1. Experimenty s časom
1. Experimenty s časom
Profesor Albus Dumbledore , riaditeľ Rokfortskej školy čarov a kúziel , zdvihol hlavu od pergamenu, ktorý práve čítal a zahľadel sa do zelených plameňov v krbe, z ktorých práve vystupoval jeho profesor Elixírov. Bol zamračený , tvár mal bledú a pery pevne stisnuté.
„Severus,“ privítal ho a pozorne si prezrel strnulé držanie tela a jemný záchvev bolesti, ktorý sa mihol po sinavej tvári, keď sa neopatrne pohol. „Bolo to zlé?“ zvraštil husté obočie a vstal od stola. „Mal by si navštíviť madam Pomfeyovú. Porozprávame sa neskôr, keď sa budeš cítiť lepšie, času dosť.“ povedal a vykročil k Snapeovi.
„Tým by som si práve nebol taký istý,“ zavrčal Snape a pohybujúc sa čo najopatrnejšie, sadol si do vysokého kresla.
Dumbledore sa zamračil, chvíľu premýšľal a potom ráznym pohybom odhrnul záves, ktorý ukrýval dvere do jeho laboratória. Ozvalo sa cinkanie skla a šomranie. Keď sa vrátil do pracovne, niesol flakón s jasne modrým elixírom a podal ho Snapeovi. Ten si ho nedôverčivo prezrel, otvoril uzáver a privoňal. Spýtavo sa pozrel na riaditeľa.
„Len to vypi,“ povzbudil ho Dumbledore láskavo,“ je to proti bolesti a následkom Cruciatusu.“
Snape pokrčil plecami , ale hneď ten pohyb oľutoval a vypil elixír na jeden dúšok. Opatrne sa v kresle oprel a čakal, až bolesť, ktorá mu rozdierala vnútornosti ustúpi.
Riaditeľ si znovu sadol za stôl, bradu si oprel o hánky zopnutých rúk a uprene ho pozoroval. Keď videl, že sa Severusove telo postupne uvoľňuje, pokýval hlavou.
„Môžeš mi povedať, čo si myslel tou poslednou vetou? Prečo je odrazu málo času?
„Sám tomu ešte poriadne nerozumiem, ale Temný Lord podľa všetkého začal experimenty s časom. Zistil som, že viacerí smrťožrúti boli poslaní do rôznych časových období a zbierali pre neho informácie.“
„Dozvedel si sa , aké informácie získal?“ zamračil sa Dumbledore a pozeral ostrým pohľadom Snapeovi do očí.
„Len veľmi málo. Takmer nikto nič nevie, ale niečo predsa len vyplávalo na povrch dnes pri stretnutí . Niečo sa nepodarilo a Temný Lord sa hneval. Potrestal všetkých, ktorí sa toho zúčastnili. Potom sa vyvŕšil na všetkých, ktorí tam boli,“ povedal nezúčastnene, akoby sa ho to ani netýkalo. „Pri treste sa niektorí uvolnili a zistil som, že hľadali spôsob, ako zabrániť tomu, aby bol Temný Lord v budúcnosti porazený.“
„Našli niečo?“ vyzvedal Dumbledore a myslel na veštbu, ktorú vyslovila Sibyla. Bol by radšej, keby to nebola urobila, ale už sa stalo.
„Neviem,“ pokrútil hlavou Severus a chcel vstať.
„Počkaj ešte, ako sa dostali do budúcnosti? Myslel som , že sa to nedá,“ pýtal sa riaditeľ a zamyslene si hladil bradu.
„Získali niekoľko Obracačov času a Temný Lord ich ešte upravil vlastnými kúzlami , takže sa mohli pohybovať dopredu aj dozadu v čase. Má to ale jednu nevýhodu, nemali hmotné telá, v čase sa pohybovalo len ich vedomie. No, na získavanie informácií to asi stačilo.“ uškrnul sa krivo . „Temnému Lordovi sa tie informácie ani trochu nepáčili. To by mohlo byť nádejné,“ uzavrel a vstal.
