aj podzemné priestory a tie boli ukončené tajným východom mimo panstva. Našiel by si ešte ten východ?“ spýtal sa a nespúšťal z Toruna oči.
„Myslím si že našiel, ale načo vám to bude?“ nechápal Torun a Patrick s Remusom sa tiež pozerali veľmi podozrievavo.
„Potrebujeme zistiť, kde má hadí ksicht noru,“ zatiahol Kirill, „ a tuto Bren vymyslel nové stopovacie kúzlo, ktoré by nás k nej mohlo priviezť.“
„Len ho musíme zavesiť na niekoho, kto tam chodí. No a ktože by bol lepší, než verný smrťožrút Malfoy?“ doplnil Kieran hravo.
„Musíme mu ho dať na niečo, čo má neustále so sebou. Nemôžem to zavesiť len tak na habit, lebo ten si môže prezliecť, musí to byť niečo iné.“ vysvetľoval Brentan s miernym úsmevom.
„Stačí palička?“ spýtal sa Remus, ktorý ich pozoroval s prižmúrenými očami. „Malfoy ju nikdy neodkladá , má v nej ukrytý prútik. Na rukoväti má striebornú hadiu hlavu.“
„To by bolo úplne ideálne,“ zavrčal Brentan ticho, „ nech had porazí hada! Potrebujem sa dostať do Malfoy Manor tak, aby o mne nevedeli, aby som mohol na tú jeho paličku prilepiť stopu.“ vyhlásil Brentan s uprene sa zahľadel na Toruna. „Mám na to len tieto dva dni. V pondelok musíme byť zase v škole.“
„Tak to aby sme išli,“ prikývol Torun a vstal od stola. Brentanovi zažiarili oči a vstal zároveň s ním. Ostatní zostali sedieť, ale neprestávali sa na neho mračiť. Brentan sa na nich pozrel a pokrútil hlavou.
„Toto sme si vyjasnili už v škole! Idem sám, zajtra som tu ako na koni,“ povedal im . Patrick s Remusom zostali len prekvapene civieť.
„No počkaj, ty tam chceš ísť sám?“ spýtal sa Brentana otec, pomaly vstávajúc od stola.
„Samozrejme, nemôžeme dovoliť, aby mal Malfoy nejaké podozrenie. Nesmie tušiť vôbec nič, inak sa nám to nepodarí.“
Trvalo mu ešte dobré dve hodiny, než sa mu otca a hlavne Remusa podarilo presvedčiť, že on dobre vie čo robí. Nakoniec povolili a Brentan sa spolu s Torunom a Svenom mohol premiestniť ku kedysi tajnému únikovému východu z panstva Luciusa Malfoya. Napriek ubezpečovaniu , že si všetko dobre pamätá, trvalo niekoľko hodím , kým Torun vchod objavil a otvoril .
„Dávaj si pozor, keby niečo, máš komunikátor,“ varoval ho Sven ticho a keď sa Brentan stratil v tme úzkej chodby, opatrne sa stiahli z dohľadu.
Brentan sa hneď pri vchode premenil na netopiera a letel tesne pod povalou a mal šťastie, že rod Malfoyov nevystaval v podzemí bludisko. Aj tak to trvalo dosť dloho , kým sa zase postavil na nohy pred vchodom na druhej strane . Ako človek však mal jednu nevýhodu, nevidel v tme a tá tam veru bola čierno čierna. Vytiahol prútik a v jeho slabom svetle hľadal mechanizmus, ktorým sa dvere otvárajú. Nebolo tam nič, len hrbolatá , hrubo omietnutá stena. Konečne zavadil o čosi rukou.
