Siriusova skrinka II. 7.
1. 11. 2009
Svadba Longottomovcov bola veľká udalosť. Alice naplánovala skutočne každý detajl a skutočne každý jej vyšiel.
Prišli všetci, čo ich poznali, aj tí, čo ich nepoznali, ale počuli o nich. A všetci sa zabávali.
„Toľko ľudí na jednom mieste som nevidela odkedy sme odišli z Rokfortu,“skonštatovala Lilly po štrvtom poháriku. „Potter, poď tancovať, lebo ti zahnem s Blackom.“
A tak James poslušne naklusal na parket a Sirius sa ešte dobrú pol hodinku rehotal na jeho tanečných kreáciách.
Kvôli školeniu aurorov odložili medové týždne na tri roky a keď začal mráz striebriť večery svojim mrazivým dychom nemohli sa dočkať prvých spoločných Vianoc.
Alice a Frank požiadali o súkromie v dome Frankovej rodiny, podobne ako aj Megan a Robert.
„A čo Abigail, Remus a Peter?“spýtal sa James, zlevitoval veľkú vianočnú guľu a pomaly ju posúval k stromčeku.
„Peter vravel, že ostáva u mamy,“odvetil Sirius.
„Abi sa neozvala odkedy bola v Poľsku a Remusa sa môžeš spýtať sám,“dodala Lilly a rozbehla sa k dverám, aby otvorila zasneženému Remusovi. „Prečo si sa neprimiestnil, ty blázon!“zasmiala sa, keď sa otriasol ako pes a celú ju zasnežil.
„Nerád sa primiestňujem priamo do obývačky. Musíte mať možnosť ma odmietnuť, nie?“usmial sa Remus.
„Teraz som si uvedomila, že vlastne nemáme zvonček!“zamyslela sa Lilly, rozmýšľajúc nad zvončekom, ktorý majú Alice a Frank a ktorý ich upozorní ak sa niekto primiesti v okruhu dvadsaťpäť metrov od domu, no rýchlo sa vrátila k Remusovi. „Zdržíš sa dlhšie?
„Myslím, že by som ostal dlhšie, ak by...“Remus si zložil tašku s vecami ku kreslu a prebehol k ohni, aby si ohrial skrehnuté prsty. „... ak by vám to neprekážalo.“
„Až do Vianoc?“potešil sa Sirius. Pohľad mu zaletel k metlám odstaveným v kúte.
„Otec je v nemocnici, takže doma je prázdno,“Remus zo seba zhodil aj hrubý sveter.
„A neozvala sa ti Abi? Práve sme rozmýšľali, či nepríde na sviatky domov,“spýtal sa James.
„Nie som s ňou v kontakte,“zamrmlal Remus a dlho nemo premýšľal hľadiac do horúcich plameňov. „Ako pokračuje školenie?“
„Nuda,“skepticky odpovedal Sirius. Miska z ktorej vyberal farebné guľôčky a posypával koláče sa prevrhla. „Myslel som, že si poriadne prevetráme prútiky, ale je to ako v Rokforte. Veľa kníh a veľa predmetov. Jediné, čo sme robili prakticky sú elixíry. Prplanice neužitočné...“
„To si zapamätám, keď sa nabudúce poleješ odvarom puchnutia,“zaškerila sa Lilly a Siriusovým prútikom napravila misku. „Remus, bude ti to vyhovovať tu, alebo hore na gauči? Pri najhoršom sa Sirius trochu uskromní v tej veľkej posteli.“
„Evansová!“pobúrene na ňu pozrel James.
„Ja už mám na noc spoločnosť,“uškrnul sa Sirius. „Traja by sme sa tam asi ťažko vpratali.“
„Až taký problém by to nebol. Tá posteľ je ako letisko, ale Removi bude lepšie na gauči. A ty by si nám mal predstaviť to dievča. Nemám rada, keď ju stretnem a neviem kto je.“
„Sirius má babu?“živo sa spýtal Remus a konečne sa odtrhol od tepla ohňa.
„Áno, vysoké krásne čiernovlasé dievča. Netuším ako sa volá, pretože vždy ujde z izby, do ktorej vkročím, neodpovedá na otázky a objavuje sa zásadne len od deviatej večer do deviatej ráno,“zhrnula Lilly a Remus so smiechom zapískal. Žmurkol na Siriusa a Jamesa a pomädlil si ruky. „Môžem si urobiť čaj, Lilly?“
„Ja ti donesiem, len si sadni,“vyskočila a zamierila do kuchyne.
„Ďakujem, si poklad!“zavolal za ňou Remus a rýchlo pozrel zase na Siriusa. „Tak? Kto je to?“
„Holly Downlová,“spokojne povedal Sirius a vychutnával účinok svojich slov. Miska s guľičkami sa opäť ocitla na zemi, tentoraz ju prevrátil Remus.
„Tá zo školenia?“vyvalil oči a keďže mal plnú hlavu Holly, namiesto prútikom zbieral guľôčky ručne. „Nepokaz si to tam.“
„Nie, on chce začať nový, monogamný život,“upovedomil ho James a neubránil sa smiechu.
