3. Týmto to nekončí!
3. Týmto to nekončí!
„Boardman Stubby? Kto do pekla je Boardman Stubby?“ zvolal, keď bol konečne schopný súvislej myšlienky. V tom okamžiku sa dvere na jeho kancelárii otvorili a dnu vcúvala Olívia nesúca plnú náruč zložiek. Keď počula zúrivosťou sa trasúci hlas svojho šéfa trochu pobledla, ale pri mene sa prekvapene otočila a s buchnutím mu spustila tú hromadu na pracovný stôl.
„To je predsa spevák skupiny Raraši. Nepoznáte ho?“ zvolala udivene a potom blysnúc pohľadom na pergameny rozhádzané po stole, zamračila sa. „Niečo sa mu stalo?“ Harry si všimol jej zvedavý pohľad a rýchle zberal zvitky zo stola a hodil ich do otvorenej zásuvky.
„Nie, nič,“ zašomral a pritiahol si kopu zložiek bližšie. „Ako sú roztriedené?“ spýtal sa a otvoril ten, čo ležal na vrchu. Od toho okamžiku nepadlo o populárnom spevákovi ani slova a zvyšok popoludnia prebehol v obvyklom hektickom tempe. Až keď sa za posledným aurorom zatvorili dvere a Olívia odišla domov, otvoril zásuvku a vytiahol všetky pergameny. Znovu rozprestrel Jamesov rodokmeň a zamračene letel pohľadom po jednotlivých linkách škrípuc zubami. „Spevák, krvavý posraný spevák!“ drvil slová medzi zubami zatínajúc päste takou silou, že sa mu nechty bolestivo zarývali do dlaní. „Kde do pekla na neho narazila!“ zvolal a šľahol pergamen na stôl. „A prečo ?! Tvrdila, že ma miluje viac než čokoľvek na svete!“ jačal do priestoru prázdnej kancelárie udierajúc päsťou do stola. Bolesť v ruke ho nakoniec vytrhla z nekontrolovateľnej zúrivosti. Hodil sa späť do kresla a prehrabol si vlasy rukami. Oprel sa lakťami o stôl a chvíľu nehybne sedel podopierajúc si hlavu rukami , potom si pretrel tvár a zhlboka sa nadýchol. Bolo neskoro, mal by ísť domov, ale teraz akosi na to vôbec nemal chuť. Odrazu ho napadla myšlienka, pri ktorej mu krv stuhla v žilách. , A čo ostatné deti? Sú moje, alebo sú to tiež také kukučky ako James?´ V tom momente mal dojem, že ho niekto zasiahol ,pertifikusom´. Nedokázal sa ani pohnúť, bol úplne skamenený hrôzou. „Nie, to nemôže byť pravda,“ šepkal a vytreštenými očami zízal na náprotivnú stenu, „Albus je ako moja kópia. Keď sa naň pozerám, je to ako pohľad do zrkadla,“ šomral a pri posledných vyslovených slovách mu odrazu krv odtiekla z tváre a podľa kŕčovitej bolesti, ktorá sa rozliala v jeho hrudi, zhromaždila sa v jeho srdci. „Ale to predsa nie je možné, bol som tam...,“ zastavil sa a oči mu takmer vyliezli z jamiek. „Nebol! Nebol som tam, narodil sa predčasne a ja som bol v tom čase v Taliansku s Britskou delegáciou. Prišiel som len o pár hodín neskôr...,“ drmolil freneticky a potom porazene zatvoril oči. ,Dobre, mala na to dosť času,´ pripustil v duchu domnienku, ktorá mu trhala telo na kusy. ,Je jediný, ktorý sa mi podobá. Až je to nápadné, ako sa mi podobá a ja som doteraz nič nevidel,´ znovu v ňom vzplanul zúrivosť , ale silou vôle ju potlačil. ,Počkať, nemám žiadne dôkazy a jančím, ako nejaká pubertálna trinástka,´ pokarhal sám seba a siahol po knihe identifikačných kúziel, ktorú mal vždy pripravenú v zásuvke. Samozrejme, väčšinu z nich vedel naspamäť, ale špecificky tieto sa bežne nepoužívali. Nalistoval stranu a s obočím zvrašteným do jedinej čiarky ich memoroval spolu s pohybmi prútika. Zopár krát si ich vyskúšal a potom znovu siahal do tajných zásob. Malá fľaštička , Veritaséra´, ktorú si držal pre , strýčka príhodu´ mu poslušne vkĺzla do dlane. Pozrel na trblietavý kryštál , pevne stisol zuby a švihnutím prútika upratal stôl.
