50. Musíš si vybrať
50. Musíš si vybrať
V pracovni sa rozozvučal zvonček. Muži sklonení nad písacími stolmi zdvihli hlavy a pozreli na seba.
„Pošta,“ usmial sa Patrick a odsunul stoličku. Zvonček znovu zazvonil a Patrickove obočie vystrelilo hore.
„Nechaj, pôjdem ja,“ kývol mu Remus , vymotal sa spoza stola a otvoril tajné dvere. Patrick sa oprel pohodlne do operadla kresla , založil si ruky za hlavu a vyrovnával si unavený chrbát. Sedeli tu takto už tri hodiny a ešte stále neboli ani v polovičke tejto nekonečnej a nudnej práce. Pozrel na hromady pergamenov pred sebou a spomínal na šťastné časy, keď spolu s ostatnými zaklínačmi chodil na akcie do terénu. Teraz musel väčšinu času stráviť za písacím stolom a keby mu Remus nepomáhal, tak to asi ani nezvládne. Na schodoch sa ozvali pomalé kroky. Remus schádzal dolu a prezeral si listy, ktoré niesol v ruke.
„Chlapci píšu,“ podal jeden z nich Patrickovi a s tým druhým si išiel sadnúť do kresla. Patrick si ho prezeral trochu nechápavo, ale potom rozlomil pečať a začítal sa do listu.
„To nemôže byť pravda!“ vykríkol odrazu Remus a vyskočil spoza stola. Vzápätí zťažka dosadol znovu na stoličku a tvár si vložil do dlaní. Pri jeho výkriku sa Patrick mykol tak, že takmer spadol aj so stoličkou a zabránil tomu len tak, ža pustil list, ktorý doteraz čítal a zadržal sa o hranu stola.
„Čo sa stalo!“ zvolal a pozeral na zrúteného Remusa so zdesením. Ešte nikdy ho nevidel v takomto stave.
„On sa stratil,“ sňal ruky z tváre Remus a jeho zlomený hlas takmer nebolo počuť.
„On? Kto je to on? Koho tým myslíš?“ pýtal sa nechápavo Patrick a zazeral na list v Remusovej ruke. Rád by si ho prečítal, lebo vytiahnuť teraz užitočné informácie z Remusa nebude jednoduché.
„Harry! Harry sa stratil!“ zvolal zúfalo Remus a v očiach mal slzy.
„Harry?“ nechápavý Patrickov pohľad vyvádzal Remusa z rovnováhy. Myslel si, že Harryho poznajú všetci, ale tu to zrejme neplatí.
„Musím ísť!“ vyskočil spoza stola a chcel vybehnúť z pracovne.
„Remus!“ Patrickov hlas šľahol ako zasvišťanie biča. „Kam chceš ísť?“
„Musím ísť za Dumbledorom, zvoláva všetkých členov rádu, musíme ho nájsť!“
„Sadni si!“ povedal ticho Patrick a Remus sa zamračil. Nechápal , prečo ho Patrick zdržuje, keď malý Harry je tam niekde v nebezpečenstve a sám. Potom sa však zamračene posadil do kresla oproti Patrickovi a prekrížil si ruky na hrudi.
„Ponáhľaj sa, nemám veľa času,“ zavrčal podráždene, keď sa ticho predlžovalo.
„Prečo mi o tom nepovieš niečo viac, mohli by sme vám pomôcť,“ oslovil ho Patrick a starostlivo si ho premeriaval. Remusovi na chvíľu zasvietili oči, potom sa zamračil a nakoniec len rezignovane pokrčil ramenami.
„Prečo nie, pomoc by sa zišla,“ zašomral. „Dumbledore mi píše, že Harry Potter, syn jedného z mojich kamarátov zo školy sa stratil.“
„Kedy sa to stalo?“ prerušil ho Patrick netrpezlivo a Remus sa znovu zamračil.
