Veronika Paulovičová sa v posledných mesiacoch presadzuje čoraz častejšie ako herečka. Prezradila nám, aké je to flirtovať s vlastným otcom v televízii a bozkávať sa s Františkom Kovárom v divadle.
Veronika Paulovičová (28) na rosničkovské obdobie spomína v dobrom, návrat k predpovedi počasia jej však už nič nehovorí. Na rozdiel od iných žien, ktoré mali rozbehnutú kariéru, sa nebála ju načas zastaviť a stať sa mamou. Paradoxne sa po narodení syna Jakubka na nedostatok práce nemôže sťažovať. V posledných mesiacoch sa vyštudovaná herečka konečne mohla živiť týmto povolaním. Objavila sa nielen v televíznom Paneláku, ale v júni si odkrútila v Slovenskom národnom divadle svoju prvú premiéru.
Túto jar ste si mohli povedať: Konečne som herečka. Okrem hrania v seriáli Panelák máte za sebou aj premiéru v SND v hre Večera.
K divadlu som sa vrátila po siedmich rokoch. Predtým som hrala na Novej scéne v muzikáli Cigáni idú do neba, kde sa hrá, tancuje aj spieva, ale toto je činohra. Nie je jednoduché stáť na javisku s takými hereckými osobnosťami ako Ferko Kovár, Zdena Studenková, Zuzana Kocúriková či Dušan Jamrich. Bola to pre mňa veľká výzva. Dokázať sama sebe a možno aj svojmu okoliu, že nie som len moderátorka Počasia. Počas skúšania ma režisér a skúsení hereckí kolegovia upozorňovali na toľko vecí, že som si myslela, že to nezvládnem a jednoducho to zabalím.
Divák je prekvapený, keď vás vidí v SND, a ešte väčší šok mu spôsobíte, keď sa bozkávate s pánom Kovárom.
Neviem, prečo šok. Vyštudovala som herectvo, herečka musí byť ochotná a schopná zvládnuť takmer všetky požiadavky režiséra. Navyše, Ferko Kovár je, ako by povedala moja mama – boží človek. Počas skúšobného obdobia mi práve on dodával pocit istoty, väčšieho sebavedomia a vnú-torného pokoja. Je to mimoriadne úprimný, milý a nekonfliktný človek a skvelý herec bez akýchkoľvek manier. Ferko mi náš jemný, nie vulgárny bozk veľmi spríjemnil, nemala som čas ani dôvod obávať sa toho. Niekedy vám môže mladý sebavedomý fešák takúto scénu skomplikovať a znepríjemniť.
V hre stvárňujete televíznu moderátorku. Zaspomínali ste si na rosničkovské časy?
Sian je veľmi inteligentná, vtipná a investigatívna moderátorka. Na nič sa nehrá, nemá problém, možno rovnako ako Ria v Paneláku, povedať, čo si myslí a čo naozaj cíti. Poradili mi, aby som si predstavila niektorú z moderátoriek televíznych novín, tak som si predstavovala. A sem-tam som si veru aj zaspomínala na rosničkovské časy, ktoré považujem za milú a príjemnú skúsenosť s kamerou a s prostredím televízie.
V Paneláku ste mali scénu, kde ste flirtovali s Agátiným otcom Fodrászom, čiže s vlastným otcom. Aké to bolo?
Úchylné, no nie? (smiech) Bolo to milé, myslím, že celkom vtipné, len škoda, že také krátke.
Ako sa vám hrá s vlastným otcom?
Veľmi dobre. Nech hrá na javisku či pred kamerou čokoľvek, verím mu. Je živelný, a to sa mi páči. Veľmi dobre sa mi hrá s ľuďmi, ktorým verím. Rada sa pozerám ľuďom do očí, tie vám prezradia aj zahrajú všetko. Ak by ma otec režíroval, viem, že by mi predhral situáciu a vedel ju dobre vysvetliť. Ale obaja sme tvrdohlaví, ja ako dcéra precitlivená. Dám si poradiť, ale kritiku niekedy znášam dosť ťažko. Škoda, že naša generácia nemá toľko možností a hereckých príležitostí, ako mali mladí herci kedysi. Aj keď ja sa nesťažujem. Spoznala som prostredie televízie, zoznámila som sa s mnohými zaujímavými ľuďmi, teraz sa pomaličky vraciam k herectvu, moderujem akcie, sem-tam si zaspievam. Ale hlavne mám šťastné a veselé dieťatko a úžasného partnera. Robím to, čo ma baví, a teším sa z toho, čo mi ponúka život.
V seriáli sa objavujete ako masérka Ria. Viete masírovať?
