Mačacie choroby
Infekčná peritonitída mačiek (zaužívaná skratka FIP, po anglicky Feline infectious peritonitis) je infekčné ochorenie mačiek spôsobujúce smrť. Názov je mierne zavádzajúci, pretože nejde o zápal pobrušnice (čiže peritonea), ale o zápal ciev (vaskulitída). Klinické príznaky FIP sa však často prejavujú vo forme zápalu pobrušnice. Vírus FIP napáda však aj pohrudnicu - z toho dôvodu je niekedy choroba označovaná tiež ako Infekčná mačacia polyserozitída (Feline infectious polyserositis).
Vírus [upraviť]
Pôvodcom ochorenia je virulentný koronavírus. Mačací koronavírus (FCoV) bol do 90tych rokov 20. storočia považovaný za dva rôzne víry:
- Feline Infectious Peritonitis Virus (vírus infekčnej peritonitídy mačiek - FIPV) - mutáciou mačacieho koronavíru (FCoV) vzniká malígna forma ochorenia.
- Feline Enteric Coronavirus (mačací enterický koronavírus - FECV) - nezmutovaný mačací koronavírus, ktorý spôsobuje benígnu črevnú formu ochorenia.
Mutácia vírusu na malígnu formu spočíva v zmene informácií vírového genómu génu 3C. Vírus sa deaktivuje pri teplotách 20°C až 48°C, je však schopný prežiť až 7 dní mimo hostiteľa. Väčšina dezinfekčných prostriedkov vírus ničí.
Mačací koronavírus je príbuzný psiemu koronavíru (CCV). Mačka, ktorá sa dostala do styku so psím trusom obsahujúcim koronavírus, si vytvára protilátky, ktoré reagujú s FCoV.
Sú známe dva vírové serotypy:
- Serotyp I. - vyskytuje sa najmä v Európe a Spojených štátoch.
- Serotyp II. - dominuje v Japonsku.
Vírus postihuje všetky druhy mačkovitých šeliem. Z veľkých šeliem sú vnímavé najmä leopardy. Prenos na iné zvieratá či človeka nebol preukázaný.
K prenosu dochádza priamym kontaktom mačiek, vírus sa do organizmu najčastejšie dostáva nosnou sliznicou. Infekcia sa môže do chovu dostať aj prostredníctvom predmetov, ktoré sa dostali do styku so stolicou, v ktorej sa nachádza vírus. Imúnne teda nie sú ani mačky chované bez možnosti výbehu.
Najčastejšie sa u mačiek prejavuje benígna forma infekcie, ktorá sa nemusí u zvieraťa klinicky prejavovať (napr. skrytá črevná infekcia). Vtedy sa nezmutovaný vírus vylučuje najmä črevnou cestou v truse po dobu až 10 mesiacov. V ranej fáze nákazy sa vírus vylučuje tiež slinami a močom. Zmutovaná, malígna forma vírusu nemá schopnosť vylučovať sa z organizmu, nakaziť sa však môžu plody v tele nakazenej matky (transplacentárny prenos).
Črevná koronavírová infekcia je u mačiek rozšírená vo veľkej miere. Štúdie dokladajú až 50% populácie mačiek chovaných doma sérologicky pozitívnych na koronavírus, u mačiek chovaných vo väčších skupinách je to až 90% (zdroj). V Spojenom kráľovstve bola koronavírová nákaza preukázaná u 84% vystavovaných mačiek (zdroj).
Patogenéza [upraviť]
Patogenéza ochorenia nie je dostatočne preskúmaná. Mutácia vírusu prebieha v čreve postihnutého zvieraťa a vedie k zmene povrchu vírusu. Táto zmena mu umožňuje vstup do makrofágov, kde sa ďalej rozmnožuje a rozširuje do celého organizmu zvieraťa.
Vedci predpokladajú, že forma, v ktorej choroba prepukne, závisí vo veľkej miere od imunitného systému jedinca.