„To som zvedavý, koľko ti to vydrží. A čo si jej narozprával o Evansovej?“
„Len pravdu, že sa často zdržiava u sv. Munga na najvyšších poschodiach. Duševné choroby,“Sirius mávol prútikom a dal misku doporiadku.
Lilly sa skutočne zdržiavala v týchto priestoroch, ale nie kvôli vlastnej chorobe. Pred pár týždňami ju z oddelenia otravy premiestnili k duševne chorým pacientom, kam sa chcela dostať.
„Nenapadlo jej, že je ošetrovateľka?“začudoval sa James, no Lilly už vošla so šálkou čaju.
„Tak som rozmýšľala,“povdala nedbajúc na to o čom sa rozprávali kým tu nebola. „Čo kúpime mladomanželom? Máme tu dva páry a ja raz neviem...“
„Mám takú peknú vyrezávanú truhličku. Našiel som ju pod posteľou. Boli v nej nejaké fotky, ale, tie som vyhodil takže tú by sme mohli dať Morissovcom,“navrhol Sirius. „Samozrejme, ešte niečo do nej.“
„Áno, to je dobrý nápad, dones ju,“požiadala ho. Sirius ešte zaprotestoval, no napokon usúdil, že to nemá význam a stratil sa na chodbe. Lilly začala počítať koláče, ktoré boli ozdobené, prevažne veľkým ozdobným S vytvoreným z guľôčok a vyzerala spokojne.
„Tu je,“položil Sirius na stôl drevenú truhličku a otvoril ju.
„Pekná,“schválil James nazerajúc dnu. „Dajme im tam peniaze, na začiatok...“
„Má to byť vianočný darček, Potter!“zavrtela Lilly hlavou.
„Tak im tam dajme fotky, skrinka bola na ne využívaná aj pôvodne, tak jej to nechajme,“ navrhol Remus a Lilly sa tentoraz tvárila súhlasnejšie.
„Fotky z Rokfortu, keď začala chodiť s Robertom. A fotky s Amy, ktoré sme si nechali. Megan sa to bude veľmi páčiť!“vzala truhličku a ešte raz si ju pozrela. „Trochu ju očistím a bude ako nová.“
Vianoce neboli pokojné ani zďaleka. Nielenže vonku besnelo počasie, ľudia a najmä sovy boli rady, keď ich neodfukovalo zo smeru, ale Siriusov dom sa stal akousi prestupnou stanicou do ktorej vchádzali a odchádzali čarodejníci všetkých druhov, tvarov a veľkostí.
Najprv prišiel Peter, rýchlo im dal darčeky a s tvrdením, že ide za Longbottomovcami sa zase stratil. Potom zavítali Megan s Robertom a obaja boli spomienkovým darčekom nadšení. Zdržali sa dlhšie ako Peter a Megan rozprávala o Paríži a všetkom, čo s Robertom urobili v dome a okolí odkedy sa ta zabývali. Keď odchádzali, vo dverách sa zjavil Frank a vypytoval sa na Alice, pretože mala už byť u Siriusa. Hneď ako zistil, že tam nie je, zase odbehol. O pár minút sa však Al zjavila a usúdila, že tam Franka počká.
„To bude určite on!“skalopevne presvedčená Alice vypochodovala ku dverám, keď zazrela cez okno zasneženú osobu. Mýlila sa však a do Siriusovho domu po druhýkrát v roku vkročil najväčší génius svojej doby, Albus Dumbledore.
Vošiel do predsiene, veľmi milo pozdravil, osušil sa pomocou svojho prútika a široko sa usmial. „No, len sa netvárte tak vyľakane, lebo si budem myslieť, že mám zmeniť kaderníka.“
Všetci sa zasmiali. „Prepáčte, bezpečnostné opatrenie podľa pokynov nášho nového ministra, Bagnolda. James Potter, kde stál stroj času, ktorý preniesol Sullivanovcov do minulosti?“
„V sieni popráv,“rýchlo odpovedal James a zjavne nechápal o čo ide. „Výborne, predpokladám, že ostatní ste sa skontrolovali, takže vám budem veriť.“
Tentokrát sa všetci trochu zamrvili, no Dumbledore si to nevšímal. „Časy sú zlé, potrebujeme viac ľudí do Fénixovho rádu. Potrebujeme posily a na poslednej schôdzi sme sa rozhodli prijať nových členov. Nebudem skrývať, že ma neteší, keď vás do toho ťahám tak mladých...“
Sirius, James a Remus sa tvárili akoby krajší vianočný darček v živote nedostali.
„Zíjdeme sa v januári. Všetko sa dozviete včas. Sirius, James, Remus, Alice, Frank, Peter, so všetkými môžem počítať?“
„Áno,“privolila Lilly a Dumbledore sa znovu neveselo usmial. „Tak si užite Vianoce. A radil by som vám lepšie si zabezpečiť dom.“
Dumbledore odmietol pozvanie na čaj („Skutočne už mám program. Idem na pár dní k svojmu bratovi.“) a odišiel tak nečakane ako prišiel.
