Mal zaneprázdnenú, polemickú mysel a bol tak zaujatý s jeho vlastnými či inými odpoveďami, že by ťažko načúval. Citoval nekonečne čo filozofovia a učitelia vraveli v ohlade zmyslu života.
“Bez poznania zmyslu života, nemá moja existencia žiadny zmysel a celá moja akcia je ničivá. Zarobím si na živobytie aby som pokračoval, trpím a smrt ma očakáva. Toto je spôsob života, ale čo je účel? Neviem. Bol som u rôznych zasvätencov a učil sa tam. Niektorý vravia jednu vec a iný inú. Čo vravíš ty? ”
Pýtaš sa, aby som porovnal to, čo je vravené tu, s tým čo bolo povedané inde?
“Áno. Potom ja si môžem vybrať a môj výber závisí na tom, čo zvážim ako pravdivé.”
Myslíš, že chápanie toho, čo je pravdivé je vec osobného názoru a závislom na výbere? Cez výber objavíš čo je?
“Ako inak môže sa objaviť ak nie cez diskrimináciu, cez výber? Budem ťa počúvať veľmi opatrne a ak to čo povieš ma presvedčí, odmietnem to, čo vraveli iný. Som najvážnejší v mojej túžbe zistiť čo je naozajstný zmysel života.”
Skôr ako začneme nie je dôležité sa spýtať či si schopný hľadať to, čo je pravdivé? Toto je navrhnuté s úctou, a nie v hanlivých myšlienkách. Je pravda vec názoru, potešenia? Vravíš, že pripustíš, čo sa ti lúbi, čo znamená, že nie si zaujatý pravdou, ale tým, čo objavíš ako najpotešitelnejšie. Si pripravený prechádzať bolesťou, cez nutkanie, aby si získal to, čo je nakoniec príjemné. Hľadáš potešenie, nie pravdu. Pravda musí byť niečo ako odpor. Pokora musí byť začiatok celého hľadania.
“To je prečo som přišel k tebe. Ja naozaj hľadám, vzhliadam k učiteľom, ktorí mi povedia, čo je pravdivé a budem ich nasledovať v pokorných a kajúcnych myšlienkach.”
Následovať znamená popierať pokoru. Následuješ, lebo túžiš uspieť, dosiahnuť cieľ. Ambiciózny človek ničmenej ako je dôvtipná a skrytá jeho ctižiadosť, nie je nikdy pokorný. To honí autoritu a pripravuje to, zatiaľ čo sprievodca má zničiť nahliadnutie. Snaha o ideál predíde pokore, ideál je velebenie seba, ego. Ako môže ten kto dáva v rôznych spôsoboch dôležitosť sebe byť niekedy pokorný? Bez pokory nemôže byť realita.
“Môj príchod tu má zistiť čo je skutočný zmysel života.”
Ak sa môže povedať, si dohnaný v nápade a to sa stane fixáciou. Toto je niečo, čoho si člověk musí byť stále bdelý. Chcem poznať skutočný zmysel života, čítal si mnoho filozofov a hľadal mnoho učiteľov. Jední vravia to iný ono a ty chceš poznať pravdu v tom, že čo oni vravia je pravda v tvojom vlastnom dotaze?
“Ak žiadaš o priamu otázku ako toto, cítím váhavú odpoveď. Tam sú ľudia, ktorí študovali a zažívali viac ako ja a to by bola nezmyselná domýšlavosť odhodiť čo oni vravia, lebo to môže mi pomôcť odkryť význam života. Ale každý z nich vraví podľa jeho vlastného zážitku a porozumenia a niekedy odporujú si navzájom. Marxisti vravia jednu vec, náboženský ľudia vravia niečo úplne iné. Prosím ťa pomôž mi nájsť odpoveď na celé toto.”
Vidieť falošné ako falošné a vidieť falošné v pravde a vidieť pravdivé ako pravdivé nie je ľahké. To sa povšimne jasne – tam musí byť nezávislosť na túžbe, ktorá krúti a podmieni mysel. Si tak horlivý nájsť skutečnú hodnotu života, že táto tvoja veľká horlivosť sa stane prekážkou pre chápanie tvojho vlastného dotazu. Chceš poznať pravdu v tom čo si čítal, čo tvoji učitelia vraveli?
“Áno, rozhodne.”
Potom musíš byť schopný zistiť pre seba čo je pravdivé na týchto zdeleniach. Tvoja mysel musí byť schopná priameho vnímania, ak nie je to bude stratené v džungli nápadov, názoroch a vierach. Ak tvoja mysel nemá schopnost vidieť, že čo je pravdivé, budeš jako riadený list. Tak čo je dôležité nie sú závery a presazovanie iných, čokoľvek oni sú, ale mať nahliadnutie do toho čo je pravdivé. Je to to najzákladnejšie?
“Myslím si, že tak je, ale ako môžem mať toto nadanie? ”
Pochopenie nie je dar rezervovaný pre málo ľudí, ale to príde k tým ktorí sú vážny k sebapoznaniu. Zrovnánie nespôsobí pochopenie, zrovnávanie je ďalšia forma rozptylovania, zatiaľčo mienenie je únik. Pre pravdu má byť mysel bez zrovnávania a bez hodnotenia. Ak mysel porovnáva, oceňuje, to nie je kľudné, to je obsadené. Zamestnaná mysel je neschopná jasného a jednoduchého vnímania.
“To sa mieni potom, že musím obnažit seba, všetky hodnoty čo som vybudoval, znalosti, ktoré som nazhromaždil?”
Nemusí byť mysel voľná k zisteniu? Môžu znalosti, informácie, závery a zážitky, toto obrovské nahromadené bremeno pamäte priniesť slobodu? Je tam sloboda pokiaľ je tam cenzor, ktorý súdi, odsudzuje a porovnáva? Myseľ nie je nikdy kľudná, ak získava a počíta. Musí myseľ pre pravdu byť? Si jednoduchý a neznalí? Ak by si naozaj bol, to by bola radosť začať so skutočným dotazom, ale bohužial nie si. Múdrosť a pravda prídu k človeku, ktorý naozaj vraví: som neznalý, neviem to. Jednoduchý, nevinný, nie ten kto je zaťažený znalosťami.
“Chcem iba jednu vec, poznať skutočný zmysel života a ty ma zahrnieš vecami, ktoré sú za mňou. Môžeš mi povedať v jednoduchých slovách čo je skutočná hodnota života? ”
Musíš začať veľmi blízko a prídeš ďaleko. Chceš ohromné bez videnia toho, čo je blízko. Chceš poznať význam života. Život nemá žiadny začiatok a žiadny koniec, to je ako smrť tak život, to je zelený list a zvädnutý list, ktorý je riadený vetrom, to je láska a jeho nezmerná krása, smútok osamelosti a blaho samoty. To nemôže byť zmerané, ani to nemôže mysel objaviť.
Jiddu Krishnamurti