„Fakľa!“ zavrčal ticho a zamračil sa . Nemohol ju zapáliť a otvoriť vchod, lebo Torun jasne povedal, že je to celkom vedľa kuchyne. Šriatkovia by ho zbadali a jeho prítomnosť by okamžite prestala byť tajomstvom ., Tak a čo teraz.´pomyslel si a v záchvate beznádeje sa zviezol popri stene dolu. Sadol si na zem , hlavu zložil do dlaní a úporne premýšľajúc hľadal východisko. Nič ho však nemohlo napadnúť. Okrem toho mu fúkalo na nohy! Počkať! Ak mu fúka na nohy, musí tu byť niekde dostatočný priestor, kadiaľ! Natiahol ruku a prechádzal ňou po stene, tesne pri dlážke. V jednom rohu nahmatal neveľkú štrbinu, ktorou ťahalo. V dome pravdepodobne otvorili dvere a prievan mu prezradil možnosť , ako sa dostať zo slepej uličky.
Položil ruku tesne k dverám a v priebehu niekoľkých sekúnd sa premenil na dlhého a plochého tesárika. Chrobák okamžite vyrazil proti prúdu vzduchu, až kým sa nedostal na druhú stranu dverí. Tam sa zastavil a opatrne skúmal situáciu. Mal šťastie, pred ním bol kamenný kvetináč zakrývajúci väčšinu dverí. Popri stene vyrazil do chodby. Vždy, keď sa niektoré dvere otvorili, pritajil sa bez pohybu pri stene a tak mu trvalo nekonečene dlho, než sa dostal na koniec dlhej chodby, ktorá ústila do rozľahlej haly . V krbe oproti horel napriek pomernému teplu oheň a v kresle pri krbe sedel plavovlasý muž. Hľadel do plameňov a asi nad niečím premýšľal, pretože si neustále trel ramená. Pred ním stál na mramorovom stolíku pohár s trochou zlatavej tekutiny a palička z tmavého dreva zakončená striebornou rokoväťou v tvare hadej hlavy .
S tichým prasnutím sa pri kresle objavil škriatok zahalený len špinavou handrou. V Brentanovi sa zdvihla vlna zlosti. Ten chudák vyzeral naozaj hrozne, Malfoy by si zaslúžil niekam poriadne nakopať.
„Obed je pripravený, pane, madam vás prosí, aby ste sa k nej pripojil v jedálni,“ povedal a ponížene sa ukláňal až k zemi. Malfoy vstal a bez toho, aby sa na to úbohé stvorenie čo i len pozrel, vyšiel z haly. Brentanovi sa na okamžik zastavilo srdce. Palička zostala ležať vedľa pohára na okrúhlej mramorovej doske. Škriatok sa odmiestnil a Brentan už na nič nečakal. Okamžite sa premenil , niekoľkými rýchlymi krokmi prebehol ticho halu , dotkol sa prstami paličky v spodnej časi a zašepkal : „Vestigium!“ Stopa bola položená. Na paličke sa na okamžik objavila zlatiská okrúhla škvrna a keď zmizla, stratil sa aj Brentan. Namiesto neho tam bol znovu tesáril s dlhými tykadlami a mocnými krídlami, ktoré okamžite využil. Nemienil čakať, kým sa tu niekto objaví a vyletel z haly. Letel dlhou chodbou tak ďaleko, kým sa len odvážil a potom sa pritisnutý k stene plížil až ku kamennému kvetináču. Teraz už stačilo pretisnúť sa popod dvere do pivnice a preletieť v podobe netopiera až k zadnému východu. Teraz to už išlo oveľa rýchlejšie. Čoskoro za sebou zatváral tajný východ a zakrádal sa hlbšie do lesa.
„Torun, som vonku, môžeme sa vrátiť,“ povedal do komunikátora ticho a odtiaľ sa ozvali dva hlboké výdychy. To Torun so Svenom práve teraz začali zase dýchať. Brentan sa usmial a premiestnil sa. Lov na Voldemorta sa práve začal.
Komentáře
Přehled komentářů
ze naozaj dnes nic nebude ;( fnuk
Tak som precitala aspon tuto cast este raz :-) nech nemam abstak :-)
Začínám
(Peťa, 3. 4. 2008 21:23)
pociťovat abstinenční příznaky!!! Už jsem tady dneska asi po desátý, nemůžu se pořádně na nic soustředit, jsem roztěkaná, nevrlá...No prostě jsem nedostala svoji denní dávku!!!Uááááááá :-)
nemam slov..
