Bol som vtedy malý chlapec a pochopiteľne som nevedel nič o čiernej mágii. Jedného večera som sa hral v spálni mojich rodičov. Neboli práve doma. Ich neprítomnosť som využil a doprial som si prísne zakázané potešenie - skákanie po veľkej posteli. Zrazu ma premkol pocit, že sa na mňa niekto pozerá. Otočil som sa a uvidel len obyčajnú porcelánovú bábiku v zamatových šatôčkach, ktorá stála na nočnom stolíku mojej mamy. Vydýchol som si. Vtom bábika pokrútila hlavou a zaklipkala očami! S krikom som vybehol zo spálne a stále som nahlas opakoval, aby s tým prestala... Celý roztrasený som sa poumýval a vliezol v detskej izbe do postele. Dvere som poriadne zatvoril. Po chvíli sa samy otvorili... Išiel som sa pozrieť, čo to má znamenať. Len čo som sa dotkol dverového rámu, prenikol mnou chlad, hoci v miestnosti bolo teplo. Počul som čudný, pritlmený, neľudský smiech a rozkričal som sa od strachu. Rodičia sa medzitým vrátili domov a na môj krik bežali ku mne. Keď som im vyrozprával, čo sa mi stalo, spomenuli si, že keď dom kúpili, boli všetky steny pomaľované záhadnými symbolmi. Oni ich však pri maľovaní iba zatreli farbou. Sídlilo v našom novom dome neznáme zlo? Viem iba, že na tento zážitok nikdy nezabudnem...
Takú bábiku by som nekúpil....