Tak trochu viem. Masáže zbožňujem. Mám veľmi dobrý pozorovací talent a to, čo ma baví, sa aj rýchlo učím. Od profesionálov som vypozorovala masérske grify. Niekedy ani neviete, čo všetko sa vám v živote zíde. Nemala som ešte priestor a možnosti ukázať, čo vo mne je, a to nehovorím len o masírovaní (smiech).
Žiadajú vás ľudia, aby ste ich vymasírovali?
Samozrejme. Keď som moderovala Počasie, sa ma každý pýtal na počasie, teraz sa ma každý pýta, či by som ho nevymasírovala. Keď mám vydarený deň a dobrú náladu, podarí sa mi zareagovať vtipne. Ale „milujem“, keď sa niekam ponáhľam, malého mám na rukách, o desať minút mám niekde byť a niekto mi zavolá a začne vtipkovať: „Je tam masérka Ria? Chcel by som sa objednať.“ Veľmi milé, chápem, že dotyčný nemusí tušiť, v akej situácii sa nachádzam. Tak si zažartujeme a ide sa ďalej.
Ria je prefíkaná postava bez emócií…
To si nemyslím. Veď vypočítavosť, žiarlivosť, zákernosť či hnev sú tiež emócie, nie? Ibaže negatívne. Každý seriál by bol asi nudný a divácky nezaujímavý, keby v ňom hrali len postavy typu Nastenka z Mrázika alebo Popoluška. Aj Marfu a Macochu chce divák vidieť. Len si to nie každý uvedomuje a priznáva. Bez nich by Mrázik nebol Mrázikom. Ani v reálnom živote sa nestretávate len s dobrými, milými a dobrosrdečnými ľuďmi. Negatívna postava sa lepšie hrá, bohužiaľ, každý vás s ňou stotožňuje. Darmo budem vysvetľovať a prízvukovať, že ja taká nie som. Aj môjho Peťa mnohí, ktorí ma nepoznajú, ľutujú, že to má so mnou asi ťažké. Niekedy aj má, ale nie preto, že mám niečo spoločné s Riou.
Ria sa správa ako muž. Chceli by ste sa tak správať aj vy?
Poznám veľa žien, ktoré sú sebavedomé, cieľavedomé, drzé a nemajú problém povedať, čo si naozaj myslia a cítia. A taká je aj Ria. Aj to, že to občas prešvihne, má určite nejaký dôvod. Určite to nie je len tak. Dajme sa prekvapiť. Osobne mužské správanie tak trochu aj mám. Môj Peťo hovorí, že vo fitku mám nasadenie ako chlap. A možno ešte humor – mužský je mi bližší. Aj to je dôvod, prečo si tak rozumieme, okrem toho, že si pomáhame a dopĺňame sa. Nemyslím si, že úlohou ženy je len starostlivosť o deti a domácnosť. Samozrejme, nehovorím o tých, ktorým to vyhovuje. Milujem svoju rodinu, veľmi rada varím, čo sa o upratovaní povedať nedá, ale od narodenia som exhibicionistka. Divadlo, moderovanie, spievanie... To všetko ma veľmi baví, napĺňa a, našťastie, aj živí. Myslím, že sa nám celkom úspešne podarilo zosúladiť rodinnú pohodu a moje niekedy adrenalínové povolanie.
Pôsobíte dojmom, že sa ničoho nebojíte. Čoho sa bojíte?
Asi najviac sa bojím chorôb. Viem, že choroby sú spojené so psychikou. Snažím sa myslieť pozitívne, ale posledné dva mesiace boli veľmi náročné nielen pre mňa, ale aj pre moju rodinku. Divadlo, Panelák, akcie, stres, moji dvaja chlapci všetko statočne zvládali a prežívali spolu so mnou. Odzrkadlilo sa to nielen na mojom, ale aj na ich zdraví. Ďalej sa bojím, že prídem o svoju rodinu. Veľmi mi záleží na mojej rodine. Každý sa ma pýtal, či som sa nebála otehotnieť, mala som predsa Počasie, mohla som ísť ďalej a dostať inú reláciu...
Nebáli ste sa otehotnieť?
Vôbec nie! Tehotenstvo aj pôrod som si užívala. A práve preto, že už viem, čo ma čaká, sa teším aj na ďalšie otehotnenia a pôrody. Výchova dieťatka je veľmi náročná, ale ja mám partnera, s ktorým sa dopĺňame, na ktorého sa dá spoľahnúť. Hlavne v poslednom období ma presvedčil o tom, že starostlivosť o dieťa bravúrne zvláda. Odkedy máme Kubka, mám viac pracovných ponúk. Akoby sa moje šťastie, že ho mám, prenieslo aj do práce.
cheap original cialis afhsdbcedichlmxds
(Avaroloh, 29. 5. 2021 8:36)