10. Rokfortský klobúk
10. Rokfortský klobúk
„Oni to videli, Melanie!“ panikárila Lily už po stý raz a nervózne prechádzala po izbe. Berenika sediaca v kresle sa mračila a znechutene na ňu zazerala.
,Nejanči!“ prerušila ju nahnevane Melanie a horúčkovite listovala v obrovskej knihe, ktorá sa práve pred ňou objavila . Na ohnivo červenej väzbe bolo napísané veľkými čiernymi písmenami: „Démonés.“
„Správne,“ pridala sa okamžite Berenika, „ radšej to skús znovu!“
„Znovu?“ zvolala Lily a prekvapene na ňu valila oči. Chvíľu nehybne stála zízajúc do fialkových očí kamarátky a zamyslemne si hrýzla spodnú peru. „Isteže,“ prikývla Berenika sústredene „ ty nevidíš výhodu , ktorú by nám to poskytlo ?“ Lily sa ešte viac zamračila a blysla pohľadom na prútik ležiaci na stole.
„Ale čo ak sa premením a bude to trvalá premena?“
,Nemôže to byť trvalá premena, ´ namietla Melanie , , narodila si sa ako človek a aj keď energia prútika vyvoláva tvoju skutočnú podobu , nemôže to byť trvalý proces.´
„Ty nechceš byť démonka?“ čudovala sa s úškrnom Berenika a Lily ju prebodla nahnevaným pohľadom.
„Ja som démonka, ale v tejto dimenzii by to spôsobilo viac problémov, ako úžitku!“ zasipela, spočiatku váhavo, ale napokon rozhodným pohybom zovrela rukoväť prútika. Berenike sa zablyslo v očiach a skôr, ako sa Lily dotkla hladkého dreva, myknutím ruky odizolovala miestnosť od okolitého sveta. Vzápätí izbu zalialo ostré, oslepujúce červené svetlo a pri stole stála miesto Lily zamračená Abraxis . V ruke zvierala prútik a pozerala na Bereniku vražedným pohľadom. Berenikyne oči sa rozšírili a na perách jej rozkvitol veľmi potešený úsmev. Pomaly vstala , natiahla ruku a opatrne, vážiac každý pohyb, dotkla sa svalnatého ramena.
„Je hmotná!“ zvýskla nadšene, keď pocítila horúcu kožu a Abraxis zasyčala prekvapením. „To je úžasné! To je nádherné!“
„To je blbé!“ Abraxis syčala ako celý kŕdeľ rozzúrených husí, z chrbta jej reflexívne vyleteli obrovské blanité krídla, zavadili o Bereniku a zmietli ju z nôh. S žuchnutím dopadla vedľa postele, zo dva razy sa prevrátila a okamžite sa víťazne rozosmiala.
„Podarilo sa to!“ kričala, sadajúc si na koberček pred posteľou. Abraxis sa na ňu zamračene zazrela a postavila sa pred zrkadlo.
„Som to ja,“ pripustila po chvíľke , uškrnula sa na svoj obraz , sústredila sa a schovala krídla, ktoré zaplnili celú izbu. „Teraz sa ešte musíš premeniť späť,“ pripomenula jej Berenika, ktorá sa postavila vedľa nej a sústredene si ju prezerala.
,Ak sa naučíš riadiť túto premenu, budeme mať oproti Voldemortovi nezanedbateľnú výhodu. Pochybujem o tom, žeby sila jeho kliatby stačila na vážnejšie poškodenie démonky.´ zajasala Melanie . Abraxis sa spokojne uškrnula na svoj obraz, uhladila si bujnú hrivu, privrela žltozelené oči a sústredila sa na spätnú premenu. ,Použi Propero per-muto, so švihom prútika k telu,´ pripomenula jej Melanie a Abraxis si uľahčene oddýchla, blysla pohľadom na pobavený výraz Bereniky a zatočila prútikom okolo seba.
„Propero per-muto!“ zavrčala a v modrozlatom záblesku kúzla sa premenila na Lily.
„Chce to asi cvik,“ zašľabila sa Berenika s trochou zlomyselnosti v hlase , pozorne si ju prezerala a na tvári sa jej rozlieval stále širší spokojný úsmev. „Nemôžem sa dočkať svojho prútika,“ vyhlásila odrazu a pohľad jej zaletel k Lilynej ruke zvierajúcej prútik.
