2.2.2008
Moja rodina
Tak dnes sú presne 2 roky, čo som sa presťahoval od mojej maminky, paničky a súrodencov do nového domova. Bol som najstarší a najväčší od mojic súrodencov.Pred tým som býval kúsok od Žiliny v Rajci a teraz bývam vo Zvolene. Je to maličké mesto, ale pre mňa sa zdá byť dosť veľké.
Moja nová panička si ma bola zobrať v Ružomberku. Potom ma dala do auta a šla preč aj s jednou tetou a moja bývalá panička nešla s nami. Vôbec som nevedel, čo sa deje, prečo idem s touto cudzou osobou niekam a ani som nevedel kam. Bol som z toho všetkého riadne vygúľaný.
Ale nemôžem sa sťažovať. Moja panička ma má rada a aj moje nezbednosti prehliadne. Vlastne sa tu cítim dobre. Starajú sa o mňa, ale čo by nemuseli, tak to je to čudné, čomu vravia kúpanie. Strašne dlho to trvá a potom sú všetci happy, aký som pekný a čistý. Dakedy ma zavezú do salónu a tam je to také isté.
Bývame v jednom byte štyria. Teda je nás viac, lebo býva s nami aj Mataxa, ale s ňou sa hrať nedá. Je to potkanica a chce ma stále hrýzť do môjho ňufáčika. Tak jej dám radšej pokoj. Býval s nami aj zajko Timmy, ale už tu nie je, lebo umrel....on bol fajn kámoš, dalo sa sním aj hrať. Je mi za ním smutno.
Mojich súrodencov som už od vtedy ako som preč nevidel, ale stretol som na výstave svojho staršieho brata. Dobre sme pokecali. Tak to by bolo asi všetko. Tak trochu v skratke z môjho života.
Na záver môžem iba dodať, že som veľmi spokojný a som rád, že ma nebijú ako mi vraveli moji kamaráti na lúke, mám stále čo papať a piť. Na to moja panička nezabúda. A aj to, že chodí so mnou na prechádzky a v lete na lúky, kde sa riadne viem zapackať, ale nič mi na to nepovie. Iba na mňa zúfalo pozrie a potom ma začne česať, keď sa vrátime domov.
Tak to je naozaj všetko. Ahojte a všetkým, kto toto bude čítať podávam svoju labku na znak kamarátstva.