23. Medailón
23. Medailón
Dve vysoké postavy sa zhmotnili na brehu mora tesne nad pobrežnou čiarou . Vysoké postavy oblečené v čiernej a červenej dračej koži s krídlami zloženými vysoko nad hlavou sa zamračene obzerali okolo seba.
„Tam!“ štekla ticho Lily a ukázala na priervu ukrytú za balvanmi, ktoré strhli vlny búriaceho sa oceánu. Spenená voda striekala narážajúc na ostré kamené hrany trhliny a vytvárala malé víry. Drobné kvapky vody trhané z hladiny vytvárali hmlistý opar v posledných lúčoch večerného slnka, ktoré sa pomaly klonilo k hladine . Berenika sa zamračila na búriacu sa vodu a s nesúhlasným úškľabkom pokrútila hlavou.
„Nie žeby som chcela robiť problémy, ale do vody nepoleziem!“ vyhlásila odhodlane a našpúlila pery. Lilyna tvár nadobudla dravčí výraz , keď sa zlomyselne zaškľabila a ukázala dolu na vodu.
„Len tam pekne vlez! Ak teraz roztrhnem pobrežie, aby sme sa dostali k jaskyni suchou nohou, vytečie odtiaľ nielen to mŕtve jazero, ale aj všetci inferi, ktorí sú uväznení v jaskyni.“ Berenika sa pri slove inferi trochu mykla a znechutene sa zašľabila.
„Fuj! Taký odpad!“ vŕgla s odporom v hlase a zľahka mykla rukou. Hladké drevo prútika jej skĺzlo do dlane. Pevne zovrela rúčku, znovu sa zašľabila odporom a švihla prútikom v krátkej, ostrej vlne. „Bulla!“ zvolala jasne a vedúc prútik pomaly hore so spokojným úškrnom sledovala., ako sa jej telo obaluje svetlomodrým , priezračným obalom. Skôr, ako kúzlo ukončila, stiahla krídla a ostrým závitom nad hlavou uzatvorila nepriepustnú vzduchovú bublinu, ktorá ju teraz obklopovala. Lily zdvihla pobavene pravé obočie v ostrom uhle, mykla plecom a potom sa ľahko otriasla. Mávla dlaňou nad korunou ohnivých vlasov a v tom okamžiku celú jej postavu zahalili belasé plamene.
„Poď!“ vyzvala Bereniku a ladne skĺzla do rozbúrenej vody. Ozvalo sa zasyčanie, okolo Lily sa vytvoril trblietavý obal z vodnej pary a Berenika znechutene prevrátila oči.
„Stále sa predvádza, aj keď nie je pred kým. Ja som všetky tvoje triky už videla. Nemáš ma čím ohromiť,“ šomrala, keď sa pomaly zosunula z príkreho brehu.
Lily nepovažovala za nutné reagovať na jej slová, ale mocnými zábermi svalnatých ramien zväčšovala medzi nimi vzdialenosť. Berenika znechutene pokrútila hlavou a ponorila sa pod hranatý kamený okraj príkreho zrázu do ktorého teraz s neúnavnou urputnosťou narážali vysoké vlny narastajúceho prílivu. Niekoľko metrov za skalnou stenou sa rozbúrená voda utíšila. Len niekoľko spenených vĺn naznačovalo, ako búrlivé je more za tou tenkou skalnou škrupinou. Stúpajúci príliv plnil prístupovú jaskyňu vodou, malé vlnky práve začali udierať do päty priečnej steny, keď obe dievčatá vystúpili z vody a ostrým švihom rúk zrušili ochranné obaly.
„Ako sa dostaneme ďalej?“ spýtala sa Berenika a snažila sa zorientovať sa v takmer naprostej tme.
„Netráp sa, oslepneš,“ uchechtla sa Lily a s tichým smiechom vyhodila nad hlavu ohnivú guľu, ktorá zaliala jaskyňu mdlým belasým svetlom.