Večer v rodine Potterovcov bola veľmi rušná záležitosť. Deti pripravujúce sa do postele vždy protestovali a unikali z pod rúk vrieskajúcej matky . Kedysi , keď boli deti menšie Harry tieto chvíle miloval, ale postupom času sa Ginny stále viac menila na obraz svojej matky a jej neustály krik sa stával neznesiteľný. V takých okamžikoch sa ukrýval vo svojej pracovni za ťažko okúzlenými dverami a užíval si chvíle pokoja. Veď na rozdiel od neho, jeho manželka nepracovala a starostlivosť o domácnosť bola jedinou náplňou jej života. Teda, tak si to doteraz Harry aspoň myslel. No, vzhľadom k dnešným udalostiam sa možno mýlil. Bolo skutočne neskoro a tak, keď otváral dvere neprekvapilo ho, že nepočul bežný ruch a pišťanie malej Lily, ani dupot malých nôh bežiacich po schodoch. Deti už iste boli vo svojich izbách a spali. Zhodil plášť uniformy z pliec, zavesil ho na vešiak a vstúpil do obývačky uhládzajúc si rozstrapatené vlasy.
„Ideš neskoro!“ ostrý, rozhnevaný hlas, ktorý rozoznel izbu ho prekvapil. Zdvihol hlavu a zamračil sa. Ginny sedela v kresle oblečená do krikľavo zelených šiat s hlbokým výstrihom, z ktorého jej takmer vypadávali prsia, v ruke držala oválny brúsený pohár do polovičky naplnený zlatistým nápojom a zlostne kývala nohou obutou do zelenej lodičky s ostrým ihlovým podpätkom. Na krku, v ušiach a nahých ramenách sa jej blýskali najväčšie smaragdy, ktoré sa dali kúpiť zasadené do platiny.
„Veľa práce,“ odvrkol rozopínajúc si kabát. „Ty niekam ideš?“ spýtal sa prechádzajúc okolo nej a zamieril ku schodisku.
„My niekam ideme!“ zajačala a vyskočila z kresla mierne sa potácajúc na vysokých podpätkoch. „Teda, išli by sme, keby sa pánovi uráčilo prísť domov včas!“
„Naozaj? A kam, ak sa smiem spýtať?“ pozrel na ňu cez rameno a ani sa neobťažoval zastaviť sa.
„Mali sme na ôsmu hodinu rezerváciu v tej novej módnej reštaurácii , U Zlatého Draka´, kam chodia všetky významné osobnosti čarodejníckeho sveta!“
„Sveta? Nepreháňaš to trochu? Ja si nespomínam, žeby som niečo objednával,“ pokrčil plecami a pokračoval v chôdzi. „Okrem toho v tých šatách vyzeráš skôr na to, že si sa chcela postaviť na roh Zašitej uličky a loviť kunšaftov,“ šplechol a po očku sledoval, ako jeho manželka očervenela zúrivosťou.
„Harry James Potter, neopováž sa ignorovať ma!“ Vrešťala teraz už plnou silou a sklo vo vitrínach sekretára začalo cinkať. „Ja som objednala stôl na dnešný večer , pretože dnes máme výročie a ty si zase zabudol!“ Harry mierne ohlušený zastal a vytiahol prútik.
„Silencio!“ šepol pokojne a pokrútil hlavou. Ginny pár sekúnd naprázdno otvárala ústa, ale hneď sa spamätala a siahala do rozparku sukne pre prútik, ktorý mala pripevnený na stehne. Harry podišiel k nej a nedbajúc na jej snahy otočil ju tvárou k hodinám stojacim na rímse kozuba.
