9.Listy a prútiky
9. Listy a prútiky
„Lily!“ kričal Severus vo dverách triedy a mával veľkým archom pergamenu. „Môj list do školy už prišiel!“
„Konečne!“ prikývla a s úsmevom sledovala, ako sa Severus preplieta medzi stolmi. „Kedy pôjdeme nakupovať?“ spýtala sa okamžite, keď k nej dorazil.
„Na budúci týždeň!“ zažiaril radostne. „Max povedal...,“ pokračoval dôležito a Lily sa na neho usmiala ešte širšie, „že nás oboch vezme do Šikmej uličky. Teším sa na prútik! Konečne si budem môcť vyskúšať niektoré kúzla, ktoré som sa naučil.“
„Nespomínal si niečo a čarovaní mladistvých?“ podpichla ho Lily s úškrnom, ale on si len pobavene odfrkol.
„Ty nemôžeš!“ pichol ju zľahka ukazovákom do hrude. „Ja..,“ ukázal na seba, „ ja žijem v čarodejníckej rodine a tak ja môžem, ak mi to rodičia dovolia.“
„Ja môžem už dávno, Severus, ak si si nevšimol,“ uchichtla sa Lily a zamávala Berenike, ktorá sa práve ukázala vo dverách.
„Už máte listy do školy obaja?“ spýtala sa a obrovské fialkové oči jej zosmutneli. „Tak je to definitívne, zostanem tu sama!“
„Ale prestaň,“ povzdychol si namrzene Severus , „o rok prídeš za nami a okrem toho, škola začína až v septembri a teraz je ešte len máj. Na plače a náreky je dosť času aj potom.“ pozrel s úsmevom na Lily , starostlivo zložil list, zasunul si ho do vnútorného vrecka a vzal košík, ktorý mu Lily podávala. „Mama a Max nás potom odprevadia na stanicu,“ doložil, vzal ju za ruku a ťahal ju za sebou von z budovy. Berenika bežala za nimi a mávala bezstarostne okolo seba širokým košíkom s dlhou rúčkou . Tieto hodiny milovala a tak sa usmievala a fialkové oči jej žiarili, ako dva drahokamy. Vybehla cez dvere a ponáhlala sa k zvyšku spolužiakov čakajúcich pri východe z areálu školy. Neurobila ani dva kroky a už pocítila dotyky pohľadov, ktoré sa na ňu nalepili. Nevôľou nakrčila nos a privrela oči, ale vzápätí si povzdychla a znovu sa usmiala. Pohľady prilepené na nej bola daň za to kým a čím bola. Bola Berenika Duvalová , najmladšie dieťa veľmi bohatej , vplyvnej rodiny a okrem toho bola víla.
„Nika!“ ozvala sa Lily vyčítavo, keď ju videla zastaviť sa uprostred dvora. „Pohni sa, lebo budeme zase poslední!“ vrčala a vrhala hnevlivé pohľady na civejúcich chlapcov, až kým pani Kneipová, ktorá ich učila Herbológiu. Dnes každý vedel čo má robiť a tak len otvorila bránu ,vypustila ich do lesa a s úsmevom sledovala, ako sa rozbehli na všetky strany. Ochranná zóna školy siahala takmer po obzor a deti boli bezpečné.
„Potrebujem kvety Veternice, materinu dúšku, mätu a rebríček,“ vypočítavala Berenika a Severus prekvapene zdvihol obočie.
„Načo ti je Veternica?“
„Do elixíru Vidomých snov,“ uškrnula sa Berenika a prehrabla si vlasy, ktoré jej ako vodopád tekutého zlata, padali až k pásu. Severus znovu prudko vzhliadol a prekvapene si ju premeral.
„Nikdy si o takom elixire nehovorila,“ povedal a zamračil sa.