„Prečo belasý?“ Berenikyne obočie vyskočilo a oči sa široko rozovreli. „Tvoj oheň je zvyčajne tmavo červený.“
„To nie je môj, to je tvoj a ja ti zaň ďakujem. Teraz mám na výber a dokonca ich dokážem aj kombinovať,“ Lily sa potešene usmiala, chytila Bereniku za ruku a viedla ju za sebou popri kamenej stene.
„Je tu nejaký vstup?“
„Je, ale je viazaný na používanie krvných kliatob. Nemala som chuť zdržovať sa s nimi, tak som si vyrobila priechod sama,“ vysvetľovala Lily a ukázala pred seba. Ohnivá guľa, ktorá sa pohybovala spolu s nimi osvetlila veľkú, okrúhlu dieru v stene jaskyne. Jej okraje boli hladké s veľkými stekajúcimi kvapkami stuhnutými v čase.
„Inferi! Hovorí ti to slovo niečo? Tá jaskyňa nemôže zostať otvorená,“ zvolala vydesene Berenika, ale Lily len hodila rukou.
„Nie som hlúpa, je tam silové pole, ktoré ich von nepustí,“ povedala opatrne preliezajúc cez okrúhly otvor. Zvlášna pomalosť jej pohybou naznačovala, že v otvore je skutočne niečo, čo bráni pohybu. Berenika natiahla ruku a pod bruškami prstov pocítila neviditeľnú, ale dostatočne hmotnú prekážku . Uznanlivo sa usmievajúc prekročila vysoký prah a prekonávajúc odpor, pretiahla sa do veľkej jaskyne na druhej strane. Úzky breh podzemného jazera sa zvažoval k čiernej hladine, uprostred ktorej sa černel malý ostrovček.
„Ako sa tam dostaneme?“ hĺbala len niekoľko centimetrov od vody Berenika a skúmala hladinu pod rôznymi uhlami.
„Poletíme,“ takmer zaspievala Lily a roztiahla krídla. Berenika krátko prikývla a vzápätí prudko odskočila dozadu, keď sa pod hladinou objavilo biele rameno s doširoka roztiahnutými prstami. Otriasla sa odporom , roztiahla krídla a pokusne nimi mávla. „Daj mi minútku, spolu by sa nám tam ťažko pristávalo, ten ostrovček je malý a uprostred ešte stojí podstavec s kalichom,“ požiadala Lily a mocným záberom sa vzniesla takmer ku stropu jaskyne. Keď preletela polovičnú vzdialenosť od ostrova, zaplieskali aj Berenikyne krídla a víla sa ladne vzniesla hore. Letiac nad tmavou vodou niekoľkotrát zazrela hmírenie bielych tiel v hlbinách O niekoľko sekúnd pôvabne zostúpila na kamenistú pôdu malého ostrova a pristúpila k Lily, ktorá sa nakláňala nad obrovskou čašou a dôkladne si prezerala medailón ležiaci na jej dne. Smaragdová , fosforeskujúca tekutina, ktorá vypĺňala čašu bola chránená silovým polom brániacim odstráneniu madailónu. Zlatý ovál na dlhej, ťažkej reťazi zdobilo veľké „S“ s veľkým zeleným kameňom v koreni písmena. Opatrne natiahla ruku a zľahka šťuchla do silového pola nad hladinou.
„Ako to odtiaľ dostaneme?“ pozrela spýtavo na Lily a pokúsila sa odtrhnúť čašu od podstavca.
„Ani sa nenamáhaj,“ zastavila ju Lily a tvárila sa zamyslene. „Už som to skúšala, nepohneš s tým. Ani ja nie a zbytočne mrhať sily sa mi nechce.“
„Tak to vypijeme?“ zvolal Berenika nedôverčivo a zamračila sa na čašu. „Blé! Vyzerá to nechutne,“ zavrčala a odmietavo krútila hlavou.
