Siriusova skrinka 28.
„Aha, Potter
žije,“skonštatovala Abigail akosi smutne, keď cez dvere Veľkej siene vošiel
James.
„A keby len to.“
Usmiala sa Alice a od nadšenia zatlieskala.
„Č...“
„Ahojte,“prisadla
si Lilly vyškerená ako slniečko na hnoji a zhlboka vzdychla.
„Lilly, je ti
dobre?“spýtla sa Abigail ustarostene. „Potter žije a ty si šťastná, ale čo
naviac- aj on je šťastný! Lilly?!“
„No,“vzdychla
Lilly a červanajúc sa pozrela na Jamesa, ktorý sa niečo pýtal Petra. „Už
to tak bude.“
„Ja som to
vedela!“zvýskla Alice a ešte raz zatlieskala.
„Tak to ti
gratulujem,“usmiala sa Abigail. „Kto by si to bol myslel?“
„Tú iróniu si
mohla vynechať,“osopila sa na ňu Megan. „Je to fakt super! Už žiadne hádky!“
Alice si slastne
vzdychla a súhlasne prikývla.
„Mne to bude
chýbať,“priznala Abigail.
„Ty si ich
nepočúvala od tretej triedy!“zavrčala Alice.
„Môžem si
prisadnúť, láska?“nasunul sa k Lilly James a pobozkal ju na líce.
„Ak sa
zmestíš,“pokrčila Lilly plecia.
„Prečo by som sa
nezmestil? Je tu dosť miesta.“
„No,“uškrnula sa
Lilly.
„Tak, ako sa ti
to podarilo, Potter?“vyzvedala Alice.
„Keď ste odišli,
pritlačil som ju k múru...“
„A ja som ho
kopla do rozkroku,“dokončila Lilly, načo sa dievčatá začali smiať.
„Neverte jej,“zahundral
James a pošteklil ju na krku. „Stále klame, už celých päť rokov!“
„Áá! Pre zmenu
budeme počúvať ako sa prekárajú,“smutne skonštatovalal Megan. „Kde je Black?“
Black bol
v chlapčenských záchodoch. Uväznaný v Remusovom tele skúmal črty svojej
novej tváre.
„Nikdy som si
nevšimol ako hrozne vyzeráš, Námesačník,“podotkol a fľokol na Siriusa
sediaceho na zemi. „Neseď tam, budem mať mokrý habit.“
„Nekritizuj, lebo
ti dám ostrihať vlasy,“odvrkol Sirius.
„Zastal som sa
ťa!“ohradil sa Remus.
„No a? Posral si
to s Abi a to ti nezabudnem,“zamračil sa Sirius. „Mal by som ísť za
ňou.“
„Teraz? A čo tým vyriešiš?“uškrnul sa Remus.
„Nechaj si to na večer.“
„No to určite
a bude si o mne myslieť naďalej to isté čo doteraz,“pokrútil
odmietavo hlavou a ponaťahoval si ubolené kĺby. „A to som zvedavý, kto
z nás bude za splnu vlko...“
„Do splnu budeme
späť vo svojich telách. Vlastne už dnes večer, keď pôjdeme upratovať,“tešil sa
Remus.
„Len aby,“dodal
Sirius a vyšiel na chodbu. „Ale ak sa Abi neukážem v takejto podobe,
nebude mi veriť.“
„Tak bež za
Wiliamsovou! Mne je to jedno aj tak ťa odbije, vieš, že zdedila Evansovej
predsudky,“potľapkal ho Remus po pleci. „Ako Sirius musíš byť trochu iný,
trochu sa správaj ako ja!“
„To radšej nie,
ešte prídem do neželaného styku s nežiadúcimi osobami a bude ešte
horšie ako je!“
Remus sa zasmial
a zamieril do Veľkej siene, ktorá bola takmer prázdna. Sirius sa vybral
hore schodmi do Chrabromilskej klubovne. Nemôže čakať do večera.
Poobedná únava
presýtila chodby Rokfortu ako hustý dym a stláčala dobrú náladu na
minimum. Študenti sa znechutene vliekli na poobedné vyučovanie alebo len tak
postávali na chodbách a rozhodovali sa ako ďalej.
„Tekvicová
hlava,“povedal Sirius a preliezol portrétovým otvorom, ktorý sa otvoril
lenivšie než zvyčajne. A možno sa mu to len zdalo, pretože bol netrpezlivý
a nepokojný.
Čakal, že Abi sa
bude učiť v klubovni s dievčatami ako mali vo zvyku cez voľnú hodinu,
no neboli tam. Teda, aspoň Abi nie.