Frank sa objavil až keď už bola Alice celá nervózna, chodila po obývačke a stále sa pýtala kde mohol ostať trčať.
„Toto som našiel pri bráne,“povedal a položil na stôl niečo veľké, celé zasnežené a studené. „Mám dojem, že je to sova, ale nie som si istý.“
James ju rýchlo oprášil od snehu a položil ku ohňu, aby sa zahriala. Ešte žila, ale nezdalo sa, že by ju to tešilo. List priviazaný o nohu sa celý premočil a keď ho James otváral, skoro sa roztrhal.
„Lilly, asi to je od Abi,“pozrel si list z každej strany a potom pokrútil hlavou. „Nedá sa nič prečítať.“
Lilly opatrne položila papier na stôl a pozerala na rozmazané machule.
„Nemalo by význam písať jej obratom späť. Zrejme by to ani nedostala,“povedala Alice. „Počkaj, keď to vyschne, možno sa s tým bude dať niečo urobiť.“
„Áno, možno,“sklamanie sa dalo priam cítiť, keď prešli okolo nej, no dalo sa aj vidieť na žltom lesku jej snubného prsteňa.
Štedrovečerná hostina bola skutočne vynikajúca. Lilly síce kuchárskym umením nijako extra neoplývala, ale za pomoci všetkých mužov v dome, a zväčša pomáhali tým, že sa neplietli pod nohy, sa jej podarilo vykúzliť, niekedy doslova, pravú vianočnú večeru.
Pred večerom si mužská časť zahrala ešte metlobal v susedovej záhrade, pretože tam bol dostatok miesta a sused, nízky usmievavý pán, sa vždy s radosťou pridal, nehovoriac o jeho štyroch synoch.
„Jamesom bol priam nadšený,“referoval Remus pri večeri. „Myslím, že by si mala žiarliť.“
„Prečo?“uškrnula sa Lilly starostlivo vyberajúc kosti z ryby na tanieri pred sebou. „Ja som ním nadšená oveľa viac. A navyše viem o istých Jamesových prednostiach, ktoré pán Hilton určite nikdy neodhalí.“
James sa spokojne usmiaval na puding lákavo vystavený naprostred stola.
Po večeri, ešte skôr ako sa vrhli na darčeky, sa dlhú chvíľu veselo zhovárali, plánovali svoju budúcnosť v ráde, videli sa ako víťazi v každej bitke a napokon Voldemorta odohnali do večných lovíšť a predsa len sa pobrali k stromčeku, pod ktorým sa hromadili darčeky počas celého dňa. Lilly vážne upodozrievala Siriusa, že si ich už všetky prezrel a dokonca pristihla Remusa ako sa dobýja do malej krabičky určenej pre Jamesa.
Najväčším darčekom dnešného večera bolo podľa plánu Jamesa a Lilly, prekvapenie pre Siriusa. Remus a Sirius žili v domienke, že najväčším prekvapením bude darček pre Lilly a Jamesa. No asi najviac všetkých prekvapilo, keď sa vo dverách zjavila Holly Downová a so šarmantným úsmevom pobozkala Siriusa a následne si s každým podala ruku.
„Holly? Tá Holly, ktorá je na školení aurorov?“spýtala sa Lilly a zabudla jej podať ruku, takže Holly tam stála dobrých pár minút s vystretou rukou a Sirius sa začal mrviť.
„Áno, Sirius teda o mne rozprával?“zdalo sa, že je milá, ale zároveň v nej bolo niečo, čo Lilly bránilo v tom na mieste si ju obľúbiť. Potom si však uvedomila, že čaká na jej stisk a rýchlo jej podala ruku.
„Čau,“pozdravil ju James a zjavne sa veľmi nepotešil tomuto narušeniu.
„Teší ma,“usmial sa Remus a ako jediný sa tváril srdečne, keď jej pozrel do tmavých očí.
„Nečakal som, že prídeš,“precedil Sirius pomedzi zuby. Vzal si od nej darček v zlatom obale a položil ho na stôl.
„Aj ja ťa rada vidím,“odvetila a začala si zapínať kabát. „Asi vás radšej nebudem rušiť. Bol to hlúpy nápad...“
„Nie, len zostaň!“zobudil sa James z tranzu, rýchlo jej vzal kabelku a položil ju na kreslo.
„Áno, zostaň,“pridala sa Lilly a sadla si k stromčeku. „Práve ideme rozbaľovať darčeky. Určite sa tu nájde aj niečo pre teba.“
Chvíľku bolo ticho. Všetci pozerali na Holly, no ona hľadela na Siriusa. „Dobre teda. Pár minút sa zdržím, ak to chce Sirius.“
Sirius sa tváril, akoby ho neprestajne otravovala zvlášť hlasná mucha, no potom sa usmial tým svojim Siriusovským spôsobom a natiahol k nej ruku. „Zostaň.“
„Na Vianoce musíme byť ako veľká rodina,“vyhlásil Remus otcovským tónom a vrhol sa na darčeky s detskou radosťou. „Toto je pre Lilly!“
Dostala nádherný perlový náhrdelník, novú knihu o liečiteľste, a opäť knihu o liečiteľstve a ešte huňatý žltý svetrík a náramnkové hodinky.
