Nebezpečné látky
Dioxíny sú pomerne zložité organické látky, ktoré sa v prírode prirodzene takmer nevyskytujú, až pôsobením človeka sa ich množstvo neúnosne zvýšilo. Ako dioxíny je súhrnne označovaných 210 chemických látok z 2 skupín odborne nazývaných ako polychlórované dibenzo-p-dioxíny (PCDDs) a polychlórované dibenzofurány (PCDFs). 17 z nich je považovaných za nesmierne toxické. Vznikajú väzbou chlóru s uhlíkom organickej povahy v reaktívnom prostredí. Za nebezpečné všetkým organizmom boli dioxíny označené Európskou hospodárskou komisiou OSN. Nedávno si EÚ stanovila odvážny cieľ zníženia ich produkcie až o 99% do roku 2005. Dioxíny a furány sú najjedovatejšie látky na planéte. Majú rakovinotvorné účinky, poškodzujú imunitný systém, môžu mať viaceré poškodzujúce účinky na pohlavné orgány. Sú v priemere 40 krát jedovatejšie ako kyanid draselný. Ich negatívne účinky znásobuje, že dlhodobo odolávajú rozkladu, kumulujú sa v tukovom tkanive živých organizmov a v rastúcom množstve sa koncentrujú pri postupe potravinovým reťazcom. Sú preto mimoriadne nebezpečné už v minimálnych množstvách. Do prostredia unikajú hlavne z komínov pri spaťovaní a výrobe nebezpečných látok.
Polychlórované bifenyly (PCB) sa svojou štruktúrou a vlastnosťami dioxínom veľmi podobajú a pre organizmy sú rovnako toxické. Tvorí ich veľká skupina látok odvodených od bifenylu, vyznačujú sa chemickou a fyzikálnou stabilitou i za vysokej teploty, nehorľavé, odolné voči kyselinám i zásadám, nerozpustné vo vode, dobre rozpustné v organických rozpúšťadlách a tukoch. V prírode prakticky nedochádza k ich rozkladu, horia pri teplote vyššej ako 1000 stupňov Celzia. Tieto vlastnosti viedli jednak k širokému priemyselnému využitiu, na druhej strane sú zodpovedné za kontamináciu všetkých zložiek prostredia. Vyrábajú sa od 30-tych rokov 20. storočia, ako chladiaca, teplonosná, hydraulická dielektrická kvapalina, plastifikátor. Od konca 60 -tych rokov sa zistilí ich negatívne účinky na prostredie a vároba sa postupne obmedzovala. Ale vyrobilo sa viac ako 1,2 milióna ton PCB. Podľa zákona sa odpady s obsahom PCB radia medzi nebezpečné odpady, predstavujúce mimoriadne riziko pre prostredie. Preto by ich bolo treba skladovať a zneškodňovať zvlášť a za prísnych bezpečnostnách opatrení. Nedovolené skládkovanie, spaľovanie, či nekontrolovateľné úniky do prostredia treba zamedziť a nakladanie s týmito látkami prísne kontrolovať. Najvhodnejším zneškodnením je spaľovanie pri vysokých teplotách bez zmiešania s inými druhmi odpadu, ktoré môžu negatívne účinky ešte zväčšiť. Ohrozené však zostane ovzdušie, do ktorého budú unikať jedovaté plyny.
Chlórované uhľovodíky - majú rozsiahle priemyselné využitie (odmasťovanie kovov, extrakčné činidlá), ale radia sa k hlavným organickým kontaminantom životného prostredia. Ohrozujú hlavne podzemné vody a pôdu v okolí priemyselných stredísk a skládok priemyselného a komunálneho odpadu. Nebezpečné je ich množstvo - v každom kilograme bežného komunálneho odpadu sa nachádza niekoľko desiatok až stoviek mg chlórmetánov a chlóretánov. V dôsledku svojho aromatického charakteru sa chlórované uhľovodíky ľahko dostávajú do kvapalných i plynných imisií zo skládky. Ich biodegradácia - prirodzený rozklad je možná len v špecifických anaeróbnych podmienkach a na skládkach predstavujú značné nebezpečenstvo pre krajinu.
Ako sa vyhnúť katastrofám, spôsobeným preniknutím týchto nebezpečných látok do potravy človeka, následným hromadením v tukových tkanivách a vzniknutím chorôb, postihnutím detí, atď...? V SR chýba monitoring výskytu týchto jedovatých látok (okrem malých výnimiek), či už v potravinách, emisiách, podkožnom tuku ľudí a pod. Takže ak by sa kontaminovali potraviny dioxínmi v SR, nikto na to nepríde, pokiaľ sa podobný problém nezistí v zahraničí). Prístroje na zisťovanie týchto látok musia byť veľmi citlivé, pretože toxické sú aj malé množstvá. Zákonmi, ale aj zodpovedným občianskym postojom treba tlačiť na producentov, aby sa vyhýbali výrobe obalov a materiálov obsahujúcich chlór. Nenakupovaním obalov, stavebných materiálov a hračiek z PVC, nepoužívaním chlórom bieleného papiera, ale aj kompostovaním bioodpadu môže každý občan prispieť k prevencii kontaminácie prostredia.