„Em, Lilly, se
všetko v poriadku?“spýtal sa opatrne jej poklepkajúc po pleci.
Lilly skôr ležala
ako sedela v mohutnom kresle a roztvorenú knihu letmo držala
v ovisnutej ruke.
„Som,
pravdaže,“prebrala sa zo zadumania a kniha sa jej vyšmykla na zem. „Prečo
ťa to zaujíma, Black?“
„No, ja len, či
si v poriadku...“
„Ah, jasné,
pretože chodím s Potterom sa teraz budete hrať na veľkých
ochrancov?“zamračila sa, no v zápätí sa zasmiala na Siriusovom nechápavom
výraze. „No, áno, je mi dobre a chodím s Jamesom!“
„Ale to je
úžasné! Waw! Potom to povedz aj Siriusovi, ja musím nájsť Abi..“
„Black, ty si pil
alebo hulil?“
„Nie! Preboha,
Lilly, som len...“
„Dezorientovaný,“doplnila
Lilly. „No, nevedela som, že ťa to tak vezme. James je v izbe
a Remusa som neviedla od obrany.“
„Ja hľadám
Abigail,“vysvetlil Sirius.
„Tak to by si
musel ísť do našich spální, ale pozor, schody už zase fungujú normálne. Alice
to dala doporiadku,“vyrapotala Lilly a obrátila pohľad ku knihe.
Sirius chvíľu
nevedel, či si robí srandu, alebo to myslí vážne, že je k nemu tak milá.
Poznal vzťahy medzi nimi až pridobre.
„Fajn,“usmial sa
a práve rozmýšľal, že to skúsi na metle, keď sa na schodoch objavila Abi.
„Lilly, poď hore,
Megan má problémik,“zakričala zo schodov. „Samozrejme, len ak ťa Potter pustí.“
„Abi, poď sem!
Hľadám ťa po celom hrade!“potešil sa Sirius a natiahol za ňou ruku.
„Čo si čuchal,
Black?“spýtala sa obozretne.
Lilly vstala
a bez slova vybehla do izby.
„Nič, len tu poď.
Prosím,“dodal a Abigail neveriacky zišla pár schodmi.
„Musím ti niečo
vysvetliť. Abi, ja nie som Sirius,“povedal pološeptom a zatlačil ju
k stene.
„Jasné, ty si
dážďovka,“uškrnula sa a súcitne mu tľapla po pleci.
„Nie, Abina,
počúvaj,“zavrčal a ťahal ju ďalej od tretiakov, ktorí si pozerali oznamy
na nástenke a hlasno ich komentovali. „Ja nie som ten na koho vyzerám.“
„To je nejaký
nový spôsob ako ma zbaliť? Alebo sorry, chcem povedať, dostať do
postele?“spýtala sa a prekrížila si ruky na prsiach. „Tak to rovno vzdaj.“
„Pozri, ja som
Remus,“slabikoval pomaly Sirius.
„Aha! Takže ty si
Remus a Remus je James?“spýtala sa Abigail s detským záujmom.
„Nie, Remus je
Sirius... teda, Remus som ja...“
„Choď na liečenie
alebo si to rovno hoď, Black, lebo toto je fakt trápne,“usmiala sa naivne.
„Nemohol si rovno povedať, že ťa poslal Remus, aby si mu to vyžehlil?“
„Ale mňa neposlal
Remus!“ohradil sa Sirius dotknuto.
Abigail nadvihla
obočie a pochybovačne zošpúlila pery.
„Tak OK,“vzdychol
Sirius. „Remusa to hrozne mrzí. On to nepovedal tak ako to vyznelo, teda to tak
nemyslel. On ťa skutočne má rád a on chce...“
„A on je zjavne
pekný egoista. Povedz Removi, že JA sa cítim zneužitá a že JA mu neskočím
na blbé reči a ešte že JA už o ňom nechcem počuť,“vravela
a zabárala mu prst do hrude. „A nabudúce nech nazbiera odvahu a príde
sám!“
„Nabudúce?“
„Teda už
nikdy,“opravila sa Abigail.
„Abi, ty si jedno
úžasné, krásne dievča, myslíš, že by som niečo také o tebe povedal?“
„Tak to neviem,
ale myslela som, že skôr ty ako Remus. Dnes už vážne neviem,“pokrútila hlavou.
„Nikdy by som to
nepovedal,“vyhlásil zápalisto a chytil ju za ruku.
„Ty si dnes
taký... zlatý,“usmiala sa Abigail a jej líca sa sfarbili do ružova. „Čo je
s tebou?“
„Nič. Ja som taký
vždy, len si to doteraz nevidela. Black ma zatieňoval,“mykol Sirius plecom.