U niektorých postihnutých jedincov s mutovaným vírusom neprepukne malígna forma ochorenia vďaka zvýšenej imunitnej reakcii. Imunitný systém je vďaka tomu schopný udržiavať infikované bunky pod kontrolou. Tým sa u zvieraťa choroba klinicky neprejaví, mačka sa však stáva prenášačom. Niektoré zvieratá sú dokonca schopné kompletného vylúčenia vírusu z organizmu, tým sa však nestávajú imúnnymi voči novej infekcii.
Zvýšenú pravdepodobnosť ochorenia predstavujú tieto faktory (zdroj:
- Vek zvieraťa - mimoriadne vnímavé sú mačiatka a mladé mačky.
- Znížená imunita: FIV, FeLV, stres, liečba kortikosteroidmi
- Komplikované chirurgické zákroky
- Reinfekcie FCoV vo veľkochovoch
Informácia, ktorú podáva tento článok, nemôže nahradiť návštevu lekára!Toxoplazmóza je infekčná choroba, ktorej pôvodcom je prvok Toxoplasma gondii. Ľudia sa môžu nakaziť príjmaním nakazeného surového mäsa alebo kontaktom s mačacími fekáliami. Vrodená toxoplazmóza je špeciálna forma, pri ktorej je plod infikovaný cez placentu od matky. Nebezpečenstvo tejto formy je dôvodom, prečo je tehotným ženám odporúčané vyhýbať sa mačkám (teratogénny efekt).
Obsah
[skryť]Prenos [upraviť]
Toxoplasma gondii je vnútrobunkový parazit. Jeho životný cyklus je veľmi komplikovaný a je charakterizovaný zmenou hostiteľa prechodného a konečného. Človek sa môže infikovať nasledovnými vývojovými štádiami:
- tachyzoit - vegetatívne formy parazita, rýchlo sa rozmnožujú a môžu napadnúť akúkoľvek bunku človeka alebo teplokrvných stavovcov, s výnimkou červených krviniek. V priebehu tejto fázy sa tvoria protilátky, ktoré brzdia rýchlosť ich množenia. V tkanive sa vytvoria cysty s bradyzoitmi.
- bradyzoit - formy nachádzajúce sa v cystách (tisíce až desaťtisíce). Nachádzame ich hlavne v svaloch, bránici, srdcovom svale, v mozgu a na ďalších miestach. Cysty sú rezistentné na vnútorné podmienky a prežívajú aj pôsobenie tráviacich enzýmov.
- sporozoit - formy nachádzajúce sa v oocystách vylučovaných mačkou domácou. Sú produktom sexuálneho rozmnožovania parazita v epiteli tenkého čreva hostiteľa. Infikovaná mačka vylučuje veľké množstvo oocýst (až 10 miliónov denne) po dobu 1 až 3 týždňov. Mačka môže mať tiež systémovú infekciu. Vo vnútri hostiteľského organizmu, v teple a vlhku, v pôde alebo vo vode môžu oocysty Toxoplasma gondii prežívať takmer rok.
Zdroj toxoplazmózy [upraviť]
Konečným hostiteľom toxoplazmózy sú mačkovité šelmy, hlavne mačky domáce. Toxoplazmóza sa však môže nachádzať aj u cicavcov, hlavne u hlodavcov alebo vtákov. Len u mačkovitých šeliem prekonáva T. gondii sexuálne štádium. Medzihostiteľmi T. gondii môžu byť kozy, ovce, králiky, prasce, kravy, kurčatá a iné vtáky. U všetkých zvierat môžu byť prítomné infekčné štádiá v tkanive (svaloch alebo mozgu). Tkanivové cysty sú životaschopné dlhú dobu, snáď celý život zvieraťa.