„Výročie čoho, Ginn? Nášho prvého úsmevu, alebo prvého bozku? Alebo je to výročie prvej hry v metlobale, v ktorej sme hrali obaja? Aké výročie je to tentoraz? Koľko krát som ti povedal, že ja nemám záujem behať po plesoch , oslavách a párty len preto, lebo ty sa doma nudíš. Nenútil som ťa zostať doma a starať sa o domácnosť. Mala si po tom fiasku na metlobalovom konkurze možnosť nájsť si iné zmysluplné povolanie a venovať sa niečomu, čo by ťa nielen bavilo, ale prinieslo by ti aj uspokojenie,“ pokračoval hladko o otočiac jej hlavu ukázal na hodiny. „Okrem toho, už je aj tak neskoro,“ pripomenul jej a zrušil kúzlo.
„Mala som zmysluplné povolanie, ale musela som sa ho vzdať, pretože som niesla tvojho syna a ty si mi nechcel dovoliť pokračovať v ňom!“
„Samozrejme,“ Harry sa pri tej pripomienke zaškľabil, „mala si. Mala si zmluvu na jednu sezónu a bola si tehotná. Čo si čakala? Že ti dovolím hrať až do pôrodu? Okrem toho, nezaznamenal som žiadnu snahu trénerov o tvoj návrat.“
„Ja...,“ Ginny sa prudko zapotácala , obsah pohára sa jej vylial na ruku a polial prednú časť sukne. „No vidíš, čo robíš!“ zajačala znovu a v zlosti mrštila pohár do kozuba. Oheň prudko vzplanul a plamene vybuchli von z roštu.
„Zbláznila si sa?“ zvolal Harry a bleskovo postavil pred kozub štít chrániac izbu pred horúčavou a iskrami, ktoré z neho vyletovali. „Snažíš sa podpáliť dom?“
„Nebuď hlúpy,“ odfrkla rozmazávajúc si dlaňou mokrý fľak po sukni a siahla po prútiku. Harry jej ho svižne vytrhol z ruky a strčil ho do vrecka.
„Nie!“ potriasol hlavou rozhodne. „Žiadny prútik! Nemám náladu stráviť zvyšok večera v nemocnici. Prezleč sa z tých ošklivých šiat do niečoho pohodlného a urobíme si pekný a pokojný večer doma pri krbe,“ navrhol a keď videl v jej očiach váhavý súhlas, postrčil ju k dverám spálne. Počkal, až sa za ňou zatvoria dvere a rýchle vybehol na poschodie. Nezdržoval sa prezliekaním, len švihol prútikom , premenil si oblečenie do voľných nohavíc a bavlneného trička a ani sa pri tom nezastavil v kroku. Zamieril k dverám Albusovej izby a znovu mávol prútikom. „Veternus!“ šepol a otvoril dvere. Izba tonula v šere, ale to vôbec nevadilo. Podišiel bližšie a nostalgicky sa zahľadel na dieťa. Albus spal zavŕtaný do podušky a v ruke zvieral malú vypchanú koalu, ktorú mu priniesol zo služobnej cesty v Austrálii. Jeho čierne rozstrapatené vlasy boli zvlhnuté od potu . Harry váhavo stisol rúčku prútika v dlani a zahryzol sa do pery. Po chvíli sa obzrel k pootvoreným dverám a pokrútil hlavou. Teraz, keď stál nad postieľkou svojho syna nevedel, či to naozaj chce urobiť. Ale potom počul , ako Ginny hovorí s Tilli a pevnejšie stisol prútik v ruke. , Musím to vedieť,´ pomysel si. ,Musím vedieť rozsah jej zrady. Musím vedieť ako reagovať a čo hovoriť a to nemôžem, ak nemám fakty a dôkazy,´ presviedčal sám seba a konečne zdvihol prútik a zatočil ním nad chlapcom. „ Asservare paternitas!“ zadal ticho a sledoval, ako sa žeravo karmínový blesk vpil do tela. Po niekoľkých sekundách sa nad spiacim chlapcom objavilo meno napísané veľkými červenými literami. Harry naň vytriešťal oči a mal pocit, že v najbližšej sekunde omdlie, alebo vybuchne. Len čo sa písmená rozplynuli, vyšiel potichu z izby a okamžite zamieril k dverám, za ktorými spala zrenica jeho oka, jeho milovaná dcéra. Uspal ju a zopakoval kúzlo. Keď znovu za sebou ticho zatváral dvere bol takmer v tranze. V tomto okamžiku by dokázal Ginny zabiť tým najstrašnejším spôsobom a vôbec by nepocítil vinu za jej smrť. Ale nemohol. Nemohol pripraviť tri deti o ich matku, pretože v teraz naozaj nevedel, či vôbec niekedy ešte budú mať otca.
