Venus Versus Virus
Dve dievčatá. Jedno s pôsobivou páskou cez oko, skrývajúce tajomnú silu, bojujúce takmer celý život proti Virusom; zlým duchom, ktorí požierajú duše ľudí. Druhé zase obyčajná, nevinná stredoškoláčka, ktorá jedného dňa začala vidieť Virusov a po dávke špeciálnej anti-Virusovej vakcíny sa mení na všetkoničiaceho berserka. Boj, akcia, dvojica „girls with guns“ a v neposlednom rade silné náznaky shoujo-ai. To je potenciál Venus Versus Virus. Anime, ktoré nám opäť dokazuje, že keď sa do toho Japonci oprú, dokážu vytvoriť práve tak úžasné diela, ako všetko totálne „zvorať“. A Venus Versus Virus je veľmi pekným príkladom toho druhého.
Pôvodne 4-volumes dlhá manga od začínajúceho mangaka Atsushi Suzumi, Venus Versus Virus začal vychádzať v roku 2005 v shounen magazíne Dengeki Comic Gao! a jeho posledná kapitola vyšla v januári 2007. Teda v čase, keď vyšla prvá epizóda anime adaptácie od Studio Hibari (Kashimashi, Major, Sumomomo Momomo, Tsuyokiss...). 12-dielny seriál, robený pod vedením režiséra Schinchiro Kimura, známeho najmä z anime ako Karin, Maburaho a Mahoraba, tak predstavoval už druhú adaptáciu pôvodnej mangy, keďže tou prvou bolo drama CD z roku 2006. Nakoľko sú manga a drama CD úspešné, to, musím sa priznať, neviem. Čo však viem, je to, že anime Venus Versus Virus úspešným nie je určite. A ak náhodou áno, tak svet ide fakt dole z kopca.
Mno. Skazený svet, ktorý hrá svoju absolútne pochybnú úlohu náhodou aj vo Venus Versus Virus, teraz stranou a dovoľte mi začať s hodnotením toho „veľdiela“.
Príbeh a jeho zaujímavosť a spád. Spracovanie a podanie postáv a ich interakcia. Akcia a boj. Audiovizuálne spracovanie. To sú elementy, ktoré sú dôležité pri hodnotení akéhokoľvek akčnejšie zameraného anime. A Venus Versus Virus všetky, až na ten posledný v podaní dizajnéra postáv Yoshimi Agata, chýbajú. Slabo spracované bojové sekvencie, pri ktorých si maximálne tak zívnete. Úplne hrozne vykreslené postavy, z ktorých silno vytŕča najmä nevinná a „večne trpiaca“ Sumire; samotné stelesnenie katastrofálne spracovaného klišé neschopnej, zdanlivo „kawaii“ hlavnej hrdinky. Príbeh s logikou, ktorá sa nedá nazvať nijako inak ako maximálne nepresvedčivá a nedorobená... Musím sa priznať, že som Venus Versus Virus dopozeral na dvakrát. Zakaždým ma totiž až neuveriteľne udiví, ako dokážu občas Japonci veci pokaziť a ako hrozne sa dá spracovať tematika so silnejším potenciálom.
Na čom ale Venus Versus Virus celkom jednoznačne padá, okrem slabo spracovaného príbehu a ešte slabšie spracovaných bojov, je hlavná hrdinka. Ako som už spomínal skôr, tá predstavuje klasický archetyp „kawaii“ neschopného dievčaťa, ktoré je prinútené bojovať proti monštrám a zároveň sa vyrovnať s tým, že sa mení na berserka ohrozujúceho všetko v okolí. Pochyby, prežitie prvej lásky, neschopnosť zabiť nepriateľa vyzerajúceho ako dieťa a ďaľšie iné klasické prvky tohto archetypu sú vo Venus Versus Virus spracované omnoho horšie, než to býva obvyklé a snáď to jediné, čo to ako tak drží nad vodou, je pekná kresba postáv. Ani tá však bohužiaľ nedokáže zakryť ten prostý fakt, že Venus Versus Virus je anime podpriemerné a pozerať ho je prostou stratou času, keďže iba z hlavy by som vám vedel vymenovať asi 200 titulov, ktoré sú kvalitatívne o niekoľko úrovní vyššie ako tento 12-dielny seriál.