Spôsob nákazy [upraviť]
Trus mačiek [upraviť]
Rozmnožovanie parazita prebieha v črevnej sliznici mačky a príbuzných mačkovitých šeliem. S trusom mačky sa vylučujú z jej tela oocysty, ktoré sú zdrojom nákazy človeka. Oocysty sa do tela zvierat dostávajú potravou a vyvolajú buď ochorenie, alebo skrytú infekciu v podobe cýst v rôznych orgánoch vrátane svaloviny. Mačka sa pravdepodobne nakazí najčastejšie z mäsa divokých a hospodárskych zvierat. Vývojový kolobeh parazita sa potom v jej črevách dokončuje. U iných zvierat nebola možnosť rozmnožovania parazita dokázaná. Ani mačka však nie je označovaná za významný zdroj priameho nakazenia človeka, pretože vylučovanie zárodkov toxoplazmózy trusom trvá krátko - len pri jej prvom nakazení (2 - 3 týždne), po ktorom mačka získava odolnosť a pri novom nakazení už zárodky nevylučuje. Preto sa so zárodkami v truse stretávame v praxi len veľmi zriedkavo a prevažne u mladých mačiek, ktoré majitelia kŕmia nedostatočne premrazeným mäsom, alebo u mačiek loviacich myši, vtáky a pod.
Pre nákazu z trusu mačiek platí:
- Človek, ktorý prišiel do styku s toxoplazmózou, získava odolnosť rovnako ako mačka a už sa nemôže po druhýkrát nakaziť.
- Pravdepodobnosť nakazenia sa človeka od mačky je veľmi malá - mačka môže vylučovať oocysty v prípade nákazy len 2 až 3 týždne.
- Nakaziť sa môžeme výlučne z trusu mačky. Pri čistení mačacieho WC je preto vhodné používať rukavice. Navyše - trus začína byť nákazlivý až na druhý deň, takže pokiaľ čistíme mačacie WC každý deň, možnosť nákazy je minimálna.
- Mačka chovaná v byte a kŕmená vhodnou stravou sa nemôže nakaziť.
- Treba myslieť na schopnosť parazita dlhodobo prežiť (1 rok) v pôde a pieskoviskách, kam mačky vykonávajú svoju potrebu. Pri práci v záhrade je preto tiež vhodné pracovať v rukaviciach.
Konzumácia surového alebo nedostatočne tepelne spracovaného mäsa [upraviť]
Nákaza je možná napríklad z nedostatočne tepelne spracovaného, či surového ovčieho, alebo hovädzieho mäsa. Ľudia nakazení toxoplazmózou sú zvyčajne milovníkmi tatárskych biftekov a neprepečených steakov. Dobre tepelne upravené mäso je nezávadné, pretože už pri zohriatí mäsa na teplotu 66°C sa spoľahlivo ničia vývojové štádiá parazita v mäse rovnako ako zamrazenie mäsa na niekoľko dní v mraziacom boxe.
Prenos nákazy z matky na plod [upraviť]
V prípade, že sa žena v priebehu tehotenstva nakazí, nakazí cez placentu aj svoje nenarodené dieťa.
Vzácne druhy nákazy [upraviť]
Vzácne sa dá toxoplazmózou nakaziť aj kvapôčkovou infekciou, spojivkovým vakom, rankami na koži pri manipulácii s infikovaným materiálom alebo pohryzení infikovaným zvieraťom.
Druhy toxoplazmózy [upraviť]
Získaná toxoplazmóza [upraviť]
- Uzlinová forma toxoplazmózy sa prejavuje zdurením uzlín pod čeľusťou, ale aj pod pažou, či na slabinách.
- Očná forma sa vyznačuje zápalovým postihnutím očného aparátu, najčastejšie zápalom sietnice.
- Mozgová forma toxoplazmózy sa prejavuje u imunodeficitných osôb (osoby s poruchami imunity), napríklad u ľudí s AIDS, kde sa jedná hlavne o reaktiváciu už prebehnutej nákazy.
- Gynekologická forma sa môže prejaviť sterilitou, opakovanými potratmi, patologickým tehotenstvom, pôrodom postihnutých alebo mŕtvych detí.