Remus sa rozplýval nad vlnenými ponožkami, knihou o čarodejníckej Británii, i nad muklovskou hororovou knihou Dracula a novým habitom.
James bol vo vytržení z príručnej tašky s potrebami na ošetrenie metly, z modrozelenej zimnej súpravy, maličekej skutočnej ohnivej strely a knihy Metlobal v priebehu vekov.
Lilly sa nezaprela a Sirius si našiel taktiež knihu. Aurorom za päť dní. Uškrnul sa a o chvíľku bol naspodu rozbalených darčekov, zavalená ponožkami, kolínskou, opaskom, tričkom a mnohými inými osobnými vecami, ktoré dostal, pán vie od koho.
„A napokon,“zaškeril sa James a natiahol ruku za malým balíčkom, do ktorého sa snažil dostať Remus, keď ho Lilly pristihla. „Špeci prekvapko pre Siriusa.“
„Ja som dnes už jedno dostal.“ Sirius bokom pozrel na Holly, ktorá sa potichu rozprávala s Remusom. Zobral si balíček a trochu ním pohrkal. Odpovedal mu kovový zvuk.
„Evansovú som musel chvíľu presviečať,“uškrnul sa James, „, ale plne s tým súhlasí.“
Sirius rýchlo strhol obal a vytiahol kartónovú krabičku v ktorej boli...
„Kľúče?“
James a Lilly nadšene prikyvovali.
„Od čoho?“
Lilly šťuchla do Jamesa, niečo mu pošepla, a oči jej žiarili, keď prikryla Siriusovi oči a viedla ho k dverám.
„Normálne som zvedavý,“povedal Sirius najflegmatickejším hlasom, na aký sa zmohol, no keď počul, že Holly a Remus prekvapene zhíkli, snažil sa odtisnúť Lilline prsty. „No ták! Je to predsa môj darček. Mám od toho kľúče!“
„Asi ti ich vezmem, kým máš takto zakryté oči, aby si nevedel, kto to bol...“poznamenal Remus a Sirius pevne zovrel kovový poklad v dlani, keď Remus dlhými krokmi premeral izbu.
„Sirius, je to nádherné!“povedala Holly a celkom zabudla, že Sirius nevidí.
„Tak ma už pusť!“
Lilly stiahla ruky a cúvla dozadu, kde ju James objal a spoločne sa prizerali Siriusovmu údivu. Naprostred spálne sa vynímala nablízkaná obrovská čierna motorka previazaná šarlátovočervenou stuhou.
Bolo to asi poprvý raz, čo Sirius pri pohľade na ženu (aj taká motorka má svoju dušu) nenachádzal slov a tak len prešiel prstami po koženej sedačke a prárkrát naprázdno otvoril ústa.
„To... je to nádherné! Vážne je moja?“pozrel na Jamesa. Potreboval sa uistiť, že sa mu to len nesníva. Splnil sa mu sen, ktorý sa ani neodvažoval snívať inde ako v posteli zabarikádovaný hradbou vankúšov, ktoré chránili jeho myšlienky pred narušiteľmi. Bola tu a Jamesovo prikývnutie definitívne potvrdilo, že je jeho.
„Ale ak sa ti nepáči, Remus mal záujem,“podotkla Lilly s úsmevom.
Sirius sthol stuhu a posadil sa na ňu s posvätnou úctou. „Je perfektná!“ Napodobnil zvuk motora a pokrútil rukami na riadidlách.
„Načo imituješ?“zasmial sa James a zdalo sa, že je viac nadšený zo Siriusovho nadšenia ako zo samotnej motorky. „Naštartuj.“
No Sirius namiesto toho zliezol a s úplne neidentifikovateľným pohľadom pozrel na Lilly. „Ja neviem, či ste neurobili hlúposť, deti. Je nádherná, ale určite ste na ňu minuli...“
„To nech ťa netrápi. Veď o to dlhšie ťa tu teraz budeme musieť otravovať!“zastavil ho James.
„Nie, ide o to, že..“Sirius vylovil z vrecka krabičku a podal ju Jamesovi.
„Čo to je?“tentoraz vyzerali ako totálne bezvedomí ľudia Lilly a James.
„Tak to rozbaľ!“pobádala ho Lilly a James odklopil plastové viečko. „Kľúč... ?“
„Od vášho... teda napoly vášho domu,“dokončil Sirius a z ďaľšieho vrecka vytiahol fotku rodinného domu ohradeného bielym plotom, ze ktorým sa skrývala krásna záhradka. „S Remusom sme sa tak trochu zložili, a mysleli sme, že s vašimi úspormi to bude dosť. Ale vy ste to investovali do motorky.“
Lilly sa šťastne zasmiala a stisla Siriusa v objatí. „Ty si úžasný, ako ti niečo takéto vôbec napadlo! Dom! Dom! James, povedz mu niečo! On nám splácal dom!“
„Nemám slov,“ľadovo poznamenal James a vycúval z izby.