„No to neviem, bude to takých desať rokov,“ zamračil sa a na Patrickovej tvári sa objavil údiv.
„Koľko? Desať rokov?“ bolo vidieť, ako Patrickovi klesla sánka. „To zistili až teraz , že sa stratil? A ako ho chcete po desiatich rokoch nájsť? Ako je možné, že doteraz nikomu nechýbal?“ pýtal sa a Remus sa na neho pozeral s otvorenými ústami. Potom sa zamračil a zamyslel. Na tieto otázky bola naozaj ťažká odpoveď. Vzal znovu list, akoby hľadal stratenú oporu, zahľadel sa do neho.
„Dumbledore píše, že mu poslali list s pozvánkou do školy a on sa neozval, neodpovedal im a tak tam poslali Hagrida, aby ho skontroloval. Až keď sa vrátil s tým, že tam nie je, išiel tam Dumbledore a tiež ho nenašiel. Nejako vypočúval Petúniu a dozvedel sa, že sa stratil pár mesiacov po tom, ako ho našli pred dverami. Takže to ešte nie je desať rokov.“ povedal radostne, ale Patrickova tvár zostala zachmúrená.
„Aký je rozdieľ v tom, či je to presne desať rokov, alebo ešte nie? Podstatné je, že to dieťa nikomu takmer desať rokov nechýbalo!“ Na toto Remus nenašiel argument, bola to veľmi smutná pravda.
„Keď Voldemort zabil Jamesa a Lily, išiel som za Dumbledorom a chcel som sa o Harryho postarať,“ vzdychol si Remus a zvesil hlavu. „Nedovolil mi to, povedal mi, že musí zostať u Lilynej sestry Petúnie, že tam bude v bezpečí!“
„V bezpečí? Pred kým tam mal byť v bezpečí? Veď Voldemort zmizol bezmocný a pred smrťožrútmi ho nič nechránilo, ako teda mohol tvrdiť takú hlúposť!“ zlostil sa Patrick.
„Dumbledore mi trvdil, že dom Dusleyovcov je chránený toľkými kúzlami, že sa tam nikto nedostane,“ znovu sa pokúšal o nejaký chabý agrument Remus, ale sám vedel, že toto pred Patrickom neobstojí. Nie vo svetle toho, čo sa práve dozvedeli.
„Dom?“ Patrick sa neveriacky oprel v kresle a krútil hlavou. „Remus, robíš s nami už dosť dlho aby si vedel, že zlomiť ochranu, akúkoľvek ochranu domu, nie je žiadny veľký problém. Potrebuješ k tomu len dostatok sily , dobré kúzlo a pár ľudí, ktorí budú ochotní to urobiť. Nechceš mi predsa tvrdiť, že smrťožrúti mali nedodstatok niečoho z toho, čo som menoval,“ uškrnul sa ironicky a trochu smutne. „Okrem toho, také isté kúzla mohol Dumbledore použiť aj na tvoj dom, keď si sa ponúkol , že sa o to dieťa postaráš!“
„No,“ Remus sa nepatrne ošil, „veď vieš, nebol som v takej dobrej finančenj situácii a Dumbledore mi to pripomenul, tak som...“ zvesil hlavu a zamračil sa. Doteraz vlasne nechápal, prečo dal Harryho práve tam.
„Vieš čo nechápem,“ začal znovu Patrick a naklonil sa bližšie k Remusovi. „prečo ochrana domu? Nemohol sa predsa po celý čas zdržiavať v dome, aj keby tam bol zostal. Akonáhle by vyšiel von, bol by pre Voldemorta, alebo pre ktoréhokoľvek smrťožrúta ľahkou korisťou. Jeho teta by ho nevládala ochrániť. Sú to vôbec čarodejníci?“
„Nie, jeho teta je mukel,“ začal Remus, ale Patrickov neveriacky výkrik ho prerušil.