„Nie, ani nápad, je to jed!“ odpovedala so smiechom Lily a poodstúpila o krok dozadu. „Tu pomôže len jedno. Niečo, s čím Voldemort nemohol rátať,“ doložila a v oboch rukách sa jej objavili veľké fialovočervené ohnivé gule. Rozpriahla sa, aby vrhla prvú ohnivú guľu, ale pre koncom pohybu sa zastavila a spýtavo sa pozrela na Bereniku. „Pomôžeš mi, alebo tu budeš len tak postávať?“
„Ach, áno, jasne že ti pomôžem,“ odvrkla Berenika preberajúc sa zo zamyslenia a zlomyselne sa na Lily uškerila. „Čo by si si bezo mňa počala? Až do základov?“ spýtala sa a vrhla prvú z mnohých ohnivých gúľ, ktorá dopadla so zasyčaním doprostred čaše. Belasé plamene sa hladno zahryzli do kameňa narúšajúc stabilitu silového pola chrániaceho medailón.
„Nádhera,“ zvolala Lily a vzápätí filalovočervená ohnivá guľa dopadla do belasých plameňov, rozliala sa do šírky, pretiekla okrajom čaše a taviac kamený podstavec roztekala sa po ostrovčeku.
„Obmedz plamene, lebo budeme musieť lietať okolo ako muchy!“ zvreskla Berenika vrhajúc ďalšie prejektily. Lily súhlasne kývla a švihla prútikom .
„Confinium!“ zvolala a okolo čaše vzplanula karmínová línia hranice obmedzujúca plamene. Potom sa radostne uchichtla a pridala sa k Berenike. Ohnivé gule všetkých farieb zaliali čašu aj s podstavcom, rýchle stravujúc kameň aj kov. V jednom okamžiku sa zo stredu ohnivého pekla ozval zúfalý výkrik, ale rýchle zanikol v praskote taviaceho sa kameňa. Behom niekoľkých minút , keď ohnivý kotol zbelel a začas povážlivo sipieť, spustila Lily ruky a dosahujúc Bereniku, zastavila vrhanie ohňa.
„Myslím, že je to cez,“ povedala uvážlivo sledujúc plamene pojedajúce základňu podstavca. „Pohrali sme sa, je čas na návrat.“
„Vieš určite, že je po ňom?“ zamračila sa Berenika. „Radšej chcem mať istotu a pár minút navyše nás už nezabije.“
„Dobre, máš pravdu,“ súhlasne prikývla Lily hladiac špičku prútika, ktorý jej skĺzol do dlane. „Exstigiu! Difflo!“ zvolala a mávla prútikom nad plameňom . Z prútika vyšľahli dva oslepujúce biele záblesky , plamene zhasli a vietor, ktorý sa náhle vzdul uprostred ostrovčeka odvial horúci popol do jazera. Tmavá hladina zasyčala, obláčiky pary vzlietli hore a na roztavenom kamenom podklade sa zaligotala tenká zlatá placka . Lily mávla rukou a vyčarovala silné ocelové kliešte. Pristúpila k ohnisku a mosným úderom rozdrvila zlarú placku na kusy. Jeden z nich zachytila do klieští a trhla. Zlatý úlomok sa zatrblietal v žiari belasého plameňa poletujúceho im nad hlavou a Lily sa spokojne uškrnula. „Pochybujem, žeby sa v tomto mohlo uchovať čokoľvek. Ani kus duše nemá šancu. Okrem toho, naše plamene sú dokonale smrtelné pre takúto substanciu,“ poznamenala, nedbanlivo odhodila kliešte doprostred spáleniska a roztiahla krídla. Zamyslenej Berenike poškulujúcej po tmavej hladine jazera nezostalo nič iné, len ju o niekoľko sekúnd neskôr nasledovať.
„Plné jazero inferov,“ povedala, len čo dosadla na úzkom páse pobrežia, tiahnucom sa popri vonkajej stene. „Ak sa sem niekedy niekto dostane...,“ pozrela prosebne na Lily nedokončiac myšlienku, ale Lily súhlasne prikývla.