„Severus,“ zastavil ho ešte riaditeľ, „odkiaľ sú tie Obracače?“
„Z ministerstva,“ zasmial sa Snape, vstal a keď chytil do ruky kľučku otočil sa a pohŕdavo doložil, „tí hlupáci ešte vôbec nezistili, že tam majú plno bezcenných napodobenín. Hlavne, že im sedia katalógové čísla,“ dopovedal a zatvoril za sebou dvere. Dnes už mal všetkého plné zuby a najradšej by s tým praštil, ale vedel, že to urobiť nemôže.
Dumbledore sedel za stolom a zamračene pozeral na dvere. Toto sa mu vôbec nepáčilo. Cestovanie v čase bolo málo známym oborom mágie a skrývalo mnohé nebezpečenstvá. Nikdy sa o to nezaujímal nejako bližšie, ale vedel dosť na to, aby ho Voldemortov záujem znepokojil.
„Tom chce zmeniť udalosti vo svoj prospech ,“ šomral so popod nos zamyslene a navíjal si pri tom prameň dlhej brady na ukazovák. Fénix , sediaci na bidle, ho pozoroval korálkovými očami a občas ticho a upokojujúco trilkoval. Dumbledore sa na neho, vstal a začal prezerať knihovňu, či tam nenájde niečo o cestovaní v čase. „Čas, čas,“ šomral si popod nos a fénix sa našuchoril. Dumbledore na neho pozrel a videl, že hľadí do poslednej police, celkom navrchu. S povzdychom vzal pojazdné schodíky a vyštveral sa celkom hore. Prezeral knihy, kým nenarazil na jednu, o ktorej vôbec nevedel, že ju má. Na tmavočervenej koženej väzbe bol nápis , Minulosť a budúcnosť.´ Otvoril knihu a čakal, že v nej budú obvyklé bláboly a odhaľovaní zahaleného , a la Sibyla,´ ale to, čo tu našiel nečakal. Kniha sa zaoberala skutočnými cestami časom.
„Ďakujem ti, Félix,“ povedal k fénixovi a opatrne zišiel po schodíkoch dolu. Predsa už len mal viac ako sto rokov a zlomiť si nohu by nemuselo byť tým najpríjemnejším zážitkom. Odniesol si knihu k stolu, otvoril na prvej stránke a začítal sa. Čím dlhšie čítal, tým bol zachmúrenejší.
Trvalo niekoľko dní, kým sa Dumbedore prehrýzol hrubou knihou až na koniec. Informácie, ktoré získal ho zaujali, ale zároveň znepokojili. Nepochyboval, že v knihe bude aj niekoľko nepresností, ale v podstate text pojednával a prostriedkoch cestovania časom , o výhodách a nevýhodách pri ich použití a nechýbala tam aj hromada upozornení a varovaní. Podľa tej knihy, by sa v čase cestovať vôbec nemalo, ale keďže sa to dá a mnohí kúzelníci to vedia, je potrebné ich poučiť, ako sa v jednotlivých obdobiach správať. Dumbledore nepochyboval , že Voldemorta tieto dobré rady vôbec nezaujímali. Teraz vlastne najviac záležalo na tom, aké informácie získal a čo s nimi mieni podniknúť.
Sedel za svojim stolom a pozoroval západ slnka nad Zakázaným lesom. Už niekoľkokrát uvažoval, že zájde za duchovným vodcom kentaurov a pokúsi sa z neho vytiahnuť nejakú informáciu, ale potom túto myšlienku zavrhol. Kentauri v posledných mesiacoch reagovali mimoriadne podráždene a aj to ho upozorňovalo na to, že sa deje niečo zlé. Nakoniec, po dlhom váhaní vstal a hodil do krbu trochu zeleného prášku.