Prišli všetci, čo ich poznali, aj tí, čo ich nepoznali, ale počuli o nich. A všetci sa zabávali.
„Toľko ľudí na jednom mieste som nevidela odkedy sme odišli z Rokfortu,“skonštatovala Lilly po štrvtom poháriku. „Potter, poď tancovať, lebo ti zahnem s Blackom.“
A tak James poslušne naklusal na parket a Sirius sa ešte dobrú pol hodinku rehotal na jeho tanečných kreáciách.
Kvôli školeniu aurorov odložili medové týždne na tri roky a keď začal mráz striebriť večery svojim mrazivým dychom nemohli sa dočkať prvých spoločných Vianoc.
Alice a Frank požiadali o súkromie v dome Frankovej rodiny, podobne ako aj Megan a Robert.
„A čo Abigail, Remus a Peter?“spýtal sa James, zlevitoval veľkú vianočnú guľu a pomaly ju posúval k stromčeku.
„Peter vravel, že ostáva u mamy,“odvetil Sirius.
„Abi sa neozvala odkedy bola v Poľsku a Remusa sa môžeš spýtať sám,“dodala Lilly a rozbehla sa k dverám, aby otvorila zasneženému Remusovi. „Prečo si sa neprimiestnil, ty blázon!“zasmiala sa, keď sa otriasol ako pes a celú ju zasnežil.
„Nerád sa primiestňujem priamo do obývačky. Musíte mať možnosť ma odmietnuť, nie?“usmial sa Remus.
„Teraz som si uvedomila, že vlastne nemáme zvonček!“zamyslela sa Lilly, rozmýšľajúc nad zvončekom, ktorý majú Alice a Frank a ktorý ich upozorní ak sa niekto primiesti v okruhu dvadsaťpäť metrov od domu, no rýchlo sa vrátila k Remusovi. „Zdržíš sa dlhšie?
„Myslím, že by som ostal dlhšie, ak by...“Remus si zložil tašku s vecami ku kreslu a prebehol k ohni, aby si ohrial skrehnuté prsty. „... ak by vám to neprekážalo.“
„Až do Vianoc?“potešil sa Sirius. Pohľad mu zaletel k metlám odstaveným v kúte.
„Otec je v nemocnici, takže doma je prázdno,“Remus zo seba zhodil aj hrubý sveter.
„A neozvala sa ti Abi? Práve sme rozmýšľali, či nepríde na sviatky domov,“spýtal sa James.
„Nie som s ňou v kontakte,“zamrmlal Remus a dlho nemo premýšľal hľadiac do horúcich plameňov. „Ako pokračuje školenie?“
„Nuda,“skepticky odpovedal Sirius. Miska z ktorej vyberal farebné guľôčky a posypával koláče sa prevrhla. „Myslel som, že si poriadne prevetráme prútiky, ale je to ako v Rokforte. Veľa kníh a veľa predmetov. Jediné, čo sme robili prakticky sú elixíry. Prplanice neužitočné...“
„To si zapamätám, keď sa nabudúce poleješ odvarom puchnutia,“zaškerila sa Lilly a Siriusovým prútikom napravila misku. „Remus, bude ti to vyhovovať tu, alebo hore na gauči? Pri najhoršom sa Sirius trochu uskromní v tej veľkej posteli.“
„Evansová!“pobúrene na ňu pozrel James.
„Ja už mám na noc spoločnosť,“uškrnul sa Sirius. „Traja by sme sa tam asi ťažko vpratali.“
„Až taký problém by to nebol. Tá posteľ je ako letisko, ale Removi bude lepšie na gauči. A ty by si nám mal predstaviť to dievča. Nemám rada, keď ju stretnem a neviem kto je.“
„Sirius má babu?“živo sa spýtal Remus a konečne sa odtrhol od tepla ohňa.
„Áno, vysoké krásne čiernovlasé dievča. Netuším ako sa volá, pretože vždy ujde z izby, do ktorej vkročím, neodpovedá na otázky a objavuje sa zásadne len od deviatej večer do deviatej ráno,“zhrnula Lilly a Remus so smiechom zapískal. Žmurkol na Siriusa a Jamesa a pomädlil si ruky. „Môžem si urobiť čaj, Lilly?“
„Ja ti donesiem, len si sadni,“vyskočila a zamierila do kuchyne.
„Ďakujem, si poklad!“zavolal za ňou Remus a rýchlo pozrel zase na Siriusa. „Tak? Kto je to?“
„Holly Downlová,“spokojne povedal Sirius a vychutnával účinok svojich slov. Miska s guľičkami sa opäť ocitla na zemi, tentoraz ju prevrátil Remus.
„Tá zo školenia?“vyvalil oči a keďže mal plnú hlavu Holly, namiesto prútikom zbieral guľôčky ručne. „Nepokaz si to tam.“
„Nie, on chce začať nový, monogamný život,“upovedomil ho James a neubránil sa smiechu.