„Nepýtal si sa,“ odsekla Berenika a zamierila hlbšie do lesa. Lily sa za ňou zamyslene pozerala , potom si povzdychla, pokrútila hlavou a vytiahla vlastný zoznam byliniek, ktoré dnes chcela nájsť.
Popoludnie rýchle ubehlo a deti sa vrátili domov s plnými košíkmi. Lily opatrne ukladala kvety divého maku na sito a ticho si pri tom pospevovala. Povala domu voňala slnkom a arómou sušených bylín.
„Lily! Už zase je tu sova!“ krik prichádzajúce zdola ju vytrhol zo snívania. Zamračila sa , položila posledné lupienky a zbehla dolu .Petúnia stála pred dverami izby a zízala na veľkého výra sediaceho v otvorenom okne. „Mama povedala, že nemáš neustále upozorňovať na svoje nenormálne správanie! Susedia si všimnú , že k nám stále lietajú sovy.“ vykrikovala , otočila sa na päte a rozzúrene kráčala do kuchyne.
„Jasné, že si všimnú, keď jačíš ako bangší. Callisto ani nemukol !“ odsekla a keď zatvárala dvere na izbe vyplazila na sestru jazyk.
,Veľmi dospelé správanie,´ ohodnotila jej výstup Melanie. Lily pokrčila plecami, pohladila sovu po lesklom perí a odviazala jej z nohy malý balíček
,Teraz si to môžem dovoliť, som dieťa, nezabudla si?´ uškierala sa trhajúc obal . Z balíčka vypadol malý krištáľový flakón naplnený čírou tekutinou. „Čo je to?“ spýtala sa do ticha izby zamračene , vytiahla zátku a opatrne tekutinu ovoňala. Vôňa materinej dúšky jej okamžite zaplnila nozdry.
,Vidomý spánok ,´ ozval sa tichý, zasnívaný hlas Bereniky.
,Ou! Ty si rýchla ako namydlený blesk!´ zvolala prekvapene Lily. ,Už si ho stihla uvariť, alebo sú to staré zásoby? Nemusela si mi ho posielať, stačilo napísať recept.´
,Na toto nemáme čas,´ napomenula ich netrpezlivo Melanie, , musíme cvičiť, september sa približuje veľmi rýchle a ak to nestihneme, alebo to nebude fungovať, musíme dovtedy vymyslieť niečo iné!´
,Bude to fungovať!´ zvolala Lily . ,Musí to fungovať! Neverím, že ten kus starej handry by mohol byť silnejší, ako my tri .´
,Nikdy nepodceňuj protivníka,´ pripomenula Berenika rozhodne. ,Severus je aj môj priateľ a záleží mi na ňom!´
,Och! Keď si pomyslím, čo je našim protivníkom,´ povzdychla si hnevlivo a stiahla zo stola obrus. Pod ním bola podrobná mapa pokreslená hustou spleťou farebných čiar. Nová , pulzujúca línia jasne červenej farby sa tiahla popri pobreží oceánu. Lily sa zlovestne uškrnula a s uchichnutím sa naklonila nad mapu . ,Vyzerá to tak, že sa mu konečne podarilo nájsť štvrtý horkrux! ´ povedala spokojne prechádzajúc prstom po blikajúcej čiare. ,S trochou šťastia by mohol nájsť aj ten posledný skôr, než skončíme školu.´ prikývla a zakryla mapu.
,Nemôžeme sa spoliehať na šťastie a preto musíme cvičiť. Mágia len myšlienkou je veľmi náročné umenie . Naše vzájomné prepojenie musí byť bezchybné. Nesmiete zabúdať, že proti nám budú stáť mocní čarodejníci, magické bytosti, alebo magické predmety. ´ namietala Melanie vášnivo .
,Jasné, my to predsa vieme,´ mrnčala ticho Lily a počúvajúc Berenikyne šomranie, usadila sa pohodlne na posteli , ponorila sa do meditácie a pripojila svoje magické sily k dvom ďalším, ktoré jej ochotne vyšli v ústrety .