„Severus, mohol by si na chvíľku prísť, potreboval by som sa s tebou porozprávať? povedal do smaragdových plameňov . Nečakal na odpoveď a znovu sa zamyslene posadil do kresla za stolom. Keď z krbu vyšľahli plamene a vystúpil z nich profesor Snape , sedel s hlavou v dlaniach a na tvári mal výraz maximálneho znepokojenia . „Posaď sa Severus,“ ukázal riaditeľ rukou na kreslo a počkal, až sa pohodlne usadí. „Myslím si, že asi vieš, o čom som s tebou chcel hovoriť,“ začal a po Snapeovej tvári preletel tieň nevôle. Nepovedal však ani slovo a čakal, kým sa riaditeľ nevyjadrí zrozumiteľnejšie. „Nutne potrebujem vedieť, aké informácie Voldemort získal a čo s chce s nimi podniknúť!“
„To je nemožné,“ pokrútil Snape dôrazne hlavou, „nikto nepovolaný sa k tomu nedostane,“ tvrdil a uprene sa pozeral Dumbledorovi do očí.
„Chápem, že to nebude jednoduché, ale keby si mal možnosť...“ nechal riaditeľ vetu nedokončenú a znovu sa naliehavo pozrel na Snapa.
„Viete, že ma to môže stáť život?“ spýtal sa ho Snape a zhlboka sa nadýchol, aby nepovedal v hneve niečo , čo by neskôr oľutoval.
„Severus, keby to nebolo dôležité, nežiadal by som ťa, aby si sa o to pokúšal,“ odpovedal mu ticho .
„Tieto informácie Voldemort stráži obzvlášť starostlivo a podľa toho je všetkým jasné, že majú pre neho mimoriadny význam. Dostať sa k nim je naozaj nemožné,“ krútil hlavou Snape, ale tvrdý pohľad belasých očí , ktoré bez jediného mrknutia na neho hľadeli ho upozornil, že ani riaditeľ nemieni ustúpiť. Privrel oči a s kamennou tvárou , preklínajúc v duchu okamžik, ktorý urobil z jeho života nekonečnú nočnú moru, bez slova prikývol. Dumbledorova tvár sa okamžite rozžiarila spokojným úsmevom a Snapeovi sa obrátil žalúdok. Mierne osinel a jeho aj tak príliš bledá pokožka nadobudla farbu sviežej jarnej trávy. Opatrne sa nadýchol, silou vôle zasunul žalúdok na miesto a skôr, než sa znovu pozrel do tých iskrivých belasých očí, vyhnal z mysle všetky nepatričné myšlienky. „Pokúsim sa,“ vytlačil cez pevne zomknuté pery, vstal a nečakajúc na nič vkročil do krbu. Dumbledore ho pozoroval s prižmúrenými očami a jeho láskavý úsmev nebol napodiv vôbec láskavý, ale veľmi, veľmi tvrdý.
„To som rád, chlapče, to som naozaj veľmi rád,“ zašomral, zamračil sa , položil dlaň na červenú väzbu knihy a zamyslene sa zahľadel do diaľky.
Dni a týždne leteli a Dumbledore so stále väčším nepokojom pátral v Snapeovej tvári po odpovediach vždy, keď sa vracal od Voldemorta. Jeho trpezlivosť bola vystavená ťažkej skúške, pretože ako sa zdalo Voldemort sa rozhodol, že väčšinu svojich smrťožrútov momentálne nepotrebuje a aj Snapea si povolal len dvakrát. Všetky bojové akcie boli odrazu prerušené a na vojnovom poli medzi dobrom a zlom, zavládlo nečakané a veľmi stiesňujúce ticho. Dumbledore a všetci členovia Fénixovho rádu mali nervy napnuté ako struny a neustále sa nervózne obzerali ponad plece očakávajúc útok, ale čarodejnícka verejnosť si opatrne vydýchla. Po niekoľkých mesiacoch napätého ticha začali všetci dúfať, že nebezpečenstvo pominulo a život sa vráti do starých koľají.