„Mám to pod kontrolou,“ zastenala Lily, padla na posteľ a zostala nehybne ležať. V kresle vedľa písacieho stola sedela Berenika, prekrížené nohy si vyložila na vrchnák zbaleného lodného kufra a s prižmúrenými očami si ju premeriavala.
„Hm!Áno, vyzerá to tak,“ prikývla súhlasne hlavou, „ už celé dva týždne si sa nepremenila spontánne akonáhle sa dotkneš prútika .“ Lily sa prevalila na bok, zazrela na kamarátku a temne sa zachechtala.
„Ale dva razy to bolo o chlp a vždy bol pri tom Severus. Neviem si ani predstaviť, ako by som mu to vysvetlila. Aj tak mám taký nepríjemný pocit, že si konečne uvedomil, čo v tom obchode v skutočnosti videl,“ šomrala a s ťažkým povzdychom sa posadila.. Berenikyne oči na chvíľu zažiarili nevôľou, ale potom si odfrkla , pozdvihla jedno obočie a ticho sa chichotala.
„Je zmätený,“ prikývla napokon a postavila sa. Pozrela na zbalený kufor pri svojich nohách, blysla pohľadom po Lily sliediacej po izbe a zosmutnela. „Budete mi chýbať. Obaja!“ povedala odrazu a očí sa jej zaliali slzami. Lily sa k nej otočila a keď uvidela slzy pribehla s nej a s ľútosťou ju objala.
„Ach! Nika! Neplač , prosím ťa ! My sme predsa stále spolu, tak ako s Melanie . Tá by mala plakať celé dni a noci .My sa čoskoro zase uvidíme ,“ utešovala rozcitlivenú vílu, „vianočné prázdniny prídu rýchlejšie, než si stihneš uvedomiť, že sme boli preč.“ Dve veľké slzy sa skotúľali po ružových lícach Bereniky, ale kúriky úst sa mykli utajovaným úsmevom. Stisla kamarátku v náruči a zhlboka si povzdychla.
„Necháš ma pozerať sa?“ spýtala sa odrazu a škerila sa ako malý záhradný škriatok. Lily sa pri tom pohľade trochu otriasla, ale ďalšia dávka sĺz vo fialkových očiach ju znovu zaplavila nepokojom.
„Jeden deň,“ povedala váhavo, vzápätí vytreštila oči a plesla sa po ústach. „Nika!“ zvreskla rozhnevane a v očiach sa jej nebezpečne zablyslo. „Povedala som ti, aby si nič podobné na mňa neskúšala!“
„Musím cvičiť a ...,“ Berenika sa skutočne diabolsky uškrnula, tenké nozdry sa jej zachveli, pri hlbokom nádychu, natiahla ruku a pohladila Lily po pleci, „tomu sa nedalo odolať. Naozaj chcem vidieť Rokfort!“
„Uvidíš ho o rok na vlastné oči!“ namietala Lily, obočie hnevlivo zvraštené do jednej čiary a hrozbu v očiach.
„Dobre, ja viem, ale teraz mi bude stačiť, ak ho uvidím tvojimi očami,“ prosíkala Berenika s najsladšími štenacími očičkami , „ slubujem, že ak ma necháš pozerať sa aspoň jeden deň, už nikdy nebudem na teba používať vílie kúzla.“
„Nebudeš ich používať!“ zlostila sa Lily a postrkovala Bereniku von z dverí. „Teraz pôjdeš pekne domov a zajtra, len zajtra ,“ zdôraznila, „sa môžeš pozerať.“
„Kto pôjde s vami?“ spýtala sa v víťazným úsmevom Berenika a hodila posledný pohľad na obrovský kufor stojaci uprostred izby. Lily doň presťahovala takmer celú svoju izbu okrem nábytku a ešte stále tam bolo dosť miesta.
