MRCHA-6.KAPITOLA
29.9.-utorok
„Všetko naj lepšie k meninám!“skočila som Mišovi do náručia,keď mi otvoril dvere.
„Jéj,ty si si spomenula?“potešil sa,keď ma zbadal.
„Jasné,však si kamoš,akoby som si mohla nespomenúť?“vbehla som do domu.
„Napríklad ten kretén Juro si nespomenul.Ale to je on!Díki.“ďakoval,keď som mu podávala darček,potom som mu vlepila obrovskú pusu na líce a počula som ďalšie „Díki.“
„Čo to je?“netrpezlivo rozbaľoval.
„No veď si to otvor a uvidíš.“pozerala som aký je nešikovný s tým.
„Jéj!Nové hodinky!Zídu sa.“ rozžiarili sa mu oči,keď ich uvidel.
„Páčia sa ti?“potešila som sa,keď som videla,že sa mu páčia.
„Jasné!Su super,od značky Storm!To fakt musím.“a objal ma.
„A čo si ešte dostal?“vyzvedala som.
„Hm...od rodičov prachy,aspoň ti vrátim,počkaj hneď ich donesiem.“povedal a odbehol do izby a o chvíľku bol späť aj s 50 eurami.
„Díki.“natiahla som ruku.On mi ich dal a porozprával mi,čo ešte dostal.
„No tak to si mal super darčeky.“pochválila som mu.
„Dáš si tortu?“ponúkol ma.
„Jasné,aká je?“zbiehali sa mi slinky.
„Mandarinková.Treba ju rýchlo zjesť,aby sa nepokazila.“a už aj niesol odkrojený veľký kus torty.Celý som ho zjedla tak pažravo až ma brucho rozbolelo.O nedlho som sa s ním už rozlúčila,lebo som musela ísť.
Cestou domov som nechcela ísť autom,aby som sa trochu prešla,ale tak strašne ma bolelo brucho,že som si musela sadnúť na najbližšiu lavičku.Sedela som tam zohnutá v kŕčoch a čakala,že mi to prejde.Ale nedočkala som sa.Teda dočkala som sa,ale nejakých grázlov,ktorí mali nekalé myšlienky.
„Ahoj cica!A čo tu tak sama robíš?“prisadol si ku mne nejaký chalan,zrejme pod vplyvom alkoholu a drôg.Ja som nereagovala,chcela som vstať,ale od bolesti som sa nemohla ani ponúť.
„Ani mi neodpovieš?“dobiezal chalan ďalej.
„Daj mi pokoj!Choď preč!“snažila som sa odtiahnuť od neho.
„Ale čo?Tak slečinka nie je prívetivá...“dobehol ďalší grázel.
„Prestaňte!“začala som sa báť,keď ma jeden chytil za koleno.
„Ale no tak cica!Užijeme si spolu!Nebráň sa a bude to lepšie!“pridal sa k nemu aj druhý.Potom ma začali obchytkávať a ja som sa fakt začala báť,no v tej chvíli sa tam z ničoho nič zjavil Patrik.Strašne som sa potešila.
„Patrik!Pomôž mi!“zkríkla som,keď som ho uvidela.
„Neboj sa,choď na bok!“prikázal mi,keď sa grázli postavili odo mňa!
„Chlapci!Viete,že sa nepatrí obťažovať mladé dámy?“povedal Patrik provokatívne.
„A ty vieš,že sa nepatrí rušiť ľudí v intímnej chvíľke?“nedal sa jeden z grázlov.Patrika to poriadna nasrdilo a jedným úderom zrovnal jedného z nich na zem!Druhý sa zľakol a utiekol preč.Potom sa Patrik obrátil ku mne a objal ma.
„Ďakujem.Neviem,čo by som robila,kebyže neprídeš.“hovorila som zaborená halvou do jeho trička,ktoré úžastne voňalo.
„Čo si tu vlastne robila sama?“spýtal sa.
„No bola som u Miša,lebo mal meniny a jedla som tam tortu a nejako mi nepadlo dobre a tak ma strašne začalo bolieť brucho,tak som si sadla dúfajúc,že to prejde,ale prišli sem týto grázly a veď vieš...“vysvetlila som mu.
„Ach jaj!No poď odprevadím ťa domov.“povedal a chytil ma za ruku.
„A ty si tu čo robil?“zaujímala som sa.
„Ja som išiel zo skate parku a tak som ťa zbadal...“hovoril.
„To takto neskoro chodíš do skate parku?“prekvapila som sa.
„No,veď tam majú osvetlenie a elektriku.“zavtipkoval.Ja som sa zasmiala a potom sme kecali,už ani neviem o čom,ale viem,že čas s ním ubehol rýchlo.Napokon sme prišli pred náš dom.
„Tak to zajtrajšie stretnutei platí?“spýtala som sa.
„Hej,jasné.“povedal s úsmevom.
„Ďakujem ti ešte raz za záchranu.“zadívala som sa mu do očí.
„Ale no,nerob zo mňa hrdinu.“znova zavtipkoval.
„Ale ty si hrdina!Môj hrdina!“povedala som a v tej chvíli sa naše pery dotkli.Bolo to krásne.Toto som ešte so žiadnym chlapcom necítila.Cítila som niečo výnímočné.Žeby to bola láska?Potom som rýchlo odbehla dnu a on tam stál a pozeral za mnou...
jejoo
(misha, 19. 9. 2010 19:54)