„Nebolo by rozumné, nechať za sebou tak veľké potencionálne nebezpečenstvo,“ doložila zamyslene a šľahala pohľadom od jazera k stenám jaskyne. V duchu odhadovala hrúbku kamených stien, množstvo vody a silu horniny v nadložiach. Potom zľahka prikývla v záverečnej myšlienke a pozrela k Berenike. „Dobre, postarám sa o to. Vylez von a počkaj na pri vonkajšej stene. Ak sa niečo zmrví, nebudeme mať veľa času na ústup,“ dodala a s ľahkým úsmeškom sledovala, ako Berenika opatrne prelieza cez okrúhly otvor. Potom sa postavila chrbtom k nemu a natiahla ruky pred seba. Obe dlane namierila na jazero, prižmúrila oči a sústredila sa. O niekoľko sekúnd sa na jej dlaniach utvorili čierne kruhy z ktorých vytriskli temné, fialovo karmínové plamene. V okamžiku, ako narazili na hladinu, jazero vzplanulo. Voda sa so sykotom vyparovala, oheň sa rýchle šíril. Lily udržovala triskanie plameňov z dlaní, až kým nezačali horieť aj brehy a z vody sa začali ozývať bolestivé škreky. Potom unavene spustila ruky, preliezla cez otvor a rýchlym , ale rozhodným pohybom ho zatavila. Berenika ju od okraja vody ustarostene pozorovala a keď sa tekutá oslepujúco biela hornina sálajúca horúčavou dotkla vysokého prahu urobila dva dlhé kroky, dosiahla Lilynu ruku , rýchlym pohybom ich obe uzatvorila do ochranných vzduchových obalov a vzápätí ju strhla za sebou do vody. Stačilo niekoľko mocných záberov a obe sa ocitli medzi búšiacimi vlnami príboja. Mlčky bojovali s náporom vody šplhajúc sa na kamenistý breh. Ostrý, studený vietor sa do nich opieral plnou silou a zrážal ich späť. Lily sa celou silou zaprela do kameňa a ťahajúc Bereniku za sebou , vyšvihla sa nad okraj skalnatého brehu. Nepúšťajúc teplú ruku priateľky ani na okamžik , preletela pohľadom po vysokom zráze pobrežia a obe premiestnila do laboratória. Teplo , ktoré kamené steny držali, ich obe ohromilo. Boli premrzmuté na kosť a ani dračia koža ich neuchránila od škrabancov a modrín.
„Večera je o niekoľko minút,“ zacvakala Berenika zubami a hodila okolo seba mimoslovné ohrievacie kúzlo. Evidentne to nezabralo, lebo pery mala stále modrasté a celé telo sa jej jemne chvelo.
„Mala som sa stretnúť pred večerou so Severusom,“ sucho poznamenala Lily, sústredila sa a potlačila chvenie, ktoré neprestajne triaslo jej telom. Potom švihla prútikom , pretransformovala svoje oblečenie do školského habitu a keď sa prezliekla aj Berenika, premiestnila ich obe do spojovacej chodby blízko Veľkej siene.
„Zajtra , počas metlobalového tréningu , pôjdem pre Rawenin diadém,“ povedala Lily odhŕňajúc zaprášený gobelín, ktorý zakrýval vchod do chodby.
„Lily?“ zvolal v tom okamžiku chlapčenský hlas prekvapene. Lilyna hlava vystrelila hore a na tvári sa jej objavil žiarivý úsmev. „Hladám ťa už dobrú pol hodinu, kde si bola?“ Severus mal vrásku medzi obočím a v očiach štipku podozrenia, keď si pozorne premeriaval obe dievčatá.
„Severus, to je už toľko hodín?“ zašvitorila Lily takým sladkým hlasom , až Berenika zimomravo schúlila. „Sedeli sme s Berenikou v prázdnej posluchárni, rozprávali a rozprávali a celkom sme zišli zo stopy času,“ pokračovala vo vysvetlovaní zdanlivo si nevšímajúc Severusov skúmavý pohľad. „Bolo tam tak chladno, celkom sme premrzli,“ povedala a zachvela sa. Severusov pohľad preskočil z namodralých perí Bereniky na chvejúce sa Lilyne ramená , okamžite ju ochranne objal, pritisol si ju bližšie k telu a viedol ju k dverám do Veľkej siene.