„Aha, takže ty sa
zriekaš priezviska Black a chceš začať nový život? To si mi chcel
povedať.“
„Čo? Nie!“
Zaprotestoval Sirius, no Abigail ho pevne chytila okolo krku a pritiahla
si ho bližšie.
„Tak?“
„Bože, si tak
krásna,“zašepkal Sirius a pobozkal ju.
„Vždy som si
myslela, že Black bozkáva lepšie ako Lupin, ale nebol v tom rozdiel. Chlap
ako chlap,“konštatovala Abigail v dievčenských spálňach.
Dievčatá sa
rozosmiali a Abi dostala vankúšom po hlave.
„Neohováraj
chalana s ktorým si sa bozkávala!“napomenula Alice. „Prináša to smolu!“
„Možno tak tým,
ktorí sa bozkávajú s čiernou mačkou,“uškrnula sa Lilly píšuc list.
„Bozkávanie je úžasná strata času. Nádhera.“
„Oh, máš novú
záľubu?“spýtala sa Megan ironicky. „Povedz nám, ako bozkávala Potter?“
„Hmm... vždy sa
musí skloniť chudák, som pri ňom dosť nízka. Ale... nemôžem porovnávať. Potter
je môj prvý,“zamračila sa Lilly načo sa ozval nový výbuch smiechu. „No hihihi.“
„Neurážaj sa
a ty, Abi, neber Blacka vážne. Prvdepodobne ti len hral
divadielko,“skonštatovala Alice. „Chalanov nikdy netreba brať vážne.“
„Niekedy,
Al,“tajomne sa usmiala Abigail. „Netreba brať vážne ani baby.“
***
Remus sa ráno
zobudil celý dolámený. Slnko ešte nevyšlo spoza oblakov, keď otváral okno
a rozhliadal sa po školskom areáli.
„Zavri to
okno!“zavrčal James a zakrútil sa hlbšie do prikrývky.
„Prepáč,“odvetil
Remus, no okno sa zavrieť nechystal. „Vieš, aký je to super pocit mať zase
svoje telo?“
„Všimol som si,
že ste sa vrátili aj bez toho,“skonštatoval James a pozrel na Siriusovu prázdnu
posteľ. „Tichošťap je na záťahu celú noc!“
Remus sa usmial
a ponaťahoval si ubolené kĺby. „Aj Peter je preč, asi ho vzal so sebou.
Všetko ma boí, ale som rád, že som ja. Je to ako prísť domov po veľmi dlhom
čase.“
„Dobre, dobre,
zatvor to okno!“
Remus konečne
poslúchol a zavrel okno, aby James nezamrzol. Nevrátil sa však do postele,
ale poobliekal sa a zišiel do klubovne. V kozube už dávno neblkotal
oheň a Peter, ktorý sedel pri otvorenom okne sa triasol od zimy.
„Čo robíš? Chceš
celý prechladnúť?“zamračil sa Remus a zabuchol okno aj tu. „Prečo tu
sedíš?“
„Tak, rozmýšľal
som,“pokrčil Peter plecia a sledoval Remusa ako rozkladá oheň. „Ako dlho
ste s Tichošľapom vo svojom tele?“
„Celú
večnosť,“usmial sa Remus a spokojne vystrel ruky k ohníku.
„Čiže aj včera
ste boli?“vyzvedal Peter.
„Včera už hej...“
„Dobre,“zastavil
ho Peter a vstal. „Fajn, tak ja sa idem tiež obliecť, zatiaľ čav.“
Remus len
pokrútil hlavou nad jeho čudným správaním a sadol si na stoličku ku
kozubu. Na raňajky mal ešte čas. O pár minút sa z dievčenských spální
vyrútil Sirius a zviezol sa dolu po šmýkačke.
„Bré ránko,
Námesačník!“široko sa usmial a vykračoval do izby popiskujúc si.
„Aj tebe,“usmial
sa Remus nad jeho radosťou.
Sirius vošiel do
izby a rozvalil sa na posteľ.
„Celú noc,
Tichošľap! Kde si sa zašíval?“šťuchol do neho James.
„Bol som chvíľu
u našich dievčat a potom som bol pozrieť mladšie,“odvetil
a zavrel oči. „Chcem spať!“
„To nepôjde, dnes
máme zase Obranu, kto sa zastene Námesačníka?“spýtal sa James a želaný
účinok sa dostavil.
„Vidíš? Treba ísť
na Obranu,“ožil Sirius a pomaly vstal.