„Max,“ mykla plecami Lily a potom s usmiala, „myslím si, že Severus si na neho predsa len začína zvykať. Už celé dva týžne som ho nepočula povedať o ňom nič nepríjemné. Max nás na stanicu zoberie oboch.“
Ráno sa Lily so slzami v očiach rozlúčila s rodičmi, veľmi oficiálne s napaprčenou Petúniou a s úsmevom pozerala, ako si Max kladie do vrecka lodný kufor zmenšený do veľkosti zápalkovej krabičky. S úškrnom ocenila Severusove nové rifle , mäkký rolák vykúkajúci z rozopnutej krátkej bundy a nový účes, ktorý mu veľmi pristal. Chvála vyhnala na Severusove bledé líca temný rumenec , na ústa spokojný a trochu samoľúbi úsmev
„Rozlúčil si sa s Nikou?“ spýtala sa ho ticho Lily, keď ju ovinula svalnatá Maxova ruka. Severus len krátko prikývol, bez protestov dovolil Maxovi, aby si ho pritiahol bližšie, Lily ešte zákývala rodičom a vzápätí sa všetci traja s malým puknutím rozplynuli. Zjavili sa na skrytom mieste neďaleko stanice King´s Cross a po niekoľkých minútach rýchlej chôdze stáli pred prechodom na nástupište 9 a ¾. Max ich oboch vzal za ruku, nenápadne sa oprel o stenu a rýchlym, takmer nezbadateľným pohybom ich presunul cez stenu. Na druhej strane steny ich privítala hlasná vrava stoviek detí lúčiacich sa s rodičmi a zároveň vítajúcich sa s kamarátmi. Lily so Severusom sa placho obzerali okolo seba. Max ich skúsenými a veľmi úspornými pohybmi previedol cez davy na nástupišti , pričom sa občas s úsmevom zdravil s niekoľkými známimi a priateľmi, pomohol im do vlaku a našiel voľné kupé. Mávnutím prútika zväčšil oba kufre, vyložil ich na batožinovú policu, objal Lily a s vážnou tvárou potriasol Severusovi rukou.
„Pošli sovu, ako si dopadol pri triedení, mama nezaspí, kým nebude vedieť, že ste dorazili v poriadku,“ pripomenul mu s úsmevom a zatvoril za sebou dvere. Severus sa znechutene posadil na sedadlo a tváril sa ako búrkový oblak. Lilyno obočie vystrelilo do výšky. Sadla si oproti nemu a so záujmom si ho prezerala.
„Čo sa deje? Myslela som, že ti konečne prestal vadiť a ty sa zase tváriš , akoby si žul citrón. Stalo sa niečo o čom neviem?“
„Mama!“ prskol Severus a zaškrípal v hneve zubami. „Spýtala sa ma, či mi nebude vadiť, ak sa k nám Max nasťahuje.“ Lily na neho prekvapene vyvalila oči, ale potom sa spokojne uškrnula.
„No?“ mykla bradou s otázkou, ale Severus zaryto hľadel na davy na nástupišti. „Bude ti to vadiť? Čo si jej povedal?“ dotierala s trochou škodoradostnosti v hlase. „Max je auror, ty nie si rád, že teraz, keď budeš sedem rokov preč z domu, bude tam niekto, kto ju bude chrániť a starať sa o ňu?“ Severus sa zamračil ešte väščmi a zazrel na ňu spod stiahnutého obočia. Lily sa škerila ako rarach a skôr, ako stihol niečo povedať, bezohladne útočila ďalej. „Nehovor mi, že si ju kvôli svojej hlúpej žiarlivosti odsúdil k smútku a samote! „ zvolala a zalomila rukami. „Severus! Ty si jej povedal, že Maxa nechceš? Ako si mohol! Ako si jej to mohol urobiť!? Ach! Ty si taký bezohľadný hlupák! Nechápem, ako ťa matka Zem vôbec môže zniesť a nestrasie ťa zo svojej tváre!“ kričala a vyskočila zo sedadla. Severus na ňu pozeral s otvorenými ústami a od údivu len mrkal.
„Čuš Lily!“ prerušil ju odrazu s takým chladom, že prekvapene zaklapla čeluste a zamračene na neho zazerala. „Nič také som jej nepovedal , tak ma neobviňuj zo všetkých hriechov sveta skôr, než ma vypočuješ!“ hrmel zlostne. Potom náhle zosmutnel. „Ach, Lily! To naozaj odo mňa čakáš len to najhoršie?“ spýtal sa smutne a znovu sa zahladel do okna. Lily si sadla na sedadlo vedľa neho, vzala ho za ruku a pohladila ju.