Oprel sa o stenu vedľa dverí Lilynej spálne a zviezol sa popri nej dolu. Objímajúc si kolená položil hlavu na ne a zhlboka, pomaly dýchal. Nech sa na svoju situáciu pozeral z ktorejkoľvek strany, bol v zásadnom konflikte. Ohnivo nenávidel Ginny, ale stále miloval všetky tri deti. Koniec koncov, až doteraz si myslel, že sú jeho a vychovával ich od ich narodenia. Avšak predstava jeho ďalšieho života s ich matkou mu prudko zdvihla žalúdok a len s námahou ho vrátil na jeho právoplatné miesto. ,Nemôžem tu zostať! Riskoval by som Azkaban pre zabíjanie tej zradnej suky a súčasne nemôžem odísť, pretože by som zranil deti. Musím si to poriadne premyslieť,´ konečne dokázal sformulovať ucelenú myšlienku namiesto útržkov, ktoré sa mu doteraz preháňali hlavou. ,Potrebujem čas a vzdialenosť od tohto všetkého. Potrebujem sa na to pozrieť z inej perspektívy a možno, len možno, potom dokážem nájsť východisko,´ hučalo mu mysľou. Už sa chcel postaviť a zavolať domáceho škriatka, aby mu zbalil veci, keď ho napadlo, že je len pár dní do 1. Septembra. „Do riti!“ zaklial polohlasne a spustil hlavu znovu dolu. ,To Jamesovi nemôžem urobiť. Môj syn alebo nie, to dieťa je také nadšené...je to len pár dní. Odprevadím ho na stanicu a pôjdem. Pôjdem? Kam pôjdem?´ zarazil sa, zdvihol hlavu a stretol sa s pohľadom veľkých belasých očí. Harry zdvihol spýtavo obočie a napriamil sa.
„Pán, večera je pripravená. Pani hovoriť, ísť jesť,“ hovoril ustarane a kýval veľkými ušami. Harry si povzdychol a prikývol.
„Dobre, Duffy, o chvíľku,“ mávnutím ruky škriatka prepustil a vyštveral sa na nohy. Ak dnes chcel dostať nejaké odpovede, musel sa pozbierať a konať, akoby sa nič nestalo.
Večera bola tichá. Ginny jedla málo a Harry takmer nevedel, čo si strká do úst. Automaticky žul a prehĺtal, ale chuť jedla takmer nevnímal. Až zvonenie noža na prázdnom tanieri ho prebralo z omámenia. Položil príbor, poďakoval Tilly za chutné jedlo a obaja sa presunuli do pohodlných kresiel pred krbom. Ginny vymenila zelené šaty sa svetlo zelený habit a teraz sa pohodlne usadila do kresla vedľa krbu, Harry vytiahol fľašu červeného vína a mávnutím prútika ju otvoril. Vytiahol dva poháre a tieniac pohár svojim telom nalial do jedného z nich tri malé kvapky. Potom ho naplnil hustým červeným vínom, podišiel k manželke, podal jej pohár, ktorý s vďakou akceptovala a vrátil sa k baru pre fľašu a druhý pohár. Nalievajúc si ho spustil sa do kresla oproti nej a postavil fľašu na malý stolík vedľa operadla.