„Mukel? Chránila ho mukelka? Pred čarodejníkmi?“ Patrick stratil na chvíľu reč. Potom sa znovu oprel o operadlo kresla a pokrútil hlavou. „Myslel som, že Dumbledore je rozumnejší, ale vidím že som sa mýlil. Som rád, že s ním nemáme nič spoločné a ani mať nebudeme. Podľa všetkého je to človek, ktorý veľmi rád manipuluje s ľuďmi vo svojom okolí a tí potom nedopadnú dobre. Nie, nebudeme mu pomáhať, neohrozím všetkých svojich ľudí len preto, aby sa mal Dumbledore s kým hrať!“ zakončil rozhodne. Remus ho počúval a svetielka v očiach mu pohasli.
„Voldemort sa asi pokúša o návrat, musíme Harryho nájsť!“ povzdychol si a chcel vstať. Patrickov pohľad ho prikoval ku kreslu.
„Čo má malé dieťa spoločné s návratom Voldemorta a prečo ho musíte nájsť za každú cemu, keď sa doteraz o neho nikto nestaral?“ spýtal sa prísne a zamračil sa. Remus vedel, že keď sa jedná o deti, nepozná Patrick zľutovanie.
„Pred rokmi si Dumbledore vypočul veštbu, ktorá predurčila Harryho k tomu, aby zabil Voldemorta.“
„Žartuješ? Dieťa vychované u muklov má teraz hneď zabiť jedného z najmocnejších černokňažníkov? Keby aj bol u tých muklov a Dumbledore ho mal poruke, to by ho postavil proti Voldemortovi?“ spýtal sa a škaredo zazeral na Remusa očakavajúc odpoveď. Ten sa zhlboka nadýchol , chcel niečo povedať, ale potom len mlčky hľadel pred seba. ,Takto sa na to vlastne nikdy nepozeral. Keď tak nad tým premýšľal, nemohol poprieť, že je to blbosť. Naozaj by ho postavil proti Voldemortovi? Riskoval by jeho život len kvôli nejakej nezmyselnej veštbe?´ premýšľal Remus a nerozhodne sa na Patricka pozeral. Nevedel, čo má teraz urobiť. „Kto ho ešte chránil?“ spýtal sa Patrick znovu so záujmom.
„Arabela Figgová,“ zamračil sa Remus a netešil sa na ďalšiu otázku, ktorú tušil a odpoveď, ktorú musel povedať.
„To je čarodejnica?“ usmial sa Patrick a výraz sa mu uvoľnil.
„Nie, je šmukel,“ priznal sa kratšej odmlke Remus a prudké trhnutie Patricka bolo jasnou odpoveďou.
„Šmukel!“ povedal tak ticho, že ho Remus takmer nepočul a po tele mu prebehli zimomriavky. Bolo jasné, že keby sa sám Dumbledore dostal teraz do Patrickovej blízkosti, mal by čo robiť, aby sa nestriasol. „To bolo naozaj bezpečné útočisko!“ povedal po chvíli pohŕdavo. „Chránila ho mukelka a šmukelka pred jedným z najmocnejších černokňažníkov tohto storočia a všetci čardejníci verili Dumbledorovi na slovo. Úžasné, to nemá chybu! A ty si mi vyčítal, že čarodejníkmi pohŕdam! Nič iné si nezaslúžia!“ sarkasticky sa zasmial a pokrútil hlavou. „Vieš, že pre toho chlapca je lepšie, že sa stratil? Akákoľvek starostlivosť zo strany Dumbledora je pre neho smrteľne nebezpečná! Nie, je mi ľúto Remus, ale Dumbledorovi nebudeme pomáhať!“
„Tak je teda pôjdem,“ vzdychol si Remus a vstal.
„Kam chceš ísť?“ zastavila ho znovu tichá , ale naliehavá otázka.
„Musím ísť za Dumbledorom,“ odpovedal Remus a už chcel otvoriť dvere, ale Patrick ho znovu zastavil.