„Potrebuješ horúci čaj, si celá premrznutá,“ vrčal a trel jej ramená v snahe trochu ju zahriať.
,Teda, to bol výkon na Oskara,´ skučala Berenika, keď mierila k svojmu miestu. Od chrabromilského stolu sa vzápätí vyšvihol Sirius a dlhými krokmi k nej zamieril.
,Budeš mať možnosť ho zopakovať, Sirius v závese,´ varovný hlas prišiel neskoro, pretože práve v tom okamžiku dosadol Sirius na lavicu vedľa Bereniky, objal ju okolo pása, pritiahol si ju bližsšie, naklonil sa k nej a niečo jej veľmi intenzívne šepkal do ucha.
Skôr, ako Lily stihla dosadnúť na lavicu pri stole, objavila sa pred ňou šálka s horúcim čajom . Severus sa starostlivo nakláňal nad stolom a nakladal jej na tanier všetko o čom vedel, že má rada.
„Dosť!“ zvolala Lily so smiechom, keď sa jedlo začalo valiť cez okraje . „Nezjem ani desatinu toho, čo si tam ponakladal,“ ukázala na tanier a stiahla Severusa dolu. „Teraz budeš musieť jesť so mnou z jedného taniera. Bolo by škoda toto všetko vyhodiť,“ ukázala pred seba a uškrnula sa.
„V pohode,“ Severus nedbanlivo mykol plecom a kopcom naložený tanier postavil pred seba. Mrkol šelmovsky na Lily a pustil sa do jedenia. Lily sa na neho chvíľku prekvapene pozerala, ale keď jej nevenoval žiadnu ďalšiu pozonosť, ale so záujmom počúval najnovšie správy, ktoré James nahlas čítal s mimoriadneho vydania Denného Proroka. Sovy ho doručili všetkým predplatiteľom len pred niekoľkými minútami. Lily si pritiahla prázdny tanier a naložila si niekoľko lyžíc duseného mäsa sa zemiakmi. Pomaly jedla počúvajúc vzrušený hlas Jamesa.
„K dnešnému dňu zaznamenali už deväť nezvestných osôb,“ povedal a mračiac sa , poobzeral sa okolo seba.
„Myslíš, že je to práca ,Veď vieš koho?´ “ spýtala sa takmer šeptom Lilith a s očami ako taniere civela do novín.
„Neviem,“ pokrčil plecami James a zamyslene krútil hlavou, „ale je to čudné, lebo tí nezvestní sú všetko príslušníci čistokrvných rodín a ja som si o nich vždy myslel, že sú skôr prívrženci Voldemorta, než jeho odporcovia.“
„Tak , prečo potom...?“ otázka zavisla vo vzduchu a všetci okolo Jamesa zvážneli zvažujúc možné odpovede. Len po Lilyných perách preletel pobavený úsmešok. A hoci ho okamžite poutierala z tváre, Severusovmu pozornému pohľadu neunikol.
,Ona niečo vie!´ pomyslel si prekvapene , ale keď sa znovu na ňu pozrel videl len zamyslený výraz podobný ostatným naokolo.
,Keby si bola herečka, bola by si hviezda,´ chichotala sa Melanie, ktorá pozorne sledovala dianie v Rokforte.
,Thss!´ zasyčala Lily počujúc tichý chichot Bereniky v pozadí . ,Je najvyšší čas, aby si sa narodila, začínaš byť otravná.´ odsekla prudko a zamračila sa.