„Vôbec tomu nerozumiem,“ krútil hlavou Remus a ustarane si povzdychol, „ všetci sa odrazu stiahli a množstvo smrťožrútov sa náhle stratilo.“
„Ako to myslíš?“ zamračil sa Arthur a prešiel si dlaňou po rednúcich vlasoch.
„Avery, Not, Malfoy a množstvo ďalších ...,“ začal Remus, ale pohrdlivé odfrknutie od sporáka ho prinútilo stíchnuť. Molly nedbanlivo mávajúc prútikom škúlila na Remusa .
„Tí sú predsa už zopár mesiacov v Azkabane. Nepamätáš sa? Začína ti mäknúť mozog?“ spýtala pohrdlivo. Remus na ňu prekvapene vyvalil oči, niektorí členovia rádu sa na seba spýtavo pozreli a Arthur sa znovu zamračil. Molly v túžbe po spokojnom živote zúrivo odmietala akýkoľvek náznak nebezpečenstva a stávala sa agresívna vždy, keď niekto narušil jej kruhy.
„Ehmm!“ odkašľal si trochu nervózne Kingsley a s očami uprenými na dosku stola otáčal v prstoch prázdnu šálku. „Boli,“ povedal a všetky oči sa upreli na neho.
„Boli?“ zvreskla Molly od sporáku. „Ako to boli? Oni tam už nie sú?“
„Nie, nie sú!“ odpovedal jej pokojný hlas Dumbledora , ktorý práve vykročil z kozuba a zamieril k stolu. Molly sa prekvapene stiahla, zmĺkla , prudko švihla prútikom a sadla si k stolu neodtŕhajúc pohľad od jeho tváre.
„O žiadnom útoku na Azkaban neviem?“ krútil hlavou Sturgis nedôverčivo špúliac pery.
„Možno preto, že sa žiadny nekonal,“ pokrčil plecami Kingsley, „ namiesto smrťožrútov našli stráže v ich celách pred tromi dňami niekoľko muklov s ťažkou otravou alkoholom .“
Po týchto slovách okolo stola zavládlo na niekoľko sekúnd tiesnivé ticho. Všetci sa pokúšali spracovať túto neočakávanú informáciu a zamračene pri tom civeli pred seba.
„Áno, Všehodžús predpokladám,“ pretrhol ticho Dumbledore a pozrel sa na pani Weasleyovú. „Molly, mohol by som dostať šálku čaju? Napriek tomu, že je teraz všade kľud si myslím, že máme naozaj veľký problém,“ povedal, vzal si plnú šálku , ktorú mu Molly podávala a s ľahkým povzdychom začal rozprávať.
Keď sa Dumbledore vynoril z krbu vo vlasnej kancelárii , unavene si pretrel tvár obidvomi rukami. Sadol si k stolu, pohodlne sa oprel a privrel oči. Myslel na stretnutie rádu z ktorého práve odišiel a s nevôľou sťahoval husté obočie do jedinej priamky. Vysvetľovať Tomove zámery sa bolo stále náročnejšie . Hlavne preto, že sám takmer nič nevedel a väčšina z toho, čo im mohol povedať, boli len jeho predpoklady. Znovu otvoril knihu v purpurovej väzbe, ktorá sa trvalým obyvateľom jeho pracovného stala a začal v nej listovať. Chvíľami odtŕhal pohľad od riadkov a poškuľoval po krbe. Dúfal, že dnes sa konečne dozvie niečo dôležité, pretože bol u Voldemorta a bol tam už dlho.