„To som zvedavý, koľko ti to vydrží. A čo si jej narozprával o Evansovej?“
„Len pravdu, že sa často zdržiava u sv. Munga na najvyšších poschodiach. Duševné choroby,“Sirius mávol prútikom a dal misku doporiadku.
Lilly sa skutočne zdržiavala v týchto priestoroch, ale nie kvôli vlastnej chorobe. Pred pár týždňami ju z oddelenia otravy premiestnili k duševne chorým pacientom, kam sa chcela dostať.
„Nenapadlo jej, že je ošetrovateľka?“začudoval sa James, no Lilly už vošla so šálkou čaju.
„Tak som rozmýšľala,“povdala nedbajúc na to o čom sa rozprávali kým tu nebola. „Čo kúpime mladomanželom? Máme tu dva páry a ja raz neviem...“
„Mám takú peknú vyrezávanú truhličku. Našiel som ju pod posteľou. Boli v nej nejaké fotky, ale, tie som vyhodil takže tú by sme mohli dať Morissovcom,“navrhol Sirius. „Samozrejme, ešte niečo do nej.“
„Áno, to je dobrý nápad, dones ju,“požiadala ho. Sirius ešte zaprotestoval, no napokon usúdil, že to nemá význam a stratil sa na chodbe. Lilly začala počítať koláče, ktoré boli ozdobené, prevažne veľkým ozdobným S vytvoreným z guľôčok a vyzerala spokojne.
„Tu je,“položil Sirius na stôl drevenú truhličku a otvoril ju.
„Pekná,“schválil James nazerajúc dnu. „Dajme im tam peniaze, na začiatok...“
„Má to byť vianočný darček, Potter!“zavrtela Lilly hlavou.
„Tak im tam dajme fotky, skrinka bola na ne využívaná aj pôvodne, tak jej to nechajme,“ navrhol Remus a Lilly sa tentoraz tvárila súhlasnejšie.
„Fotky z Rokfortu, keď začala chodiť s Robertom. A fotky s Amy, ktoré sme si nechali. Megan sa to bude veľmi páčiť!“vzala truhličku a ešte raz si ju pozrela. „Trochu ju očistím a bude ako nová.“
Vianoce neboli pokojné ani zďaleka. Nielenže vonku besnelo počasie, ľudia a najmä sovy boli rady, keď ich neodfukovalo zo smeru, ale Siriusov dom sa stal akousi prestupnou stanicou do ktorej vchádzali a odchádzali čarodejníci všetkých druhov, tvarov a veľkostí.
Najprv prišiel Peter, rýchlo im dal darčeky a s tvrdením, že ide za Longbottomovcami sa zase stratil. Potom zavítali Megan s Robertom a obaja boli spomienkovým darčekom nadšení. Zdržali sa dlhšie ako Peter a Megan rozprávala o Paríži a všetkom, čo s Robertom urobili v dome a okolí odkedy sa ta zabývali. Keď odchádzali, vo dverách sa zjavil Frank a vypytoval sa na Alice, pretože mala už byť u Siriusa. Hneď ako zistil, že tam nie je, zase odbehol. O pár minút sa však Al zjavila a usúdila, že tam Franka počká.
„To bude určite on!“skalopevne presvedčená Alice vypochodovala ku dverám, keď zazrela cez okno zasneženú osobu. Mýlila sa však a do Siriusovho domu po druhýkrát v roku vkročil najväčší génius svojej doby, Albus Dumbledore.
Vošiel do predsiene, veľmi milo pozdravil, osušil sa pomocou svojho prútika a široko sa usmial. „No, len sa netvárte tak vyľakane, lebo si budem myslieť, že mám zmeniť kaderníka.“
Všetci sa zasmiali. „Prepáčte, bezpečnostné opatrenie podľa pokynov nášho nového ministra, Bagnolda. James Potter, kde stál stroj času, ktorý preniesol Sullivanovcov do minulosti?“
„V sieni popráv,“rýchlo odpovedal James a zjavne nechápal o čo ide. „Výborne, predpokladám, že ostatní ste sa skontrolovali, takže vám budem veriť.“
Tentokrát sa všetci trochu zamrvili, no Dumbledore si to nevšímal. „Časy sú zlé, potrebujeme viac ľudí do Fénixovho rádu. Potrebujeme posily a na poslednej schôdzi sme sa rozhodli prijať nových členov. Nebudem skrývať, že ma neteší, keď vás do toho ťahám tak mladých...“
Sirius, James a Remus sa tvárili akoby krajší vianočný darček v živote nedostali.
„Zíjdeme sa v januári. Všetko sa dozviete včas. Sirius, James, Remus, Alice, Frank, Peter, so všetkými môžem počítať?“
„Áno,“privolila Lilly a Dumbledore sa znovu neveselo usmial. „Tak si užite Vianoce. A radil by som vám lepšie si zabezpečiť dom.“
Dumbledore odmietol pozvanie na čaj („Skutočne už mám program. Idem na pár dní k svojmu bratovi.“) a odišiel tak nečakane ako prišiel.
