Kozliatka a vlk - divadielko
23. 2. 2008
Kozliatka a vlk
Vek: od 5 rokov viac
Pomôcky: –
Postavy : Vrany, mama koza, kozliatka, vlk, kováč.
Vrany: Malý domček, malé vrátka o tom rozprávočka krátka. V domčeku si žije koza Róza a veselé kozliatka. Je ich veľa?
2. Vrana: Krá-krá-krá, riecť sa nedá, ale mečia ako črieda. V tmavej hore vlk si žije, hladný na mesiačik vyje. Keby mali rozum kozy, vedeli by, čo im hrozí... krá-krá-krá!
Mama koza: Kozliatka, nachoďte mi za vrátka, prídem večer, nebite sa, zlý vlk by vás počul z lesa...
1. Vrana: Krá-krá-krá, ešte je len na priedomí, už sa bijú len tak hrmí!
Kozliatka: Sienko mne, tebe nie, sienko mne, tebe nie!!!
Vlk: Úúúúúúúú! Otvárajte vrátka, vy hlúpe kozliatka. To som ja, vaša mamička, nesiem vám na rožkoch sienka, vo vemienku mliečička...
Kozliatka: Ty, že si naša mamička? Kdeže! Naša mamička išla do mesta priniesť mliečka, sienka. Ty si vlk a ešte poriadny tĺk, ba aj luhár k tomu, choď preč od nášho domu!
Vlk: Vy kozy rohaté, vy kozy odraté! (Odvráti sa a hundre.) Pôjdem ku kováčovi, ten mi ukuje hlas na tenko. Úúúúúúúú budem mať hlások ako vretienko. Rózine kozy oklamem, a potom ich zjem. Hééééj, kováč, ukuj mi hlások na tenko!
Kováč: Kujem, kujem hlas na tenko, bude hlások jak vretienko. Vlk, načo ti bude taká zmena hlasu?
Vlk: Nevieš o tom kováč? Prijali ma do rozhlasu.
Kozliatka: Kozičky sme veselé, veselé a rady sa hrajeme, hrajeme...
Vlk: Klopi – klopi na vrátka, otvárajte zvieratká!
Kozliatka: Kto je?
Vlk: To som ja, kozliatka moje. Vaša mamička prišla, sienka priniesla.
Kozliatka: Ty nie si naša mamička, naša mamička tak neklope.
Vlk: A ako?
Kozliatka: Nohou nekope, pekne rožkom, klop-klop-klop!
Vlk: Klop a buch, buch a klop!
Kozliatka: Popletené to všetko máš. Vieš čo, najprv sa nám v okne ukáž. Či máš rožky, bielu bradu...
Vlk: (Zahundre pre seba.) Mám len brucho plné hladu.
Kozliatka: My ti veru neotvoríme, ani sa ťa nebojíme. Nie si naša mamička! Vieš čo? Choď ty oplan, luhár starý tam, kde sa vlkom lepšie darí!
Vlk: No počkajte! Vrátim sa ja k vám a tie dubové hlavy vám povykrúcam ! (Odíde ku kováčovi.) Hééééééj, kováč, kováč, ukuj mi ten hlas na tenko.
Kováč: Kujem, kujem hlas na tenko, bude hlások jak vretienko.
Vlk: Úúúúúúúú, ďakujem ti, kováč, za ten tenký hlas, už ho mám taký ako koza Róza. O chvíľu, veselé kozliatka bude po vás! Aby to čert vzal, keby som vás teraz nedostal! (Priblíži sa k chalúpke.) Kozliatka moje, otvorte dvierka, prišla vaša mamička, priniesla vám na rožkoch sienka, vo vemene mliečička.
Kozliatka: Mamička k nám prišla, veľmi sa tešíme, tak jej otvoríme!
Vlk: (Skočí do domčeka.)
Vrany: Krá-krá-krá, zle je! V domčeku sa čosi čudné deje! Krá-krá-krá...
Mama koza: Kozičky moje, detičky moje, to som ja vaša mamička, priniesla som vám sienka, mliečka, kdeže ste? (Zbadá vlka.) Pozrite sa, starý vlk, ten pažravý tĺk. Chrápe ako v lese píla, osudná to bola chvíľa, kozliatka ma sklamali, vôbec ma nepočúvali. Prázdny je môj dom, ako ich len dostať z vlka von? Aha! Už to mám, rožkami ho popichám, brucho mu trochu rozpáram a svoje kozliatka po jednom vytiahnem.
Kozliatka: Poďme k mamičke!!!
Mama koza: Detičky moje, kozičky moje, teraz vlka potrestáme, do brucha mu tehly dáme! Už nebude viacej strašiť a v domčeku kozičky plašiť.
Vlk: Smädný som, pil by som, to ma v bruchu tlačia hlúpe kozy, koza Róza tá ma zvozí...
Mama koza: Tu som vĺčko, nie sme sami, prišla som aj s kozliatkami. Dobre som ťa potrestala, v bruchu tehly máš a odteraz už každému asi pokoj dáš!
Vrany: Krá-krá-krá, vlk si, tĺk si!
Kozliatka: Kozičky sme veselé, veselé a rady sa hrajeme, hrajeme... (melódia: My sme sestry veselé.)