(jaja, 3. 4. 2008 19:25)kazdy uz povedal vsetko za mna a tak sa nechcem opakovat..kapitolka je proste uzasna a ja sa neviem dockat dalsej :)
mucenie
(maginy, 3. 4. 2008 18:28)heeej ty si sa rozhodla mas mucittym ze nedash ziadnu kapcu????
no...
(Cassie, 2. 4. 2008 20:33)práve som sa vrátila z doučka a zistila som, že každý povedal aspoň niečo, čo som mienila ja :)). Dnes má však "bosorka" Soraki šťastie, keďže je len jednou z niekoľkých ľudí, ktorých názory sú veľmi podobné s mojimi :)). Nebudem tu opisovať znovu všetko, len napíšem, že chalani sú skvelí!! Patrick je tiež dobrý... a priberá!!! :)). Sira so Siriusom pôjdu na Kalevalu, chudák Patrick, Ivara s Jenny sa zbaví až o štyri roky. A Ragda čaká deti!! Určite to budú zase dvojičky... veľmi sa mi páčila časť, keď Remus hovoril Patrickovi, že on je skromný človek a stačilo by mu aj jedno dieťa a Patrick sa rozosmeje a hovorí: „Že človek! Ha-ha! Vlkodlačisko jedno!“ To nemá chybu :)). Ale celá kapitola nemá chybu. No, ja končím, veľmi sa teším na ďalšiu kapitolu... hon na Voldyho :)). Keď si predstavím Voldyho v role srny ako uteká pred poľovníkmi, z ktorých je hlavným poľovníkom Bren... :)) No proste bomba!! :))
Super
(soraki, 2. 4. 2008 19:19)Dnes jsem se ke čtení dostala později - rodina mě potřebovala :-D. Super kapitola, tak ymě pobavilo jak by se Patrick Ivara a Jenny rád zbavil. A chudák Ragna - zase těhotná a zase dvě!!! Chuděrka, ještě, že má k dispozici elixíry na rychlejší regeneraci ... A malý/velký myslitel, to mě pobavilo, tak kluci už budou plnoletí - mazec a jsem ráda, že Patrick myslí i na Kirilla a Leva, je to férové. Brentan by ty obleky musel zase po částech klonovat ... Jo a taky jsem, stejně jako Torun a Sven, málem zapomněla dýchat. Tolik jsem se bála, že ho chytí... Ještě, že "pan dokonalý aristokrat" šel na oběd bez hůlky - štěstí jim prostě přeje :-D
Nááádhera
(Triana, 2. 4. 2008 18:09)
Bola by som rada keby Remus mal iba jedno dieťa...veď ten vírus musí niekedy prestať.
Brentan je skvelý čarodejník a myslím si že on bude so Sirou. Však sa nemýlim???Bude to ešte zaujímavé.
Hor sa na ďalšie kapitoly...
toto nema chybu
(julili, 2. 4. 2008 18:04)wuaa.a....chalani su nam akysi krasavci...supa:D....tak akurat pre mna:D.....no a zase som len trpla ci ho niekto nenacapa...a som si riadne vydychla ze to dobre dopadlo.....no Bren je proste sikulka....alebo sikuliak??:D:D:D:.....no kazdopadne perfektne napisane......:)))
eště..
(Peťa, 2. 4. 2008 16:43)asi by mě už nemělo překvapovat, že si Brentan poradí naprosto se vším, co? :-D
Dobré :-)
(Peťa, 2. 4. 2008 16:42)Malý myslitel :-D Z kluků jsi udělala fešáky, to se mi líbí ;-) :-D A jsem moc ráda za novinky z paláce! Sira a Sirius jdou na Kalevalu! Snad nebude Sira smutná, až uvidí Brentana s Angelou... Pobavilo mě, ják by se Patrik nejradši už zbavil dětí a poslal je do školy! :-)Aspoň se nenudí! A Remus bude mít taky o zábavu postaráno, i když dvojčata odejdou do školy. Doufám, že bude mít zase dvojčata, byla by sranda!!! :-D
uz to tak vyzera
(lea, 3. 4. 2008 22:36)