„Na pekný večer,“ pozdvihol pohár a s úsmevom sa z neho napil.
„Na zvyšok večera,“ odsekla Ginny ohŕňajúc pohrdlivo peru , pohodlne rozvalila v kresle a sledujúc ho pohľadom spod ťažkých, tmavými tieňmi pokrytých viečok, zhlboka sa napila a jemne mľaskla jazykom vychutnávajúc si aromatickú chuť vzácneho starého vína. „Naozaj nechápem, prečo musíš vždy všetko zničiť,“ kňučala a znovu sa napila vyprázdňujúc pohár. Harry mykol plecom , vzal fľašu a spýtavo zdvihol obočie. Natiahla k nemu ruku s prázdnym pohárom a keď ho znovu naplnil zdvihla ho a pozerala cez neho do svetla vrhaného plameňmi z kozuba. Víno iskrilo, ale jej oči sa práve začali zahmlievať. Harry ju starostlivo pozoroval a keď zaznamenal typický sklovitý pohľad , spokojne sa usmial.
„Ani neviem, možno preto, lebo celý môj život bol podvod a klam. To sa na človeku nakoniec podpíše aj keby sa ako bránil,“ prehodil nedbanlivo a zavrtel opatrne pohárom v prstoch. „Vieš, zaujímalo by ma čo si na mne najviac milovala Ginny?“ spýtal sa bezvýrazne, ale jeho oči neopustili jej tvár ani na okamžik.
„Tvoju slávu a klenby plné galleónov,“ odpovedala a vláčne sa pretiahla, hoci jej oči boli rozostrené a hmlovité. Harry bolestivo stisol čeľuste.
„A čo si na mne vždy nenávidela?“
„Všetko ostatné,“ odvrkla a tvár sa jej skrútila v grimase odporu. Harry sa prudko predklonil a z pohára mu vyšpľachlo trochu vína. Roztrasenými rukami ho postavil na stolík a pevne zovrel päste.
„Prečo si sa za mňa chcela tak veľmi vydať, ak ma tak neznášaš?“
„Pretože som už nechcela byť chudobné dievča zo kozieho chlieva. Zaslúžila som si niečo lepšie!“
„Ale prečo ja?“
„Bol si slávny, mal si dosť peňazí uspokojiť všetky moje potreby a bol si dostupný ,“ prehodila ľahostajne popíjajúc z pohára malými dúškami. „Okrem toho, takého nevšímavého , do seba zahľadeného chmuľa, by som tak ľahko nikde inde nenašla. Všetci ostatní by za svoje peniaze chceli oveľa viac,“ pokrčila plecami a Harry mal neodbytný dojem, že má z tejto nedobrovoľnej spovede v skutočnosti sadistické potešenie.
„Ak som taký nevšímavý, ako tu hovoríš, ako to, že som si ťa všimol? Nie je na tebe nič zvláštneho. Nie si ani pekná, ani múdra a povahu máš doslova príšernú. Tak ako je to možné?“
„Ach! To bolo jednoduché. Stačilo trochu elixíru a mala som ťa omotaného okolo malíčka,“ rukou si vošla do vlasou, ktoré si už pred spánkom rozčesala a pomaly ich prepúšťala pomedzi prsty.
„Ale účinky ,Amortencie´ sú veľmi nápadné,“ zamračil sa a potriasol hlavou. „Po incidente s Ronom by som si určite niečo všimol. A ak ja nie, tak Hermiona ,“ krútil hlavou neveriacky. Potom zdvihol obočie a znovu si ju podozrievavo premeral. „Ako si mi dávala ten elixír?“
„Nedávala,“ zasmiala sa stále sa hrajúc s vlasmi. „Nosila som ho na sebe.“
„Ako!“
„Dávala som si ho do šampónu na vlasy, pridávala po troche do každého kúpeľa a zmiešalo som si ho s voňavkou. To stačilo. Dohromady to dalo dostatočnú dávku na to, aby som vyvolala tvoj záujem a potom prišiel náš prvý bozk. V lesku na perách som mala dostatočnú dávku na to, aby zrazila z nôh vola. Ty si nebol žiadny problém,“ posmievala sa vyprázdnila pohár. Harry ho už nenaplnil, ale vzal jej ho z ruky a položil vedľa toho svojho na stôl.
