Siriusova skrinka II. 13.
„Čakala som, že
to príde,“usúdila vážne Alice, ale neprestávala sa usmievať od ucha
k uchu. Ešte raz objala Lilly a zhlbka si vzdychla. „Vieš si to
predstaviť, Lilly? Budeme mamičky!“
„Áno a ty
budeš teta Alice a ja zase teta Lils, čo?“uškŕňala sa Lilly, načo Alice
horlivo prikyvovala.
Boli
u Siriusa doma, ako povedala Alice na „neutrálnej pôde“, kde nebola ani
jedna z nich domácou a tak sa mohli venovať sebe a nie hosťom. James
s Frankom a Siriusom preberali budúce otcovstvo pri pive vedľa
v izbe a podľa zvukov, ktoré k dievčatám doliehali sa na to
tešili.
„Už som ti
spomínala, kto bol u nás na večeri?“nadhodila Lilly.
„Nie, kto?“
„Pamätáš, kedysi
som ti hovorila o sestre Severusa Snapa, Charlotte, ktorá vyrastala vo
Francúzsku...“
„Em...
nie,“pokrútila Alice hlavou. „Môžeš mi o nej povedať opäť.“
Lilly celkom
zbytočne skontrolovala, či nikto z chlapov nepočúva. „Ona nechce aby to
vedeli Sirius a James a celkom ju chápem, po tom, čo robili Snapovi
na Rokforte. Odišla do Francúzska so svojou tetou, keď bola ešte malá, pretože
Snapov otec ju nenávidel. Nebola jeho dcérou a bolo to na nej vidieť.
Vlastne je to vidieť doteraz. Je krásna, blondínka, modrooká a živá.
Pripomína tečúcu vodu, prepáč, nemôžem si pomôcť,“dodala, keď videla Alicin
pobavený výraz. „Je taká čistá, priama a priebojná zároveň. Je studená,
ale dá sa rýchlo zohriať a navyše, pokiaľ viem, tak každý po nej túži.“
„To vážne? Neviem
si predstaviť, že by to bola Snapova sestra,“úprimne sa čudovala Alice.
„Sú proste
iní,“pokrčila Lilly ramená. „Severus je vraj už Smrťožrút.“
„Ako – úplne?“
„Totálne.“
„Vždy bol ten
typ,“pomaly začala Alice, ale keď videla, ako sa Lilly zamračila, rýchlo
zmenila tému. „A prečo sa vlastne vrátila?“
„Charlotte?
Navštíviť brata predsa. Tento rok skončila školu. Inak, čo sa týka opačného
pohlavia, je to druhý Sirius Black.“
„Ako sa
k sebe správali?“
„Akoby sa poznali
celý život. Keby vedel, kto to je...“
Vo dverách sa
objavil James tak náhle, až obe nadskočili.
„Čo sa tu
zašívate?“zaškeril sa. „Máte pred nami tajnosti?“
„Určite ti ich
hneď vyklopíme, keď si sa tak milo spýtal,“ironicky podotkla Lilly
a vykročila k nemu. „Ideme si tiež vypiť, Alice?“
„Ale vy nesmiete
piť, ste tehotné!“zdesene ich zastvail James.
„Ustúp
z cesty, Potter, lebo keď sa tehotná žena naštve... !“uškrnula sa Lilly,
vytiahla prútik a namierila ho priamo na manžela.
James sa zasmial
ustúpil jej z cesty, aby sa dostala do obývačky.
„Upozorňujem, že
aj ja som tehotná,“podotkla Alice, keď James opäť zatarasil dvere.
Nestačil jej však
odpovedať, pretože sa ozvalo dosť náruživé klopanie na dvere.
„Remus sa asi zle
vyspal,“tipoval Sirius, no Lillin pohľad ho nepustil vstať z kresla.
„Black, ty si odinštaloval alarm!“
„Nie, len si ho
asi nepočula,“zaškeril sa Sirius. „V týchto nebezpečných časoch predsa nemôžem
zostať bez alarmu!“
„Som rada, že si
to uvedomuješ, preto očakávam, že ho opäť spojazdníš ešte dnes,“zavelila, no
Sirius len pohodil hlavou, vstal a odišiel otvoriť.
Len čo vyšiel na
chodbu, James ju chytil za plece a trochu zachmúrene stiahol obočie:
„Lilly, nerozkazuj mu, nemáš na to právo a vieš, že Sirius sa nenechá
obmedzovať.“
„Ale vieš čo sa
stalo, keď...“
„Živo si to
pamätám,“ubezpečil ju.