,Nemysli si , že sa ma tak ľahko zbavíš. My tri sme zviazané navždy, ´ vyhlásila so smiechom Melanie
,Má pravdu,´ potvrdila Berenika , ,sme zviazané , ale myslím, že spojenie sa rokmi bude postupne uvoľňovať. Možno to začne hneď, ako zlikvidujeme posledný kúsok Voldemorta, ktorý sa na tejto planéte ešte nachádza. Ja som vždy mala podozrenie, že toto je príčina, prečo nás ten vír roztrhal a zase spojil.´
,Možno..., ´ Lily sa na chvíľku odmlčala. ,Aj pri vašom stole sa toľko špiritizuje o zmiznutých smrťorútoch?´
,Samozrejme, Sírius sa rozplýva nadšením, že polovička z nich sú jeho , milovaní ´ príbuzní a vytvára stále krajšie a stále bláznivejšie teórie. Ale nikto z nich sa pravde nepriblížil ani na kilometer. Myslím, že tá je tak nepravdepodobná, že to nikto nikdy neuhádne. Kedy pôjdeme po diadém?´
,Ponáhľaš sa?´ vyzvedala Lily pobavene a jedným uchom počúvala, ako Severus rozvíja teóriu a Voldemortovej vražednej nálade a nedostatku iných obetí po ruke.
,A vieš že celkom áno?´ pomaly odvetila Berenika sledujúc oživený výraz Síriusovej tváre, iskričky radosti v jeho sivých očiach a skutočne si priala, aby sa to všetko konečne skončilo. Mala šestnásť, jej telom lomcovali hormóny a vedľa nej sedel ten najúžasnejší chlapec, akého si len dokázala predstaviť. A možno tento raz to bude iné, tu v tomto živote by mohla byť konečne šťastná. Ale najskôr museli vykoreniť zlo a až potom bude čas na život. Lily počúvala Berenikyné myšlienky a duchu súhlasne prikyvovala.
,Máš pravdu, až keď po ňom nezostane ani pamiatka, až potom budeme mať čas na život. Ale netráp sa, už sme blízko. Už len pár dní a po tom bastardovi tu nezostane ani smrad. Zajtra prinesiem z izby požiadavky diadém a počas metlobalového tréningu si odskočíme na bezpečné miestečko aby sme ho mohli zničiť.´ Tichý súhlas Bereniky takmer prehlušila stále hlasnejšia diskusia pri stole. Lily pozrela na jedlo na tanieri, ktoré bolo takmer nedotknuté, odtlačila ho s odporom od seba a vstala.
„Idem do knižnice, nestihla som dokončiť esej z Aritmancie a tak sa pokúsim niečo s tým urobiť,“ sklonila sa, zobla Severusa na líce a vybehla z Veľkej siene skôr, než stihol zareagovať. Dnešný deň bol dlhý a únavný. Niekoľko hodín v tichu a pokoji knižnice prospeje a hlavne jej umožní usporiadať si myšlienky. Mala toho hodne na mysli a teraz bol čas poriadne si v hlave poupratovať.
Komentáře
Přehled komentářů
(a tiše souhlasím se soraki:))
veľmi sa mi to páčilo. Nebudem tu rozpisovať presne to isté, čo Soraki, je to zbytočné :D. Som zvedvaá, ako to celé dopadne a či Sirius a Severrus budú o niečom veideť. Alebo to ostane tajomstvom Bereniky a Lily. A či dievčatá ostanú spojené až do smrti, alebo sa spojenie preruší po zničení Voldyho horcruxov. A ešte, či budú žiť "normálny" život, alebo bude stále plný dobrodružstiev. A či... otázok je mnoho, odpovedí málo! Teším sa na ďalšiu :)
to nemá chybu
(soraki, 20. 4. 2009 11:39)
líbilo se mi, jak holky zničily jeskyni a nejen medailon. Jen je pro mne záhadou, proč Brumla nic nepodnikl? Když už se obtěžoval na ta místa zajít a přesvědčit se, že je dopis pravdivý, proč ty viteály nezničil? Proč si vzal jen ten prsten? Aha! Už vím, ty ho chceš zase zabít tou kletbou z prstenu, že jo? :-D
já jenom zírám!
(Cassie, 21. 4. 2009 9:28)