Utorok 26.8.
„Za chvíííííľu!!!“, kričím už asi po stýkrát, ale vidím, že ma nepočúva. Kto? No predsa moja super mamička. Zase si raz zmyslela, že som lenivá, a že by som mohla ísť vyniesť smeti. Asi by som sa mala predstaviť. Volám sa Laura Mindlová. Mám 15 rokov, hnedé vlasy a také zeleno-hnedé oči. Veľa ľudí ich volá aj sračkové, ale ja sa nechcem neslušne vyjadrovať. Čo sa môjho výzoru týka, nie som veľmi spokojná. Moje vlasy sú až príliš suché a kučeravé, pleť je až príliš mastná a plná vyrážok, a celkovo som dosť tučná. Ale odzajtra schudnem. Ja viem, že som si to povedala už veľmi veľakrát, ale od zajtra už naozaj. Zajtra je totiž utorok, a mne ostáva posledný týždeň do konca letných prázdnin. A pribrala som aspoň 5 kíl.
Myslím, že by som mala ísť, lebo pri jej vreskote prídem o uši. Počkať, veď to sa musím obliecť, učesať a obuť!!! V žiadnom prípade. „LAURAAAAAAAAAAAAAAAA“. Padám.
Počas toho dvojminútového procesu, keď som išla vyniesť smeti, som sa potkla a spadla zo schodov. Riadne som si udrela nohu...au. No aspoň, že to nikto nevidel, teda aspoň dúfam, lebo to by som sa od hanby prepadla až do pivnice. Musím končiť, lebo do izby vtrhol môj malý brat. Niežeby som ho nemala rada, ale chápete, je príšerne otravný a drzý. Volá sa Lukáš a má 7 rokov. Jedným slovom hotová pohroma.
Streda 27.8.
Ja sa zbláznim! Už len 6 dní a idem do školy! Veľmi sa bojím prvého dňa. Niežeby som išla do novej školy, to nie. Tú som zmenila už pred 4 rokmi, ale nie kvôli tomu, že by som prepadla. Skrátka som len išla na 8-ročné gymnázium. A teraz sme sa miešali, čiže budem mať nových spolužiakov. A toho sa bojím. Nie som veľmi kolektívny a spoločenský typ. Taktiež nemám veľa kamarátov. A nechodím ani veľa von. A už vôbec nemám chalana. Bože, cítim sa mizerne.
Asi by som sa nemala toľko ľutovať.
Skoro som zabudla, že dnes som sa rozhodla začať s chudnutím. Ale akosi sa mi nechce...asi to odložím na inokedy.
Počkať! To som už urobila nespočetne veľakrát, takže sa musím prekonať! Teda ak chcem byť konečne pekná a chudá.
Štvrtok 28.8.
Pomaly na mňa dolieha nervozita. Ani neviem čoho sa tak bojím! Veď tam budem mať Peťu. Mimochodom, Peťa je moja veľmi dobrá kamoška. Poznáme sa 4 roky, a plne jej dôverujem. A dúfam, že aj ona mne. Ešte šťastie,že sme spolu v triede. Inak by som to nezvládla. Musím ísť, ideme kupovať školskú tašku.
Piatok 29.8.
Včera sme sa vrátili neskoro, a už sa mi nechcelo písať. Okrem tašky si mamina kúpila jedny topánky a dvoje tepláky pre Lukáša. Ja mám len tašku. Ale zato pekne drahú a dokonca značkovú. Z Adidasu. Je taká ružovo-šedá a dosť veľká. Veľmi sa mi páči, už sa nemôžem dočkať, kedy ju Peťa uvidí. Som zvedavá, čo na ňu povie.
Už je veľa hodín, mala by som ísť spať, lebo zajtra ideme k babke. Tam si so sebou denník neberiem, takže sa stretneme až v nedeľu-posledný deň pred začiatkom školy.
Nedeľa 31.8.
U babky bolo parádne. Aspoň som si ešte viac oddýchla, a skoro som zabudla na školu. Musím si ísť vybrať čo si oblečiem, a potom sa pôjdem okúpať. Už sa nemôžem dočkať, ale dosť sa bojím.
Pondelok 1.9.
Život je kráááásny!!! Ale začnem pekne od začiatku.
Keď som prišla pred školu, kde mal príhovor náš riaditeľ, stretla som sa s babami. Skoro som ich nespoznala. Veď sme sa nevideli dva mesiace a mám pocit, že sa dosť zmenili. A potom som prišla do novej triedy, a vtedy som ho uvidela. Najkrajšieho chalana na svete! Bol taký pekný, zlatý, milý a celkovo náááádherný. Skrátka láska na prvý pohľad. Už som si aj zistila jeho meno. Volá sa Matúš. Má rovné, trošku dlhšie blond vlasy, povedala by som, že taký mierny emo účes, ale emák rozhodne nie je. Má zelené oči, je dosť vysoký a.... Asi som sa zamilovala. Musím ho lepšie spoznať. Zistím si jeho icq.
No a aký bol ešte dnešný deň? Predstavila sa nám naša triedna, niečo nám hovorila (veľmi som ju nevnímala lebo som pozorovala Matúša) a potom nás pustili domov. Ešteže tak. Teraz je pol jedenástej a ja idem von s Peťou a Mišou.
Utorok 2.9.
Včera sme prišli asi o siedmej a už sa mi nechcelo písať. Prechádzali sme sa po Petržalke a potom sme išli do Mekaču.
V škole bolo fajn, ale už sme dostali aj rozvrh, takže odzajtra sa učíme. Nie úplne, ale už budeme mať hodiny s našimi učiteľmi a tí nám povedia, aké zošity máme mať, a tak. Veď to poznáte.