„Výborne, ja sa
ženiem na raňajky, Lilly ma už bude...“
Jamesov monlóg
prerušilo Petrovo zavrčanie, keď sa prirútil cez celú izbu k Siriusovi.
„Ahoj, Peter,
p...“
„Prečo jej nedáš
pokoj?!“zvreskol Peter a zdalo sa akoby vyrástol o dvadsať
centimetrov.
„Komu?
Čo?“nechápal Sirius. „Zase ide o nejakú tvoju veľkú tajnú lásku? Tak jej
daj pokoj ty.“
Peter sa zaklonil
a zovrel ruku v päsť.
„To
nespr...“uškrnul sa Sirius, no Peter ho silno udrel do tváre. „Aaaaaa! Šibe ti?
Si úplne mimo, Červochvost!“
„Kľud,
kľud!“zakročil James a chytil Petra zo zadu. „Si v poho, Tichošľap?“
„Jasné, len si
necítim nos,“odpovedal neprirodzeným hlasom, lebo sa držal za nos.
„To máš za to
a daj ruky preč od Abigail!“zavrčal Peter a kopol k Siriusovi
nohou, no ten bol príliš ďaleko, aby ho mohol zasiahnuť.
„Wiliamsová?“nechápal
Sirius a klesol na posteľ. „Jej som sa ani nedotkol! Stále si o mne
myslí, že som...“
„Neklam, videl
som ťa! Bozkával si sa s ňou v klubovni a potom ste šli
hore!!“vrieskla Peter a začal sa mykať v Jamesových rukách.
„Veď to bol Námesačník,
ty blázon!“upokojoval ho James, pretože si spomenul, že ich spolu videl na
schodoch, keď odchádzal z izby. „Chápeš? Remus!“
„Námesačník sa
bozkával S Wiliamsovou v mojom tele a ešte neviem čo robili
v našej izbe a ľudia to videli?“vypliešťal Sirius oči.
James len nemo
prikývol.
„Waw! Zlatý
Remus!“vyskočil Sirius z postele a bežal do klubovne. „Remus! Ty
blázon! Čo si to urobil!“
Sirius skočil do
klubovne a chytil kamarátovu hlavu pod pazuchu. „Ty si môj človek!“smial
sa a strapatil mu vlasy.
„Pokoj,
Sirius,“bránil sa Remus, keď sa štdenenti na nich otáčali. „Čo je?“
„Čo si robil
s Wilamsovou?“spýtal sa Sirius pološeptom. Remus sklnil hlavu a zdalo
sa, že sa červená. „A všetci si myslia, že to ja!“zvreskol Sirius natešne.
„Že ty čo,
Black?“zastavila ho Lilly uprostred víťazného tanca.
„Evansová! Počul
som dobrú zvesť,“zaškľabil sa.
„Veď som ti ju
sama povedla,“opatrne podotkla Lilly. „Idem radšej za Jamesom.“
„To nie je
potrebné,“ozval sa Jamesov hlas a objal ju zo zadu.
„Ahoj,“usmiala sa
Lilly, keď ju pobozkal do vlasov. „Ideme na raňajky?“
Alice prinesla
Frankova sova radostnú zvesť, že ho prijali na školenia aurorov a od
budúceho týždňa začína opäť chodiť do školy. Siriusovi sa na nose zjavila veľká
modrina, z čoho bol veľmi nevrlý.
„Idem za Pomfreyovou,“povedal
napokon a vstával od stola.
„Počkaj, modrinu
viem odstrániť aj ja,“ponúkla sa Lilly a žmurkla na Abigail sediacu
oproti, v dostatočnej vzdialenosti od Remusa, ktorý ju hltal očami
a Petra, zazerajúceho na Siriusa i Remusa.
Sirius zaváhal,
no potom sa rozhodol, že nemá čo stratiť, alebo chcel prejaviť Jamesovej
budúcej dôveru a dovolil Lilly, aby na neho namierila prútik.
Lilly mu slabo
buchla po modrom nose a neverbálne vyčarila bielu hmlu, ktorá na okamih
zahalila Siriusovu tvár.
„Tak, je
to?“spýtal sa Sirius, keď sa hmla rozplynula.
„Merin!“vykríkla
Megan a prikryla si ústa rukou, no vzápätí sa všetci rozosmiali.
Siriusovi
omodrela celá tvár a nezostalo len pri tom, postupne začala hnednúť
a sivieť a vyzera ako nepodarený semafor.
„Evansová!“zavrčal,
keď sa pozrel do svojho odrazu v lyžičke.
„To máš za
všetko, čo si nám urobil. Pomsta, je sladká,“usmiala sa Lilly, keď Sirius bežal
cez celú Veľkú sieň.