„Remus, vráť sa ešte, prosím ťa, musím ti niečo povedať,“ vyzval ho tichým chladným hlasom, ktorý Remus nepoznával. Nerozhodne ssa vrátil a znovu si sadol do kresla.
„Čo mi ešte chceš povedať?“ vyzval ho, aby to už zbytočne nepredlžoval.
„Si naozaj rozhodnutý, že sa kvôli Dumbledorovi vzdáš všetkého, čo si tu za tie roky dosiahol a získal?“ spýtal sa ticho a naliehavo sa pozeral Remusovi do očí.
„Prečo to hovoríš?“ nechápal Remus a oči sa mu rozšírili. Odrazu si spomenul, že čosi také počul, ale nevenoval tumu príliš veľkú pozornosť.
„Podpísal si zmluvu, ktorá o tom hovorí celkom jasne, nepamätáš sa?“ pripomínal mu Patrick ešte naliehavejšie.
„Zmluvu?“ Remusove oči sa rozšírili desom. Spomenul si a celé telo mu stuhlo hrôzou, ktorú práve pocítil.
„Áno, zmluvu na ktorej by som musel trvať, pretože nepripustím, aby sa Dumbledore o nás niečo dozvedel!“ potvrdil mu Patrick.
„Ale ja by som mu nič nepovedal, dal by som ti neporušiteľný sľub,“ pokúšal sa Remus, ale Patrick len pokrútil hlavou.
„Je mi ľúto, ale naša organizácia naozaj nie je holubník a máme veľa nepriateľov. Nemôžeme si dovoliť , aby sa taký veľký manipulátor, ako je Dumbledor začal medzi nás miešať.“
„Čo tým chceš povedať?“ Remusov hlas sa trochu triasol, keď to hovoril a úpenlivo sa pozeral Patrickovi do očí.
„Budeš si musieť vybrať, Remus! Záleží len na tebe, ako sa rozhodneš, ale musíš poznať pravdu. Si môj priateľ, mám ťa rád a nebudem ti tajiť, že ak odídeš, bude ma to bolieť, ale nesmiem nikoho z ľudí, ktorí sú na mne zavislí ohroziť len pre moju slabosť. Ak sa teda rozhodneš že odídeš, nebudeme ťa zdržiavať, ale necháš tu všetky svoje spomienky na nás. Pokiaľ sa Ragna rozhodne ťa nasledovať, týka sa to aj jej a detí. Je mi to veľmi ľúto,“ povedal ticho a vstal.
„Ty mi neveríš?“ zosmutnel Remus a tiež vstal.
„Verím, tebe verím, ale Dumbledorovi nie!“ pokrútil Patrick rozhodne hlavou. „Všetky peniaze, ktoré si za tie roky zarobil ti prevediem do banky. Budeš ich potrebovať, keď teraz budeš robiť zadarmo pre Dumbledora. Nechcel by som, aby moje krsňatá hladovali,“ povedal trochu ironicky a Remus znovu stuhol. Opäť niečo, nad čím zatiaľ neuvažoval. Čo bude s deťmi a čo na to Ragna? Už nie je sám, má predsa povinnosti aj k svojej rodine.
„Ja...ja si to ešte premyslím,“ povedal odrazu ticho a otočil sa k dverám.
„Áno, poraď sa s Ragnou a možno by si sa mohol spýtať ešte niekoho,“ zavolal Patrick za ním ticho.
„Koho myslíš?“ otočil sa vo dverách Remus a spýtavo na Patricka pozeral.