Začiatkom júna sa konečne vybrali na nákupy do Šikmej uličky a pre Lily to bol nezabudnuteľný zážitok. Po prvýkrát zažila premiestnenie a bol to taký zázračný pocit, že sa okamžite rozhodla.
„Toto je ten najlepší spôsob cestovania, aký kto kedy mohol vymyslieť . Musím sa ho čo najskôr naučiť,“ oznámila pánovi McGregorovi hneď, ako ju vypustil z náručia pred Deravým kotlom. Severus , mierne nazelenalý s pevne stisnutými perami , na ňu zhnusene zagánil a urovnával si oblečenie.
„Hahaha!“ zadunel pán McGregor pobavene , ukázal na vchod do krčmy a viedol ich dnu. „Na to si budeš musieť pár rokov počkať. Povolenie na premiestňovanie sa vydáva až v sedemnástich a musíš urobiť skúšku,“ vysvetľoval a viedol ich tmavým lokálom k zadnému vchodu. .
,Sedemnásť? Už sa na to skoro ani nepamätám. ´ pomyslela si a Melanie sa ticho rozosmiala.
,Ach! Sladké roky nevinnej mladosti,´ pridala sa aj Berenika . , Bolo to tak dávno a teraz ich prežijeme znova. Tešíte sa? ´
,Ach! Prestaňte! Prežívať znovu detstvo je také obmedzujúce, ale to neznamená, že sa to nenaučím a nebudem to používať! ´ vrčala Lily a sledovala , ako pán McGregor počíta tehly na múriku vedľa smetiakov. Na jednu z nich poklopkal prútikom, tehly sa rozplynuli a vchod sa otvoril.
„Šikmá ulička!“ mávol rukou pred seba na zástupy čarodejníkov prúdiacich úzkou, kľukatou ulicou lemovanou množstvom obchodov.
„Dômyselné,“ prikývla Lily a jastriac očami okolo seba, prešla cez vchod. „Aký je plán?“ spýtala sa, keď ju veľká ruka položená na ramene zadržala pred vnorením sa do davu.
„Najskôr banka a potom Ollivander,“ rozhodol po chvíľke premýšľania pán McGregor , chytil obe deti za ruky a zamieril k banke. Severus sa zamračil a pokúšal sa vytrhnúť si ruku zo zovretia veľkej dlane, ale Lily bola vďačná, že môže všetku svoju pozornosť venovať okoliu. A bolo sa na čo pozerať. Toľko rôznych obchodov a obchodíkov na jednom mieste ešte nevidela a hlavne, všetky boli čarodejnícke. , Toto celkom určite stojí za bližší, veľmi podrobný prieskum, ´ pomyslela si s úsmevom a pevnejšie si pritisla malú kabelku, v ktorej mala peniaze. , V takomto dave je celkom určite najrozumnejšie, držať si peniaze čo najbližšie k telu. Rodičia by celkom určite neboli šťastný, keby som ich stratila. ´ pomyslela si okrajovo, celkom zabraná do prehliadania výkladov okolo ktorých prechádzali.
„Banka!“ vyhlásil odrazu pán McGregor a zastavil sa. Lily prekvapene otočila hlavu a s uznaním hľadela na impozantnú bielu budovu Gringottbanky. Široké biele schody , mohutné, okované krídla vysokých dverí a škreti pracujúci za priehradkami, to všetko ju uchvátilo. S očami ako tanieriky sledovala dlhé prsty škriatka počítajúceho zlaté, strieborné a bronzové mince. Severus stál neďaleko, obzeral sa okolo seba a pán McGregor si odišiel odprevádzaný ďalším škriatkom vyzdvihnúť peniaze zo svojej klenby.