„Nie, vieš že nie, ale nemôžeš mi zalievať, ak som po skúsenostiach s tebou, trochu nedôverčivá . Viem, ako veľmi miluješ svoju matku a Max...,“
„Max je v poriadku!“ vyhŕkol Severus prudko , vytrhol si ruku z jej zovretia a škaredo na ňu zazrel. „Pre tvoju informáciu, povedal som mame, že mi to nevadí!“ Lily zostala chvíľu ticho sedieť, potom si povzdychla a presadla si . Severus na ňu krátko pozrel a pokrútil hlavou. „Mala by si krotiť ten svoj temperament. Keby som ťa tak dobre nepoznal, urazil by som sa a až do smrti s tebou neprehovoril.“ doložil už s úsmevom a nápadne sa zahladel na jej ohnivú hrivu. „Mama hovorí, že všetky červenovlásky sú také temperamentné.“ doberal si ju dobrosrdečne ,ale Lily len ohrnula nos a prehodila si dlhý vrkoč cez plece. Otvorila ústa, ale dvere kupé sa otvorili a dnu sa vsunula černovlasá hlava asi trinásťročného chlapca. Preletel po nich pohľadom a zašľabil sa.
„Máte to tu voľné?“ spýtal sa a so zdvihnutým obočím ukázal myknutím hlavy na neobsadené sedadlá. Severus krátko pozrel na Lily a potom prikývol. Chlapec na okamžik stiahol hlavu a zaklonil sa. „Héj! Ed! Tu je voľno, sem!“ zvreskol prenikavo a po chvíli pokrikovania sa cez dvere kupé tlačili štyria chlapci. Ťažké kufre, klietky so sovami a štyria roztatárení, neposední pubertiaci zaplnili priestor do posledného kúska. Steven, Eduard, Adam a Richard nastupovali do tretieho ročníka Bystrohlavu a boli na to náležite pyšní. Ústa sa im nezatvorili ani na päť minút a netrvalo dlho, zatiahli do svojich nekonečných diskusií o metlobale aj Severusa. Lily sedela ticho v kúte pri okne, pokukovala po chlapcoch a pozorne počúvala. Niektoré informácie, ktoré sa sem tam objavili v pre ňu nepodstatnej debate , ju zaujali.
,Zdá sa mi to, alebo sa tie deti zaujímajú o čiernu mágiu?´ spýtala sa neveriacky Melanie, keď Steven rozprával, ako sa mu podarilo prepašovať zo zakázaného oddelenia niekoľko kníh o progresívnych útočných kúzlach. Jedna z tých kníh celkom určite patrila k tej najtemnejšej strane mágie a záujem, ktorý blysol v očiach Severusa, ju znepokojil.
,Toto sa mi vôbec nepáči,´ vrčala Melanie , , asi by sme mali prehodnotiť svoje rozhodnutie o zaradení Severusa do Bystrohlavu.´
,Dobre, ale kam ho chceš poslať?´ pýtala sa Berenika zamyslene. ,Do Slizolinu ho nemôžeme poslať, Bifľomor je pre neho úplne nevhodný a teraz nám vypadol aj Bystrohlav. Nebojíte sa, že ho v Chrabromile budú terorizovať? Predsa len , bol by tam s celou partiou ,Záškodníkov. ´
,Ak bude patriť do Chrabromilu, nebudú mať dôvod nenávidieť ho. Bude s nimi bývať v jednej izbe, budú priatelia a budeme ho mať pod kontrolou. A Petra môžeme poslať do Bifľomoru tak, ako sme chceli. Záškodníci budú štyria, takmer nič sa nemení.´
,Ja neviem,´ krútila sa Lily duševne, , prežije to tá škola? Severus je inteligentný a ak sa k nim pridá, bude to smrteľná kombinácia.´
,Lupin je tiež inteligentný,´ namietla Berenika.
,Veď práve! Dva inteligentné mozgy a vymýšľanie lumpární, to by nemusel prežiť ani ten zámok!´ zvolala Lily a privrela oči v bolestnej predstave. Z hrdla jej uniklo tiché zaskučanie a Severus sa na ňu znepokojene pozrel.
Ďalšia časť cesty ubehla rýchle. Bystrohlavskí tretiaci boli zábavní a vlak dorazil do konečnej stanice skôr, než stihli porozprávať všetky historky, ktoré zažili v škole a cez prázdniny. Prezlečení do školských habitov vystupovali študenti z vlaku. Prváci pod vedením Hagrida mierili k loďkám a zvyšok študentov zamieril ku kočom.