„Opýtaj sa rodičov toho chlapca, či si prajú, aby ho Dumbledore našiel. Boli to tvoji priatelia a myslím si, že ich rada by ti mohla pomôcť pri rozhodovaní najviac.“
Dvere za Remusom sa ticho zatvorili a Patrick zťažka dosadol do kresla. Teraz už nemohol urobiť nič len čakať, ako sa Remus rozhodne. Obomi rukami si pretrel tvár , vstal z kresla a prešiel k písaciemu stolu. Nebude sa tu len tak pofľakovať, práca nepočká a ak sa Remus rozhodne odísť, zostane na ňu znovu sám. Vzal do ruky najbližší pergamen a prinútil sa vnímať slová, ktoré na ňom boli napísané. Snažil sa nemyslieť na to, čo Remus teraz práve robí a zabral sa do práve. Po dvoch nekonečne dlhých hodinách to nevydržal, hodil pero na stôl a rozhodným krokom vyšiel z pracovne. Zamieril priamo do južného krídla a keď sa dostal k dverám Remusovho bytu, nerozhodne sa na chvíľu zastavil . Chvíľu premýšľal, hrýzol si spodnú peru a medzi obočím mal hlbokú vrásku. Potom však zdvihol ruku a zaklopal. Dvere otvorila Ragna , pozrela na neho mierne začervenalými očami a pohybom hlavy ho pozvala dnu. Patrick preletel jediným pohľadom obývaciu miestnosť a potom sa znovu pozrel na Ragnu.
„Kde je?“ spýtal sa ticho a pozeral sa, ako si sadá k stolu a do očí sa jej hrnú slzy.
„Išiel k obrazu,“ odvetila tichým, bezvýrazným hlasom a napochytre si zotrela slzu, ktorá sa jej kotúľala po líci.
„Neplač, všetko bude v poriadku,“ pokúšal sa utešiť ju, ale ona len pokrútila hlavou a ďalšia slza sa rozbehla po tvári. Aj tú si rýchle zotrela, akoby sa za ne hanbila.
„Nič nebude dobré,“ pokrútila znovu hlavou, „ nemôžem uveriť, žeby bol ochotný nás nechať , odísť len tak , ako by sme ani neexistovali..“ ďalšie a ďalšie slzy stiekli po lícach. „Akoby som niečo také mohla zabudnúť, akoby som mu ešte mohla veriť, ako sa môžem ešte na neho spoľahnúť!“
„Ragna, brzdi, upokoj sa,“ tíšil ju Patrick, ktorý takýto vývin situácie veru nečakal a zdá sa , že Remus tiež nie. „Nemusí vás predsa opustiť, môžete ísť s ním,“ začal, ale ona len prudko pokrútila hlavou.
„Kam? Čo by sme tam robili? Živorili v nejakej prenajatej kutici, kým on bude behať a aportovať ako mopslík podľa priania Dumbledora?“
„Snaž sa ho prosím a pochopiť, to dieťa je syn jeho najlepšieho priateľa,“ pokúšal sa ju utíšiť, ale ona sa ešte viac hnevala.
„A včera nebol synom jeho najlepšieho priateľa? A pred rokom a pred piatimi nebol synom jeho najlepšieho priateľa? Bol a on nikam nešiel, ale keď Dombledore pískne, tak vyskočí a beží? Tak dobre, keď je to odrazu také dôležité, nech si beží, ale bez nás!“ doložila rozhodne a odvrátila sa, aby nevidel slzy, ktoré sa jej nazadržateľne liali z očí. Patrick sedel a nevedel čo si počať.
Chudák Remus, tak toto mu naozaj nezávidí. Bude ako medzi mlynskými kameňmi a nech už sa rozhodne akokoľvek, bude to mať pre neho nepríjemnú dohru. Najhoršie bolo, že aj on už chcel s tou komédiou skončiť, ale po tejto skúsenosti sa rozhodol, že aj keby Remus zostal, pravdu mu ešte nepovie.
„Kde sú deti,“ spýtal sa po chvíli, keď už icho začínalo byť nepríjemné.
„Poslala som ich k vám, mal by si sa ísť na ne pozrieť, aby tam Selena z nich nezošalela. Vieš akí sú,“ smrkla Ragna a obidvomi rukami si utierala mokré líca.