Vek: od 5 rokov viac
Pomôcky: –
Postavy : Vrany, mama koza, kozliatka, vlk, kováč.
Vrany: Malý domček, malé vrátka o tom rozprávočka krátka. V domčeku si žije koza Róza a veselé kozliatka. Je ich veľa?
2. Vrana: Krá-krá-krá, riecť sa nedá, ale mečia ako črieda. V tmavej hore vlk si žije, hladný na mesiačik vyje. Keby mali rozum kozy, vedeli by, čo im hrozí... krá-krá-krá!
Mama koza: Kozliatka, nachoďte mi za vrátka, prídem večer, nebite sa, zlý vlk by vás počul z lesa...
1. Vrana: Krá-krá-krá, ešte je len na priedomí, už sa bijú len tak hrmí!
Kozliatka: Sienko mne, tebe nie, sienko mne, tebe nie!!!
Vlk: Úúúúúúúú! Otvárajte vrátka, vy hlúpe kozliatka. To som ja, vaša mamička, nesiem vám na rožkoch sienka, vo vemienku mliečička...
Kozliatka: Ty, že si naša mamička? Kdeže! Naša mamička išla do mesta priniesť mliečka, sienka. Ty si vlk a ešte poriadny tĺk, ba aj luhár k tomu, choď preč od nášho domu!
Vlk: Vy kozy rohaté, vy kozy odraté! (Odvráti sa a hundre.) Pôjdem ku kováčovi, ten mi ukuje hlas na tenko. Úúúúúúúú budem mať hlások ako vretienko. Rózine kozy oklamem, a potom ich zjem. Hééééj, kováč, ukuj mi hlások na tenko!
Kováč: Kujem, kujem hlas na tenko, bude hlások jak vretienko. Vlk, načo ti bude taká zmena hlasu?
Vlk: Nevieš o tom kováč? Prijali ma do rozhlasu.
Kozliatka: Kozičky sme veselé, veselé a rady sa hrajeme, hrajeme...
Vlk: Klopi – klopi na vrátka, otvárajte zvieratká!
Kozliatka: Kto je?
Vlk: To som ja, kozliatka moje. Vaša mamička prišla, sienka priniesla.
Kozliatka: Ty nie si naša mamička, naša mamička tak neklope.
Vlk: A ako?
Kozliatka: Nohou nekope, pekne rožkom, klop-klop-klop!
Vlk: Klop a buch, buch a klop!
Kozliatka: Popletené to všetko máš. Vieš čo, najprv sa nám v okne ukáž. Či máš rožky, bielu bradu...
Vlk: (Zahundre pre seba.) Mám len brucho plné hladu.
Kozliatka: My ti veru neotvoríme, ani sa ťa nebojíme. Nie si naša mamička! Vieš čo? Choď ty oplan, luhár starý tam, kde sa vlkom lepšie darí!
Vlk: No počkajte! Vrátim sa ja k vám a tie dubové hlavy vám povykrúcam ! (Odíde ku kováčovi.) Hééééééj, kováč, kováč, ukuj mi ten hlas na tenko.
Kováč: Kujem, kujem hlas na tenko, bude hlások jak vretienko.
Vlk: Úúúúúúúú, ďakujem ti, kováč, za ten tenký hlas, už ho mám taký ako koza Róza. O chvíľu, veselé kozliatka bude po vás! Aby to čert vzal, keby som vás teraz nedostal! (Priblíži sa k chalúpke.) Kozliatka moje, otvorte dvierka, prišla vaša mamička, priniesla vám na rožkoch sienka, vo vemene mliečička.
Kozliatka: Mamička k nám prišla, veľmi sa tešíme, tak jej otvoríme!
Vlk: (Skočí do domčeka.)
Vrany: Krá-krá-krá, zle je! V domčeku sa čosi čudné deje! Krá-krá-krá...
Mama koza: Kozičky moje, detičky moje, to som ja vaša mamička, priniesla som vám sienka, mliečka, kdeže ste? (Zbadá vlka.) Pozrite sa, starý vlk, ten pažravý tĺk. Chrápe ako v lese píla, osudná to bola chvíľa, kozliatka ma sklamali, vôbec ma nepočúvali. Prázdny je môj dom, ako ich len dostať z vlka von? Aha! Už to mám, rožkami ho popichám, brucho mu trochu rozpáram a svoje kozliatka po jednom vytiahnem.
Kozliatka: Poďme k mamičke!!!
Mama koza: Detičky moje, kozičky moje, teraz vlka potrestáme, do brucha mu tehly dáme! Už nebude viacej strašiť a v domčeku kozičky plašiť.
Vlk: Smädný som, pil by som, to ma v bruchu tlačia hlúpe kozy, koza Róza tá ma zvozí...
Mama koza: Tu som vĺčko, nie sme sami, prišla som aj s kozliatkami. Dobre som ťa potrestala, v bruchu tehly máš a odteraz už každému asi pokoj dáš!
Vrany: Krá-krá-krá, vlk si, tĺk si!
Kozliatka: Kozičky sme veselé, veselé a rady sa hrajeme, hrajeme... (melódia: My sme sestry veselé.)
Sipová ruzenka
(veronika, 24. 4. 2011 19:37)