„Galeóny, sikle, knuty,“ šomrala Lily, keď si ukladala mince do peňaženky. „Bude mi chvíľu trvať, než si zvyknem na túto menu a hlavne sa mi zdá byť nepohodlná,“ mračila sa a poťažkávala mešec. „Niesť so sebou väčšiu sumu musí byť skutočne namáhavé,“ šomrala a Severus sa pobavene uškŕňal popod nos.
„Nevrč a poď!“ zdrapol ju za rameno a ťahal ju k východu, kde stál pán McGregor a ukladal si ťažký mešec do vnútorného vrecka habitu. „Max práve prišiel , ideme k Olivanderovi. Už sa nemôžem dočkať, kedy budem držať v ruke vlastný prútik!“
„Ja tomu proste nemôžem uveriť!“ vykrikoval o hodinu pán McGregor a s poklesnutou bradou civel na lístok s adresou, ktorý mu pre niekoľkými okamžikmi podstrčil zmätený výrobca čarodejných prútikov. „Ešte nikdy som nepočul, žeby Ollivander nemal prútik pre nejakého čarodejníka.!“ Pozrel na zamračenú Lily , obzrel sa na totálne zdemolovaný obchod a potom sa dunivo rozosmial. „Toto keď niekomu poviem, tak mi neuverí!“ zvolal, chytil ju za ruku a vykročil rýchlym krokom hore ulicou, starostlivo sledujúc domy. Severus za nimi takmer bežal, tváril sa nadmieru spokojne a v ruke zvieral dlhú, úzku krabičku s jeho novým prútikom. „Tu sme! Róbert Allister, výrobca čarodejníckych prútikov, Šikmá ulička číslo 218. “ pán McGregor sa zastavil pred nenápadným domom, skontroloval ešte raz adresu a vstúpil, ťahajúc Lily za sebou.
Neveľká miestnosť bola prehradená širokým preskleným pultom , za ktorým stál čiernovlasý muž v stredných rokoch a zvedavo si ich premeriaval. Jeho oči sa zastavili na zamračenej tvári Lily a po perách mu preletel ľahký úsmev.
„Čo môžem pre vás urobiť?“ spýtal sa, nespúšťajúc z nej pohľad.
„Potrebujeme čarodejný prútik pre túto slečnu,“ vysvetľoval pán McGregor s úsmevom a ukázal na Lily. „Pán Ollivander pre ňu nemal vo svojom obchode vhodný prútik,“ dodal a v hlase mu opäť zaznel údiv.
„Áno,“ úsmev na tvári pána Allistera sa rozšíril a v očiach mu vzplanul záujem. „Také niečo sa naozaj nestáva často,“ pripustil, obišiel pult a pristúpil k Lily. „Zdá sa, že do Rokfortu mieri v tomto roku jedno veľmi, veľmi mimoriadne dievčatko,“ šepkal a vzal ju za pravú ruku. „Ako sa voláš?“ spýtal sa a zahľadel sa do široko otvorených smaragdových očí dieťaťa.
„Lily, Lily Evansová,“ odpovedala prekvapene a s obavou pozrela na pána McGregora. Ten sa na ňu povzbudivo usmial a stisol jej ruku.
„Poď, Lily pokúsime sa zistiť, aký prútik potrebuješ!“ povedal pán Allisten, vstal a viedol ju k pultu. „Každý prútik má inú dĺžku,“ vysvetľoval a ukázal na drevený meter, položený na skle. „Prilož ukazovák na nulu a uvidíme, akú dĺžku bude mať tvoj prútik.“ Lily sa zamračila, nedôverčivo na neho zaškúlila, ale potom poslúchla. V okamžiku, keď sa jej prst dotkol dreva pri veľkej červenej nule, vystrelila od neho tenká červená linka, ktorá sa zastavila pri čísle 32.
„Vyzerá to ako teplomer,“ rozosmiala sa Lily pobavene a pán Allisom spokojne pokýval hlavou.