„Tak poď so mnou,“ vstal a kývol jej, aby išla za ním. Ragna len pokrútila hlavou.
„Nechcem aby ma deti videli takto,“ pokrútila odmietavo hlavou, „ trochu ich ešte zdrž, než sa dám do poriadku. Možno sa aj Remus dovtedy vráti a láskavo nás oboznámi so svojim rozhodnutím,“ vyprskla ironicky. Energicky potriasla hlavou, ako sa snažila zahnať ďalší príval sĺz a pevne sa mu pozrela do očí. „V každom prípade , ja a deti tu ostávame a Remus...“
„Remus tu tiež zostáva,“ ozval sa tichý hlas Remusa, ktorý stál vo dverách. Ragna sa bleskovo otočila, oči jej zasvietili ako hviezdy keď sa k nemu vrhla a skočila mu okolo krku. Pevne ju objal a zaboril si tvár do jej vlasov.
Patrick si uľahčene vydýchol a z pliec mu spadol obrovský balvan. Usmial sa , obišiel ich a prechádzajúc cez dvere zľahka buchol Remusa po pleci. Ten k nemu zdvihol oči a usmial sa. Zase bolo všetko v poriadku.
Komentáře
Přehled komentářů
Něco na tom bude. Mě to přijde stejný, jako třeba program na ochranu svědků...má nové jméno, novou podobu, novou adresu, ale uvnitř je to pořád Harry... Ale myslela jsem si, že se tím nedá všechno oklamat. Asi chyba :-)
mnoo ale ľudia,
(Cassie, 11. 3. 2008 22:32)
veď nikto nevedel (okrem Dursleyovcov ktorí to nikomu nepovedali), že Harry zmizol. A sova ho podľa mňa nemohla nájsť, pretože nikto nevie, že Bren je vlastne Harry. Veď Patrick s Diorou nikomu nepovedali, že malý zomrel a James s Lily dali Harrymu dar. Si to zoberte na príklade. Sirius by mal bývať v Londýne ale už je z neho Patrick. Tak sova pôjde do Londýna a nie za Patrickom, pretože nikto o tom nevie. To nie je všehodžús, ale dar, ktorí Siriusovi a Harrymu darovali Patrick a James s Lily. No, takže... moja teória. A dúfam, že správna :)).
(a teším sa na ďalšiu kapitolu :))
No teda!!!
(Peťa, 11. 3. 2008 21:31)
Celou kapitolu jsem přečetla na jeden nádech! Chudák Remus, bylo mi ho líto, jak to na něj Patrik vybalil, že si musí vybrat! Ale naštěstí to dopadlo dobře a zůstane. Jsem taky zvědavá na reakci Brumbála. Jinak souhlasím s Meg - Brumbál asi nebude tvoje oblíbená postava, co? :-)
Jinak ohledně té manipulace s tebou souhlasím, ale Brumbála mám ráda...Taky by mě zajímalo jak probíhal rozhovor Remuse s Jamesem a Lily.
A taky mě vrtá hlavou (stejně jako Soraki), že sova Harryho nenašla... Napadlo mě, že třeba, když tam napsali konkrétní adresu, tak sova letí prostě tam. Kdyby tam napsali jen jméno, tak ho sova najde...Ale to jsou jen mý teorie :-D No tak radši toho už nechám a půjdu se učit :-)
nom
(julili, 11. 3. 2008 20:24)teda....riadna kritika na Dumbledora....ja som mala Dumbledora vzdy rada a tak....sak to poznate...ale ked sa nad tym teraz zamyslim tak mas pravdu....naozaj je to riadny manipulator......skoro ako Nuria...eheh...len dost inym sposobom:)).....dufam ze chapete ako to myslim:)....no a Remus ma naozaj potesil ze ostal....chvilu som si myslela ze povie ze ide za Dumbym...ale som rada ze ostal....aaaa.....som zvedava ako to Patrick vsetko Remusovi vysvetli a povie.....a nedozvedia sa to aj chlapci.....nj....necham sa prekvapit...eheh....tak sa mi zda ze som sa pre dnes akosi rozpisala:))......drzim palceky pri pisani....