„Nie, ty nevieš
aké to je, keď si myslíš, že si v bezpečí domova a...“
„VYPADNI!“zaznelo
od dverí až všetci zmeraveli. Bol to Siriusov hlas a iný mužský hlas mu
odpovedal rovnako nahnevane. „Sirius, ja ti MUSÍM niečo...“
James vytiahol
prútik a pristúpil ku dverám. „Došľaka, kto to je?“zašepkal a opatrne
vykročil chodbou. „Sirius, si v pohode?“
„Áno, James,
zostaň tam!“odpovedal mu Sirius stále podráždene. „A ty sa PRAC Z MÔJHO
DOMU!“zvreskol na brata a siahol do zadného vrecka po prútik.
„Sirius,
NIE!“zastavil ho James, jedným skokom bol pri kamarátovi a zadržal ruku
v ktorej mu iskril prútik.
To sa už do
chodby natlačili aj Frank, Alice a Lilly a čakali, čo sa bude diať.
„Sirius, musím sa
s tebou...“začal Regulus trochu vyplašene. Preletel pohľadom po bratových
priateľoch a opäť sa zadíval na brata.
„Nemám sa s tebou
o čom rozprávať,“zavrčal Sirius a v tej chvíli pripomínal
veľkého psa, na ktorého sa menil. „Vypadni.“
Reg hodil
posledný pohľad na Jamesa, ktorý už pustil Siriusa a teraz ostražito
sledoval každý jeho pohyb, zvrtol sa a odkráčal.
„A ani
sa nevracaj!“zaznel za nim Siriusov výkrik a dvere sa zavreli.
Lilly pripevnila
vianočnú reťaz nad kozub a s povzdychom zoskočila zo stoličky.
„Nemám to predsa len
radšej rozvešať ja?“ponúkla sa Charlotte, ktorá sedela pri krabici na zemi
a rozmotávala ďalšie ozdoby.
„Ešte to nie je
ani zďaleka také zlé,“usmiala sa Lilly rozhliadajúc sa po izbe. „Keď mi to tu
budúci rok bude malé sťahovať dolu, bude to horšie.“ Pristúpila k oknu
a na chvíľu sa zapozerala na cestu črtajúcu sa za plotom. Prechádzala
tadiaľ stará pani podopierajúca sa o paličku. Bola zakrútená
v kabáte, ktorý ju hránil pred mrazivým vetrom a pôsobila zvláštne
pokrčene. „Počula si o Bathilde Bagshotovej? Na Rokforte sa učí z jej
kníh, neviem ako vo vašej škole...?“
Charlotte
pokrútila hlavou, energicky vyskočila a pristúpila k oknu. „Nepoznám
ju.“
„Je to
historička. Skutočne perfektne napísla Dejiny
mágie, ale teraz neviem... je milá, vieš, odkedy sme sa sem nasťahovali,
chodieva nás navštevovať. No občas mi trochu ide na nervy, vieš ako to
myslím...? Rozpráva nám také príhody, že lepšie je neveriť a pritom je tak
múdra!“
„Ide sem?“
„Nie, zrejme ide
k susedom. Netuším kto tam býva, ale chodieva tam často,“ Lilly zatiahla
záclonu a otočila sa späť do izby. „Mám nechať tie fotky na kozube, alebo
tam dám radšej niečo vianočné?“
„Nechaj to
tak,“poradila Charlotte, v okamihu bola pri kozube a premiestňovala
fotky všetkými smermi, aby sa svadobné dostali dopredu. „Sú krásne, lebo na
svadobných máš všetkých pokope. Všetkých, ktorých máš rada. Pretože tí, ktorí
ti stáli za to, aby boli na tvojej svadbe musia byť hlboko v tvojom srdci,
nie?“
„A nechceš ich
vytiahnuť dopredu, pretože je na nich istý pán Black?“podpichla ju Lilly
a Charlotte sa rozosmiala.
„Nie, Sirius bude
aj na mojich svadobných fotkách, ale iba ako hosť – vážne!“dodala, keď videla
Lillino nadvihnuté obočie. „Mám pocit, že je mi ako brat, chápeš, najlepší kamarát.
Akoby som ho poznala odmalička. Vlastne ho poznám odmalička, pretože mi Severus
o ňom písal. Ale v skutočnosti je iný. Vždy som si ho predstavovala
škaredého, aby sa mi sprotivil, ale je veľmi zlatý. Keby bol on môj veľký
brat... Nikdy si nechcela mať staršieho brata?“
„Ani
nie,“odpovedala Lilly a unavene si sadla do kresla. „Oh, mne sa to akosi
nechce vešať. Nedáš si čaj alebo kávu? Urobíme si pauzu.“
„Ja urobím kávu,
ty seď,“rozkázala Charlotte uprostred reči a stále trkotajúc zamierila do
kuchyne. „Mať staršieho brata je podľa mňa úžasná výhoda. Pokiaľ nie je ako
Sev. Vieš, on je v pohode, ale mal by ma ochraňovať, nie? A pritom
som vždy ja povzbudzovala jeho, to nie je ono. Ale taký Sirius. Ten musí byť
perfektný brat.“
„Čudovala by si
sa, aký sprostý brat je v skutočnosti,“snažila sa ju Lilly vrátiť säť na
zem.