„Uvidíme sa pri triedení!“ kričal za nimi Ed , než nasadol do koča a Severus zamával do tmy, zostupujúc príkrym chodníkom k brehu jazera. Podkýňajúc sa na skalnatom podklade úzkej cestičky, zostupovali dolu k prístavisku. Severus sa ustavične obracal k Lily a kontroloval, či je v poriadku, nakoniec ju s rozhodným výrazom v tvári vzal za ruku a viedol ju za sebou.
Pohľad na osvetlený zámok z jazera bol skutočne prekrásny a Lily sa tešila z každej prežitej sekundy. Aj Severusove oči svietili nadšením, keď sa pozeral na vysvietené veže a vežičky , ktoré sa týčili k oblohe.
„Krása, však!“ zahrmel Hagridov hlas nad hladinou jazera , keď odhŕňal záves popínavých rastlín skrývajúcich prístavnú plošinu. „Videl som to už veľa krát, ale stále ma ten pohľad očarí!“ dudral a pomáhal im vystúpiť z vratkých člnkov. Krátke schodisko končilo mohutnou bránou, za ktorou ich čakala prísne sa tváriaca čiernovlasá žena vo fľaškovo zelenom habite s vysokým klobúkom na čiernych vlasoch zviazaných do uzla. „Profesorka McGonagallová, priviedol som prvákov,“ ohlásil Hagrid, otočil sa na päte a zamieril von.
„Ďakujem, Hagrid!“ povedala jasne a očami preletela po malom hlúčku vystrašených detí. „Poďte za mnou!“ prikázala stručne , otočila sa a viedla ich k vysokým dreveným dverám , spoza ktorých sa ozýval šum mnohých hlasov. Pri dverách sa zastavila , usmiala sa a vysvetlila im , čo sa bude robiť. V hlúčiku prvákov to zašumelo a mnohé tváre sa rozjasnili úľavou. Bolo vidieť, že niektorí starší študenti si nenechali ujsť príležitosť a vystrašili biedne deti na smrť.Lily stála vedľa Severusa, žmolila lem rukáva a sústreďovala sa. Mechanicky kráčala v chumli detí a spolu s nimi zostala stáť uprostred veľkej siene. Pred nimi stála stolička a na nej ležal prastarý klobúk, ktorý sa čoskoro pustil do spevu. Lilyne sústredenie dosiahlo úroveň tranzu , oči mala široko otvorené, Melanie s Berenikou jej vyšli v ústrety a tri mocné magické bytosti sa spojili do jediného celku. Okrajovo vnímala, ako profesorka McGonagallová dvíha pergamen a začína čítať mená. Triedenie začalo. Okolo Lily sa utvorila bublina sústredenia. Nevidela a nepočula nič iné, len hlas profesorky a klobúka. Pomaly, opatrne sa svojou magickou mocou dotkla mágie klobúka. Jemne ohmatávala línie a na perách sa jej usadil víťazný úsmev.
,Nemá šancu!´ zvolala do širokého priestoru jasavo. ,Nemá proti nám žiadnu šanvu!´ zopakovala a pretože práve zaznelo jej meno a udivený Severus ju postrčil k stoličke, s očami žiariacimi ako hviezdy , vykročila vpred. S úsmevom si položila klobúk na mierne sa vzdúvajúcu hrivu ryšavých vlasov a privrela oči.
,Och! Čo to tu máme! Odvaha, množstvo odvahy a veľké ambície. Túžba vedieť a čo ....´ hlas , ktorý je znel v hlave zakolísal.
,Perfungor mandatum possum!´ zvolala a vložila do toho celú spojenú mágiu. Magický vír zmietol ochranné steny kúzelného artefaktu a obalil jeho jadro do dúhového obalu, z ktorého viedlo k Lily tenké, zlaté vlákno. Toto vlákienko jej dávalo moc ovládať klobúk z ktoréhokoľvek miesta na Zemi, až kým ho sama nepretrhne. ,Klobúk!´oslovila ho panovačne. , Poslúchneš moju vôľu, až kým ti nevrátim tvoju slobodu. Konaj teda dnes, ako konať máš, ale keď ti prikážem, môj rozkaz vykonáš!´
,Ako chceš , mocná,´ zaskučal hlások a Lily sa uškrnula.