jajaj
(meg, 11. 3. 2008 20:19)teda mám takovej dojem že tu někdo nemá rád Brumbála...docela by mě zajímalo o čem si rem s jamesem povídali...a taky sem se chtěla zeptat,v kapitole když jeli kluci domů na prázniny jsi psala že si patrik-sirius musí popovídat s jamesem o tom jestli to kouzlo na brena vyprchá...tak by mě jenom zajímalo jestli jo nebo ne...a co mu james povídal a tak...
pusinky
(maginy, 11. 3. 2008 19:11)
ty kokso to bol ale stres no uz to nabera grady okolo maleho harryho ....... super kapitola askoro som ani nedychla
teda
(soraki, 11. 3. 2008 19:09)
Remus mě nejdřív zklamal, pak ale potěšil. Dobře, že se nedal vtáhnout zpět do té hry - režie Brumbál :-D.
Když mluvil s obrazem, nemohla bys nám to trochu přiblížit. Lyli a James mu asi řekli, že je v dobrých rukou, co?
Kdyby jen tušil, jak blízko mu Harry je ... nejspíš by ho skolil infarkt.
Jsem zvědavá, jak zareaguje Brumbál, že Remus nechce pomáhat :-D.
A ještě malý dotaz - myslela jsem, že sovy vždycky najdou adresáta, že je neoklame ani mnoholičny lektvar, jak je možné, že ho sova nenašla. Chápu, že se ti to ale hodí do povídky :-D
wau...
(Cassie, 11. 3. 2008 17:54)celá kapitola bola plná napätia!! Neverím, že som to dokázala vydržať čítať až do konca... Táto kapitola je proste úplne niečo iné! Som veľmi rada, že sa Remus rozhodol ostať. Ragdu to fakt zobralo. Ale Patrick (teda Sirius, ktorý Dumbyho manipuláciu dobre pozná) má úplnú pravdu. Ani od Rowly sa mi nepáčilo, že všetko riadi Dumby a robí to, čo je pre neho najlepšie. 10 rokov oňho ani nezakopol a teraz hrrr Harry sa stratil, čo sa deje? Niečo podobné som čakala, teda Remusa som si síce prestavovala inakšie, ale bolo to niečo podobné :). Remus ma nakoniec nesklamal, ale ostal pri rodine. To ma veľmi potešilo. No proste celá kapitola bola úžasná... a som veľmi zvedavá, čo povie Dumby, náš veľký manipulátor, na to, že Remus sa na nich vykašľal... hh :). A ostatní z Rádu tak isto. Ale keďže ani Voldy nevie, kde je Harry, tak nebude môcť povstať s pomocou jeho krvi, ale bude si musieť nájsť inú obeť :). Jooj, teším sa na ďalšiu kapitolu, dúfam, že nám ešte priblížiš život v paláci a veľmi ťa prosím, chcem vidieť Dumbyho reakciu!! (A aj reakciu ostatných z Rádu!) Prosím, prosím, prosím... :). Ku kapitole sa už radšej viac rozpisovať nebudem, lebo neskončím ani do zajtra (:D)... Len zhriem, že kapitola je úžasná, plná napätia, čo sa stane (teda, aspoň pre mňa :)). A mimochodom, gratulujem k 50. kapitole! To mi pripomína, že nás ešte čaká cca 50 kapitol :))....
uf uf
(bella, 11. 3. 2008 17:37)keby teraz remus odisiel bol by velky somar........ale nastastie to dobre dopadlo
4Cassie
(Peťa, 12. 3. 2008 8:50)