Sviečky nad jeho stolom pomaly dohárali a Dumbledore už stratil všetku nádej, že sa jeho profesor Elixírov dnes od Voldemorta vráti. Také dlhé stretnutia síce neboli žiadnou vzácnosťou, ale Snape sa z nich so železnou pravideľnosťou vracal vo veľmi zlom zdravotnom stave. Dumbledore prechádzal pohľadom po riadkoch, ale pri tom sa znepokojene mračil a nervózne poklopkával prstami po doske stola. Napokon s povzdychom zaklapol knihu , vstal , mávnutím ruky uhasil sviečky a prešiel k oknu. Zakázaný les bol temný, ale okolie hradu sa kúpalo v jasnom svetle ubúdajúceho mesiaca. Dumbledore zamyslene pozeral pred seba a poklopkával si po spodnej pere. Pokúšal sa zvažovať možnosti obrany, ale príliš dobre vedel, že mám málo informácií. Ak sa Voldemortovi podarí udržať jeho plány v tajnosti, nezostane mu nič iné, len sa neskôr zaoberať ich dôsledkami. A žiaľ, v tomto prípade si vôbec nebol istý, že ich zvládne. Práve chcel odstúpiť od okna, keď sa z lesa vynorila čierna postava a rýchlym krokom kráčala k hradu. Dumbledore ju niekoľko sekúnd napäto pozoroval a potom si uľahčene vydýchol. Jeho zved sa vracal a podľa chôdze a držania tela to vyzeralo, že je to tentokrát bez vážnejších poškodení. Ďalším mávnutím ruky rozsvietil sviečky, sadol si k stolu a hľadel na krb v očakávaní Snapeovho príchodu. Nemusel čakať dlho. V krbe s tichým zasyčaním vzplanuli zelené plamene a o pár sekúnd z nich vystúpil profesor Snape. Bez slova Dumbledorovi kývol a s nečitateľným výrazom na tvári si sadol do kresla oproti nemu.
„Severus,“ začal Dumbledore mäkko, „ som veľmi, veľmi rád, že si v poriadku. Začínal som mať o teba obavy .“ Snape sa na neho uprene pozeral a potom len nepatrne prikývol. Dumbledore už nedokázal ďalej zdržiavať svoju zvedavosť a rozhodol sa spýtať sa priamo. „Dozvedel si sa niečo ? Prečo Voldemort neútočí? Čo sa deje?“ pálil otázky na Snapea, ale ten sa len krivo uškrnul a zdvihnutím ruky a dlhými úzkymi prstami ho zastavil.
„Neviem takmer nič!“ odsekol a pokrútil hlavou. „ Sídlo je vyľudnené a Temný pán sa usmieva kade chodí.“ Pri týchto slovách sa mierne otriasol hrôzou a Dumbledorove oči zvážneli.
„Bol si tam veľmi dlho,“ pripomenul Snapeovi a podozrievavo sa pozrel na neho spod obočia.
„Väčšinu času som strávil v laboratóriu,“ povzdychol si Severus a potrel si ruky, na ktorých bolo niekoľko červených škvŕn. „ Temný pán mi prikázal pripraviť elixír Moci!“ vypálil odrazu a Dumbledore sa mykol tak prudko, že od prijatia do klubu bezhlavých mal len nepatrný kúsok.
„Načo!“ takmer vykríkol, keď sa spamätal a potrel si natrhnutý sval na krku.
„Tak s tým sa mi Temný Lord nezdôveril,“ uškrnul sa sarkasticky Snape a uchechnúc sa pokrútil hlavou. „Dúfam, že je to pre tých, ktorý sa po úteku z Azkabanu ukrývajú v jeho sídle.“
„Pochybujem,“ zamračil sa Dumbledore, „ keby ich chcel zbaviť mágie nepotrebuje variť extrémne drahý elixír. Stačili by mu dve slová a Tom sa nikdy nerozpakoval, použiť ich.“
„Musím sa tam vrátiť,“ pripomenul Snape a zamračil sa, „ varenie elixíru trvá tri dni a toto je jediná fáza, keď som ho mohol nechať bez dozoru. Okrem toho si ho Temný Lord vyžiadal také množstvo, žeby prakticky mohol zlikvidovať celú čarodejnícku populáciu.“ šomral Snape a začal a dvíhať.
„A čo jeho experimenty s časom? Čo si zistil?“ zastavil ho Dumbledore a uprene sa na neho pozeral.