Vrodená toxoplazmóza [upraviť]
Primárna infekcia matky počas tehotenstva predstavuje nebezpečenstvo prenosu infekcie na plod cez placentu. Táto forma toxoplazmózy u detí sa nazýva vrodená (kongenitálna). Pre ďalší vývoj plodu je veľmi dôležité, v ktorom období tehotenstva sa žena nakazila. U nás sa vrodená toxoplazmóza vyskytuje vzácne a u postihnutého jedinca sa prejavuje niektorými komplikáciami, z ktorých najčastejšie sú psychické a telesné zaostávanie, škúlenie, zápaly sietnice, kalcifikácia v mozgu, kŕče.
Prejavy choroby [upraviť]
- Získaná forma
- Horúčka
- Rozmazané videnie
- Zdurenie uzlín
- Bolesti svalstva
- Únava
- Zväčšená slezina
- Poruchy spánku
- Emočná labilita
- Vrodená forma
- Vývojové vady
- Psychické a fyzické poškodenie
- Poškodenie zraku až slepota
Liečba [upraviť]
S liečbou treba začať čo najskôr. Bezpríznakové a ľahšie formy toxoplazmózy u osôb, ktoré nie sú imunitne oslabené, sa spravidla neliečia, alebo sa podávajú prostriedky posilňujúce imunitný systém. Osoby s nedostatočnou imunitou, s očným alebo iných orgánovým ochorením a predovšetkým tehotné ženy s podozrením na primoinfekciu v gravidite a deti s vrodenou alebo získanou toxoplazmózou je potrebné liečiť. Väčšinou sa toxoplazmóza lieči v špecializovaných ambulanciách infekčných oddelení nemocníc. Lieči sa kombináciou liekov potlačujúcich látky, ktoré toxoplazmy potrebujú pre svoj vývoj a antibiotikami.
Prevencia [upraviť]
Prevencia infekcie oocystami vylučovanými mačkami [upraviť]
- Umývanie ovocia a zeleniny pred konzumáciou.
- Ochrana jedla pred muchami, švábmi a pod.
- Vyhnúť sa kontaktu s materiálmi, ktoré sú potencionálne kontaminované výkalmi mačiek, príp. používanie rukavíc pri manipulácii s takýmito materiálmi.
- Dezinfekcia mačacej toalety vriacou vodou (5 minút).
- Doma chované mačky nekŕmiť surovým mäsom, ktoré nie je zohrievané minimálne na 70°C, alebo premrazené minimálne na mínus 20°C po dobu niekoľkých dní, odporúčame 48 hodín, vtedy sa usmrtia zárodky v cystách. V chlade sú cysty schopné infikovať naďalej.
Prevencia infekcie z mäsa, vajec a mlieka [upraviť]
- Dostatočná tepelná úprava mäsa.
- Nedotýkať sa sliznice úst a očí pri manipulácii so surovým mäsom.
- Umývať kuchynské povrchy, ktoré prišli do styku so surovým mäsom.
- Variť vajce, nepiť nepasterizované a nezvarené mlieko.
Prevencia infekcie alebo ochorenia tehotnej ženy [upraviť]
- Pokiaľ tehotná žena chová mačky, počas tehotenstva neprichádzať do styku s výkalmi mačiek.
- Neprichádzať do styku s mačkami chovanými vonku, alebo cudzími mačkami.
- Kŕmiť bytové mačky výsostne hotovou potravou, alebo hovädzím mäsom vhodne tepelne upraveným.
- Nejesť surové, alebo nedostatočne tepelne upravené mäso, vajcia, mlieko.
Prevencia infekcie alebo ochorenia plodu u tehotnej ženy [upraviť]
- Prevencia infekcie matky.
- Sérologické testovanie žien v riziku.
- Liečba akútnych infekcií v tehotenste znižuje možnosť prenosu T. gondii na plod až o 60 %.
- Stanovenie infekcie plodu pomocou ultrazvuku, amniocentézou a sérologickým vyšetrením vzorku krvi.
- Liečba plodu znižuje závažnosť ochorenia.