„Výborne! Tridsaťdva centimetrov!“ usmial sa a s pod pultu vytiahol široký box plný tenkých paličiek. Položil ho na pult a kývol na Lily, aby pristúpila bližšie. „Teraz vyberieme drevo,“ povedal a vzal ju za ruku. „Prejdi rukou ponad drievka a keď niečo pocítiš, povieš mi,“ prikázal a s úsmevom sledoval, ako jej jeden z úzkych boxov doslova skočil do ruky. „Tis.“ prečítal štítok , sklonil sa pod pult a znovu vytiahol široký , plochý box , rozdelený priečkami na menšie časti.
„Čo je to?“ Lily nakrčila odporom nos a zvraštila čelo.
„To sú magické jadrá. Dávajú sa do vnútra prútika a ty si teraz musíš vybrať jadro, ktoré bude vypĺňať tvoj prútik. Teraz prechádzaj rukou ponad box,“ prikázal a z police vytiahol neopracovaný kus tisového dreva .
„Ach! Čo je to? Vyzerá to nechutne!“ zasyčala Lily a s prižmúrenými očami mu podávala na natiahnutej dlani kúsok kože, vysušenú blanu a biely vlas, ktoré jej tak, ako pred chvíľou odštiepok dreva , skočili do natiahnutej ruky.
„Vlas víly, blana z dračieho srdca a koža z krídla testrala,“ krútil hlavou Allisten, „ veľmi neobvyklá kombinácia,“ šomral, vzal jej jadrá z dlane a položil ich na pult. „Prútik bude pripravený asi o dve hodiny. Chcete tu počkať, alebo sa preň vrátite?“ otočil k McGregorovi , ktorý celý proces pozoroval s veľkým záujmom.
„Máme pred sebou ešte celý nákup do školy,“ uvažoval zamyslene a pozeral na hodinky, „vrátime sa sem teda o dve hodiny.“ Allisten krátko prikývol a zamyslene pozoroval zložky položené na pulte.
O dve hodiny stáli znova všetci v obchode a civeli na svetlohnedý prútik a ozdobnou rukoväťou, ležiaci na pulte. Sovy v klietkach mäkko húkali a Lily po ňom s rozžiarenými očami okamžite siahla .
„Ach! Je krásny!“ zvolala. „Môžem si ho vyskúšať?“
„Je tvoj,“ prikývol s úsmevom pán Allisten , vybral spod pultu kožené puzdro na predlaktie a položil ho na pult k prútiku. Lily pohladila lesklý povrch dreva a keď pevne stisla vyrezávanú rukoväť, zaliala celý obchod oslepujúca, karmínovo červená žiara, v ktorej sa na milisekundu objavila obrovská a hrozivá postava démonky s doširoka roztiahnutými krídlami.
Komentáře
Přehled komentářů
to je opravdu skvělé... dobře vymyšlené že bude potřebovat i jinou hůlku.. no jsem na to zvědavá a doufám že mají v plánu Seva zařadit do Nebelvíru nebo tak něco.. nemohou ho nechat samotného.. doufám že to vyjde..
úžas...
(jaja, 5. 9. 2008 17:28)páni tak to bolo skvelé..ten koniec bol úžasný..to, že jej museli urobiť vlastný prútik bolo prekvapenie..ale potešilo ma to..nemože byť predsa taká ako všetci ostatní :D..a ten kneic s tou démonkou bol perfektný..skvelá kapitola..neviem sa dočkať ďalšej :)
teda,
(soraki, 4. 9. 2008 18:51)čekání se vyplatilo :-D, fakt bezvadná kapitola :-D, moc se mi líbilo, jak si Lily vybírala hůlku - prý teploměr :-D- Už teď se nemůžu dočkat další
Super kapitola :-)
(Trili, 4. 9. 2008 15:34)Moc se mi ta kapitola líbila. Nějak bych neřekla, že se budu bavit při tak obyčejné činnosti (v dnešních HP povídkách) jako je výběr proutku :-D
no páni
(Lily, 8. 9. 2008 12:24)