„Nič!“ odvetil Snape lakonicky, ale keď videl Dumbledorov pohľad, trochu zmäkol. „Do severného krídla hradu sa dostanú len škriatkovia a Temný Lord. Ak tam raz niekto vkročí, už sa odtiaľ nedostane. Toto tajomnstvo je chránené lepšie, než čokoľvek iné a jediné čo viem, že tam zmizlo veľké množstvo smrťožrútov, ktorých už potom nikto nevidel. Keď tak nad tým uvažujem, možno ich posiela do rôznych časových období, aby tam niečo pre neho urobili,“ doložil zamračene a vykročil ku krbu. „Jediné v čo dúfam, že o tri dni sa vrátim a nezmiznem v severnom krídle tiež.“ zašomral, pozrel na Dumbledora a vkročil do zelených plameňov.
Riaditeľ sedel za stolom, zamyslene si poklopkával po líci ukazovákom a mračil sa na krb, v ktorom Severus zmizol. Úprimne dúfal, že ho o tri dni skutočne znovu uvidí , ale niečo v pozadí veho myšlienok ho neprestávalo znepokojovať.
„Elixír Moci a cesty časom,“ šomral si popod zahnutý nos a oči mu padli na knihu v purpurovej väzbe. „Čo keby?“ povedal polohlasne, keď sa mu hlavou mihla takme nezmyselná myšlienka, ktorú okamžite zahnal. Bola však taká dotieravá, že sa obratom vrátila a drzo sa mu umiestnila priamo pred očami. Dumbledore sa zamračil a neveriacky krútiac hlavou , civel priamo pred seba. „Čo keby sa niekto vrátil do minulosti a zbavil mágie všetkých Voldemortových nepriateľov?“
Komentáře
Přehled komentářů
.....iiiiiii strasne sa tesim ze je tu nova poviedka so sevim =DD a vyzera to sttttrasne zaujimavo a uz sa brutalne tesim na novu kapcu mumu cmuk kiss kiss =DD
no waw
(julili, 16. 7. 2008 14:56)waaaaaaaaw...som strasne rada ze si zacala s novou poviedkou tak skoro....som sice trosku pomylena z nej .....ale ja sa do toho hadam dostanem....tiez by ma zaujimalo casove obdobie...ze kedy sa to odohrava....no uff...tesim sa na dalsie....:))
teda
(Lea, 14. 7. 2008 19:19)to vazne vyzera zaujimavo... a ta zavercna myslienka! Smekam pred Tvojou fantaziou. Uz sa tesim, ako to bude pokracovat.
waw
(jaja, 14. 7. 2008 19:07)take nieco som naozaj necakala..teeda..je to uzasne..aj ked ten dej nezacina prave dobre a som z toho trochu zmetena,ale je to skvele..len by ma zaujimalo ze kedy sa to odohrava..je to este predtym ako Harry nastupi do skoly?..ale paci sa mi to..dalsi zaujimavy pribeh,ktory nikto netusi ako skonci a co v nom vlasne pojde :D..tesim sa na pokracovanie :)
super
(perretka, 14. 7. 2008 14:20)vyzera to na dalsiu super poviedku, zaciatok ma urcite zaujal
No super,
(Ja Osobne, 14. 7. 2008 13:25)
dalsi povidka na svete :)
Zatim vypada hodne zajimave, i kdyz jsem z ni trosku nesvuj - nevim proc :)
Docela me prekvapila Moly, jak reaguje na "vnejsi podnety" :)
Ale myslim, ze by z toho mohl byt opravdu excelentni pribeh.
Na tvych povidkach se mi libi opravdu hodne to, ze temata jsou naprosto originalni. Neni to porad dokola variace na jedno a to samy, jako u jinych autoru. A kvalita je samozrejme taky na hodne vysoke urovni. To vsechno dela z techhle stranek neco extra:)
Tesim se na dalsi ;)
wiiii
(maginy, 17. 7. 2008 15:33)