„Viem, že má
brata, ale on je tiež zlý, ako Seve...“
„Severus je
zlý?“ostražito sa spýtala Lilly.
„Ale veď to vieš.
Určite to vieš,“zvýšila Charlotte hlas, aby prekričala hučiacu vodu, ktorá sa
začala variť.
Vedela to. Vedela
to skôr ako opustili brány školy naposledy. Bol proste ten typ. Typický
Slizolinčan, ktorého jediným cieľom je dostať sa k Voldemortovi.
A ako poznala Severusa, aj sa tam dostal. Rovnako ako Siriusov brat.
Bratia sa neoplatia, najmä nie tí, ktorí študovali v Slizoline.
„Takže
z teba a zo Siriusa nebude nič?“opäť začala starú tému, aby odpútala
rozhovor od zradných bratov.
Domček v Godrickovej úžľabine sa zaodel do
páperového bieleho snehu, ktorý pokryl aj celú predzáhradku a zasypal chodníky.
Toho roku napadlo viac snehu než kedykoľvek predtým a James už tretíkrát za deň
vybehol von s lopatou odhádzať haldy snehu a to práve včas, aby privítal Remusa, ktorý sa potácal zasypanou
cestou k bráne.
„Pomôžem
ti?“usmial sa Remus od ucha k uchu, keď videl tú pracujúcu triedu na
muklovaský spôsob.
„Práve som
sa ťa chcel spýtať to isté,“uškrnul sa James. „Čo si zase robil? Ostarol
si o sto rokov. Evansová sa z teba zblázni.“
„Veď to poznáš,
mám za sebou ťažké noci,“rozhodil Remus rukami, no jeho kamarátovi bolo jasné,
že ešte niečo nie je v poriadku. Alebo to bol naozaj tak strašný spln?
Nasadil však
bezstarostný úsmev, zabodol lopatu do snehu a vytiahol prútik. „Makám ako
otrok. Ešteže si prišiel, lebo by som tu zamrzol. Poď dnu.“
Dnuká všetko
krásne voňalo čerstvo upečenými koláčmi a vianočnými sviečkami
rozostavenými po celom domčeku.
„Ahoj, Remus.
Poďte sem,“zakývala na nich Lilly kľačiaca na zemi pred kozubom s úsmevom
od ucha k uchu. „Je tu Sirius.“
Pristúpili
k nej a naozaj. Z plameňov na nich pozerala Siriusova vyškerená
tvár. „Šťastné a veselé. Práve som hovoril Lilly o tej chate, James,
nechcete sa tam ísť na víkend odviazať?“
„Už tento
víkend?“James si kľakol k svojej manželke a oblapil ju okolo pliec.
„Čo na to hovoríš, Evansová?“
„Budem len rada,
keď odtiaľto na chvíľu vypadnem,“utrúsila Lilly s úsmevom. „Ideš aj ty,
Sirius?“
Sirius sa ušktnul
svojim ťažkým macherským spôsobom a pohodil hlavou. „Ja som si to tam už
užil. Skutočne magické miesto. Ako stvorené pre lásku.“
„Ty si sa nám
nebodaj zaľúbil?“ironicky sa spýtal Remus.
„Hej, vypláchni
si ústa mydlovou vodou, Námesačník!“osopil sa na neho Sirius, no opäť sa
uškrnul. „Sorry, ja už musím letieť. Istá osoba to nemôže bezomňa vydržať. Ešte
sa uvidíme...“
Komentáře
Přehled komentářů
ďakujem, že si sa zvala, veľmi si ma potešila :) Siriusova skrinka je už dávno dokončená, len vo veľkom yanedbávam tento blog, odpusť mi to. Dokončenie si môžeš prečítať na stránke www.priori-incantatem.sk v sekcii FanFiction (meno autora: Lilly Heathcliff, alebo si to vzhľadaj podľa názvu) alebo, ak chceš, napíš mi mail a ja ti to pošlem :) Ešte raz ďakujem :)
:)
(NiKi, 1. 12. 2010 15:27)geniálne, úžasné... máš neskutočný talent.. Siriusovu skrinku som prečítala teraz práve druhý krát :)...a nechystáš sa ešte dopísať to? :P... inak fakt klobúk dolu ;)
Ahoj, Niki
(Lilly, 2. 12. 2010 8:04)