,Zaraď ma!´ prikázala a napäto očakávala výsledok. Predsa len, mágia tej starej handry bola použitým kúzlo zle otrasená. Potrebovala sa uistiť, či dnes prebehne triedenie tak, ako obyčajne. Nechcela vzbudiť podozrenie Dumbledora sediaceho neďaleko nej. Po chvíli napätého ticha sa ústa nad okrajom klobúka váhavo otvorili.
„Chrabromil!“ vykríkol klobúk trasľavým hlasom, Lily pôvabne vstala, usmiala sa na profesorku McGonagallovú, položila klobúk späť na stoličku a vykročila k jasajúcemu chrabromilskému stolu. Nikto nevidel zlaté vlákno , ktoré ju neustále spájalo s mierne sa trasúcim klobúkom. Triedenie pokračovalo, Lily odpovedala na zvedavé otázky dievčat, ktoré sedeli vedľa nej , ale ani na okamžik neoddtŕhala pozornosť od diania na malej, tvrdej a nepohodlnej stoličke.
„Peter Pettigrew!“ zvolala profesorka McGonagallová a zo zmenšeného hlúčiku prvákov vykročil buclatý, plavovlasý chlapec. Potkýňajúc sa dorazil k stoličke, zdvíhajúc klobúk dosadol na sedadlo a nasadil si ho na hlavu.
,Toho zaradíš do Bifľlomoru!´ prikázala stručne Lily a klobúk s mumlaním o oddanosti a vernosti neochotne vykríkol meno fakulty.
„Bifľomor!“ Na Petrovej tvári sa objavil váhavý úsmev, strhol si z hlavy klobúk a zamieril k stolu, odkiaľ sa ozývali výkriky radosti. Lily sa pousmiala a zamávala poblednutému Severusovi, ktorý ešte stále čakal na zaradenie. Potom, ako sa Potter posadil k chrabromilskému stolu, zamieril k stoličke Severus. Na čele mal malé kropaje studeného potu a ruky sa mu trochu triasli, ale Lily sa na neho povzbudzujúco celý čas usmievala a len čo klobúk dosadol na jeho čierne vlasy, prikázala stroho: , Chrabromil!´
,Ale,´ klobúk sa pokúsil o odpor, ale silná vlna mágie, ktorá ním prebehla , ho zasatvila . ,Dobre, dobre, ale v Slizoline by sa mu darilo lepšie! Keď to teda musí byť...´
„Chrabromil!“ vykríkol nahlas a o minútu už udýchaný Severus sedel vedľa Lily a prekvapene sa okolo seba obzeral.
„Tomu nebudeš veriť!“ povedal šeptom. „Ten klobúk ku mne hovoril a dokonca sa s niekým hádal!“ znovu pozrel s doširoka otvorenými očami okolo saba a naveriacky krútil hlavou. „Ani v najdivokejšom sne by ma nebolo napadlo, že budem zaradený do Chrabromilu, ale aspoň sme spolu!“ dokončil a konečne si spokojne vydýchol.
Komentáře
Přehled komentářů
vypadá to čím dál líp.. no je to smůla že ho nemohly zařadit do Havraspáru, ale je to těžké když je někdo chytrý občas to špatně dopadne.. ale jen doufám že ho i tak nebudou terorizovat..
super
(jaja, 19. 9. 2008 18:13)skvela kapitolka..prekvapilo ma, ze to vsetko zmenia, ale je to super..fakt sa mi to paci..vyborny napad..tesim sa na dalsiu kapitolu :)
hmmm
(Tria, 18. 9. 2008 19:31)
No hej je to zaujímavý príbeh, len sa mi zdá že sa pomaly rozvíja.
Veľmi si vážim tvoju zručnosť v písaní zaujímavých poviedok...
Mam dobrá kod 90077
uvidime
(Lea, 15. 9. 2008 20:50)co sa bude diat, ked sa na scene objavia zaskodnici. Uz sa tesim :-)
Tak mám pocit,
(soraki, 15. 9. 2008 19:42)že děvčata úplně změnila hiatorii a Brumbál si bude muset sníst, co nadrobil :-D, to jsem zvědavá, jak se to všechno vyvine, zamotá a na konec hezky rozmotá :-D. Jestli se Harry vůbac narodí - se mi zdá, že Severus a Lily apolu vychází až móóóc dobře :-D
téda
(Lily, 22. 9. 2008 11:07)