Frank sa objavil až keď už bola Alice celá nervózna, chodila po obývačke a stále sa pýtala kde mohol ostať trčať.
„Toto som našiel pri bráne,“povedal a položil na stôl niečo veľké, celé zasnežené a studené. „Mám dojem, že je to sova, ale nie som si istý.“
James ju rýchlo oprášil od snehu a položil ku ohňu, aby sa zahriala. Ešte žila, ale nezdalo sa, že by ju to tešilo. List priviazaný o nohu sa celý premočil a keď ho James otváral, skoro sa roztrhal.
„Lilly, asi to je od Abi,“pozrel si list z každej strany a potom pokrútil hlavou. „Nedá sa nič prečítať.“
Lilly opatrne položila papier na stôl a pozerala na rozmazané machule.
„Nemalo by význam písať jej obratom späť. Zrejme by to ani nedostala,“povedala Alice. „Počkaj, keď to vyschne, možno sa s tým bude dať niečo urobiť.“
„Áno, možno,“sklamanie sa dalo priam cítiť, keď prešli okolo nej, no dalo sa aj vidieť na žltom lesku jej snubného prsteňa.
Štedrovečerná hostina bola skutočne vynikajúca. Lilly síce kuchárskym umením nijako extra neoplývala, ale za pomoci všetkých mužov v dome, a zväčša pomáhali tým, že sa neplietli pod nohy, sa jej podarilo vykúzliť, niekedy doslova, pravú vianočnú večeru.
Pred večerom si mužská časť zahrala ešte metlobal v susedovej záhrade, pretože tam bol dostatok miesta a sused, nízky usmievavý pán, sa vždy s radosťou pridal, nehovoriac o jeho štyroch synoch.
„Jamesom bol priam nadšený,“referoval Remus pri večeri. „Myslím, že by si mala žiarliť.“
„Prečo?“uškrnula sa Lilly starostlivo vyberajúc kosti z ryby na tanieri pred sebou. „Ja som ním nadšená oveľa viac. A navyše viem o istých Jamesových prednostiach, ktoré pán Hilton určite nikdy neodhalí.“
James sa spokojne usmiaval na puding lákavo vystavený naprostred stola.
Po večeri, ešte skôr ako sa vrhli na darčeky, sa dlhú chvíľu veselo zhovárali, plánovali svoju budúcnosť v ráde, videli sa ako víťazi v každej bitke a napokon Voldemorta odohnali do večných lovíšť a predsa len sa pobrali k stromčeku, pod ktorým sa hromadili darčeky počas celého dňa. Lilly vážne upodozrievala Siriusa, že si ich už všetky prezrel a dokonca pristihla Remusa ako sa dobýja do malej krabičky určenej pre Jamesa.
Najväčším darčekom dnešného večera bolo podľa plánu Jamesa a Lilly, prekvapenie pre Siriusa. Remus a Sirius žili v domienke, že najväčším prekvapením bude darček pre Lilly a Jamesa. No asi najviac všetkých prekvapilo, keď sa vo dverách zjavila Holly Downová a so šarmantným úsmevom pobozkala Siriusa a následne si s každým podala ruku.
„Holly? Tá Holly, ktorá je na školení aurorov?“spýtala sa Lilly a zabudla jej podať ruku, takže Holly tam stála dobrých pár minút s vystretou rukou a Sirius sa začal mrviť.
„Áno, Sirius teda o mne rozprával?“zdalo sa, že je milá, ale zároveň v nej bolo niečo, čo Lilly bránilo v tom na mieste si ju obľúbiť. Potom si však uvedomila, že čaká na jej stisk a rýchlo jej podala ruku.
„Čau,“pozdravil ju James a zjavne sa veľmi nepotešil tomuto narušeniu.
„Teší ma,“usmial sa Remus a ako jediný sa tváril srdečne, keď jej pozrel do tmavých očí.
„Nečakal som, že prídeš,“precedil Sirius pomedzi zuby. Vzal si od nej darček v zlatom obale a položil ho na stôl.
„Aj ja ťa rada vidím,“odvetila a začala si zapínať kabát. „Asi vás radšej nebudem rušiť. Bol to hlúpy nápad...“
„Nie, len zostaň!“zobudil sa James z tranzu, rýchlo jej vzal kabelku a položil ju na kreslo.
„Áno, zostaň,“pridala sa Lilly a sadla si k stromčeku. „Práve ideme rozbaľovať darčeky. Určite sa tu nájde aj niečo pre teba.“
Chvíľku bolo ticho. Všetci pozerali na Holly, no ona hľadela na Siriusa. „Dobre teda. Pár minút sa zdržím, ak to chce Sirius.“
Sirius sa tváril, akoby ho neprestajne otravovala zvlášť hlasná mucha, no potom sa usmial tým svojim Siriusovským spôsobom a natiahol k nej ruku. „Zostaň.“
„Na Vianoce musíme byť ako veľká rodina,“vyhlásil Remus otcovským tónom a vrhol sa na darčeky s detskou radosťou. „Toto je pre Lilly!“
Dostala nádherný perlový náhrdelník, novú knihu o liečiteľste, a opäť knihu o liečiteľstve a ešte huňatý žltý svetrík a náramnkové hodinky.