„Ak si teda dostala, čo si chcela, prečo si ma potom podvádzala s inými mužmi?“
„Pretože to bolo jednoduché a bavilo ma to. Okrem toho som potrebovala dieťa.“
„Potrebovala dieťa? A načo pre Merlina ti bolo dieťa? V tom čase si sa predsa snažila o kariéru v profesionálnom metlobalovom tíme. Dieťa ti len prekážalo. “
„Dieťa mi zaistilo meno, postavenie a blahobyt. Naše viazanie vyžadovalo potomka a ty si dával prednosť chytaniu zvyšku Smrťožrútov pred uspokojovaním mladej manželky,“ ľahostajne pokrčila ramenami a zlomyseľne sa uškrnula. Harry si všimol, že jej pohľad sa už trochu vyčistil a do tváre mu civeli dve veľmi studené oči. Veľmi dobre si uvedomovala čo sa deje, ale napriek tomu pokračovala hovoriť so zrejmou zlomyseľnosťou v hlase. „A potom som si uvedomila, že ty mi ho evidentne dať nemôžeš, pretože aj po mnohých mesiacoch skúšania a elixírov plodnosti , ktoré som pila na litre sa nič nedialo. Je tam len jeden záver, ktorý ťa celkom určite nepoteší. Si neplodný, miláčik a budeš sa musieť uspokojiť s tými deťmi, ktoré máš. Inak meno Potter zomrie spolu s tebou. A to bez ohľadu na tvoju teraz už prachom pokrytú slávu!“ zvolala vstávajúc z kresla so zlou grimasou na perách.
„Preto si na Albusa dala pri narodení kúzlo, aby sa mi podobal?“
„Nie!“ odsekla so zadosťučinením a nahlas sa rozosmiala. „Dala som ho tam preto, lebo sa príliš podobal na svojho otca! A teraz už dosť! Stačilo!“ zasyčala na neho zúrivo. „Nemysli si že neviem, čo si urobil. Chytila som Jamesa, keď sa vrátil domov a on mi všetko povedal. Čakala som, čo urobíš a poistila som sa. Protijed účinkoval bezchybne ,“ informovala ho s víťazným úškľabkom v tvári.
„Prečo si potom odpovedala na moje otázky?“ Ginny len posmešne pokrútila hlavou.
„Jamesov rodokmeň. Povedal mi, že si ho vzal. Nemalo zmysel zapierať, pretože s tým aj tak nemôžeš nič urobiť. Povedala som ti všetko, čo si chcel počuť a teraz s tým musíš žiť po zvyšok tvojho života. A tým to končí! Už nikdy sa neopováž ma takto vypočúvať! Si obyčajná patetická nula a nemáš právo používať nezákonné metódy na členoch svojej rodiny!“ zvrieskla odrazu , vrtla sa na opätku a zdvíhajúc bradu dohora vykročila k spálni. Harry vstal, pokrútil hlavou a do dlane mu spadol prútik.
„Obliviate!“ povedal ticho v okamžiku, keď bol v jednej rovine s jej hlavou. Ginny sa zapotácala, chytila sa za hlavu a pomaly klesla k zemi. Podišiel k nej pokojne zastrkujúc prútik do puzdra. „Nie, tým to celkom určite nekončí,“ zdvihol ju, preniesol do spálne a hodil na posteľ. Potom sa otočil a bez obzretia zatvoril za sebou dvere.
Komentáře
Přehled komentářů
to si to Ginny pěkně pos***a... ale je fajn, že se to provalilo - hele, Albus bude Malfoy? To bude prča, moc se těším na další, i když Harrymu zrovna teď nezávidím :-(
no, tak
(soraki, 6. 2. 2012 22:26)