Remus sa rozplýval nad vlnenými ponožkami, knihou o čarodejníckej Británii, i nad muklovskou hororovou knihou Dracula a novým habitom.
James bol vo vytržení z príručnej tašky s potrebami na ošetrenie metly, z modrozelenej zimnej súpravy, maličekej skutočnej ohnivej strely a knihy Metlobal v priebehu vekov.
Lilly sa nezaprela a Sirius si našiel taktiež knihu. Aurorom za päť dní. Uškrnul sa a o chvíľku bol naspodu rozbalených darčekov, zavalená ponožkami, kolínskou, opaskom, tričkom a mnohými inými osobnými vecami, ktoré dostal, pán vie od koho.
„A napokon,“zaškeril sa James a natiahol ruku za malým balíčkom, do ktorého sa snažil dostať Remus, keď ho Lilly pristihla. „Špeci prekvapko pre Siriusa.“
„Ja som dnes už jedno dostal.“ Sirius bokom pozrel na Holly, ktorá sa potichu rozprávala s Remusom. Zobral si balíček a trochu ním pohrkal. Odpovedal mu kovový zvuk.
„Evansovú som musel chvíľu presviečať,“uškrnul sa James, „, ale plne s tým súhlasí.“
Sirius rýchlo strhol obal a vytiahol kartónovú krabičku v ktorej boli...
„Kľúče?“
James a Lilly nadšene prikyvovali.
„Od čoho?“
Lilly šťuchla do Jamesa, niečo mu pošepla, a oči jej žiarili, keď prikryla Siriusovi oči a viedla ho k dverám.
„Normálne som zvedavý,“povedal Sirius najflegmatickejším hlasom, na aký sa zmohol, no keď počul, že Holly a Remus prekvapene zhíkli, snažil sa odtisnúť Lilline prsty. „No ták! Je to predsa môj darček. Mám od toho kľúče!“
„Asi ti ich vezmem, kým máš takto zakryté oči, aby si nevedel, kto to bol...“poznamenal Remus a Sirius pevne zovrel kovový poklad v dlani, keď Remus dlhými krokmi premeral izbu.
„Sirius, je to nádherné!“povedala Holly a celkom zabudla, že Sirius nevidí.
„Tak ma už pusť!“
Lilly stiahla ruky a cúvla dozadu, kde ju James objal a spoločne sa prizerali Siriusovmu údivu. Naprostred spálne sa vynímala nablízkaná obrovská čierna motorka previazaná šarlátovočervenou stuhou.
Bolo to asi poprvý raz, čo Sirius pri pohľade na ženu (aj taká motorka má svoju dušu) nenachádzal slov a tak len prešiel prstami po koženej sedačke a prárkrát naprázdno otvoril ústa.
„To... je to nádherné! Vážne je moja?“pozrel na Jamesa. Potreboval sa uistiť, že sa mu to len nesníva. Splnil sa mu sen, ktorý sa ani neodvažoval snívať inde ako v posteli zabarikádovaný hradbou vankúšov, ktoré chránili jeho myšlienky pred narušiteľmi. Bola tu a Jamesovo prikývnutie definitívne potvrdilo, že je jeho.
„Ale ak sa ti nepáči, Remus mal záujem,“podotkla Lilly s úsmevom.
Sirius sthol stuhu a posadil sa na ňu s posvätnou úctou. „Je perfektná!“ Napodobnil zvuk motora a pokrútil rukami na riadidlách.
„Načo imituješ?“zasmial sa James a zdalo sa, že je viac nadšený zo Siriusovho nadšenia ako zo samotnej motorky. „Naštartuj.“
No Sirius namiesto toho zliezol a s úplne neidentifikovateľným pohľadom pozrel na Lilly. „Ja neviem, či ste neurobili hlúposť, deti. Je nádherná, ale určite ste na ňu minuli...“
„To nech ťa netrápi. Veď o to dlhšie ťa tu teraz budeme musieť otravovať!“zastavil ho James.
„Nie, ide o to, že..“Sirius vylovil z vrecka krabičku a podal ju Jamesovi.
„Čo to je?“tentoraz vyzerali ako totálne bezvedomí ľudia Lilly a James.
„Tak to rozbaľ!“pobádala ho Lilly a James odklopil plastové viečko. „Kľúč... ?“
„Od vášho... teda napoly vášho domu,“dokončil Sirius a z ďaľšieho vrecka vytiahol fotku rodinného domu ohradeného bielym plotom, ze ktorým sa skrývala krásna záhradka. „S Remusom sme sa tak trochu zložili, a mysleli sme, že s vašimi úspormi to bude dosť. Ale vy ste to investovali do motorky.“
Lilly sa šťastne zasmiala a stisla Siriusa v objatí. „Ty si úžasný, ako ti niečo takéto vôbec napadlo! Dom! Dom! James, povedz mu niečo! On nám splácal dom!“
„Nemám slov,“ľadovo poznamenal James a vycúval z izby.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář