Život je energie, zahalená tajemstvím a moudrosti věků

OOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO

,,Jedna z vesnic Slovenska, která neustále vzpomíná na své spoluobčany, kteří padli zbytečně."

,,Dni hrôzy v obci Plavecký Mikuláš"

Na veľkonočné sviatky dňa 2.4.1945 zachvátila celú obec Plavecký Mikuláš vojnová katastrofa. Po urputnom boji sa už síce zdalo, že obec je od fašistov oslobodená. Prieskumná jazdecká hliadka ČA, ktorá zaútočila z Malých Karpát za pomoci partizánov a členov ilegálnej skupiny vyhnali nemecké vojsko ubytované v obci. Avšak o hodinu neskoršie, keď sa obyvateľstvo ešte nespamätalo z ťažkej paľby pouličného boja, bolo počuť znova dunenie diel a Nemci, ktorým prišli na pomoc tanky, znova dobyli obec. Fašisti rozzúrení nad stratami, ktoré utrpeli, kde padol aj ich veliteľ (major), sa začali neľútostne mstiť na nevinných občanoch. Obvinili ich z partizánstva, zapálili niekoľko budov, začali rabovať domy a strieľať ľudí.

Tak v priebehu niekoľkých minút prišli o život :

• Viktor Pilárik, 45 ročný
• František Zahradník, (veliteľ PZ), 49 ročný
• Albert Okruhlica, 16 ročný
• Helenka Báchorová, 14 ročná
• Štefan Olšovský, 48 ročný
• Ján Roman, 35 ročný
• Gabriel Vrablic, 25 ročný
• Mikuláš Kiripolský, 43 ročný
• Viktor Čech, 41 ročný
• Florián Mrkva, 81 ročný
• Terézia Mrkvová, 79 ročná
• Rozália Báchorová, 78 ročná
• Jozef Dobiš, 33 ročný

Ostatných občanov, ktorým sa nepodarilo ukryť, alebo ujsť do hôr, včetne detí a chorých pod hrozbou zastrelenia sústreďovali Nemci pred kostol, kde plánovali previesť masaker.

Pretože Sovietska armáda prenikala od Trnavy do Malých Karpát, nemali na plánovanú akciu dosť času, preto zmenili program. Okolo štrnástej hodiny bol vydaný nový rozkaz, eskortovať všetkých občanov smerom cez Plavecký Peter. Tuná v poli oddelili ženy a deti od mužov, ktorých potom peši hnali ďalej v počte 288.

Prvú noc ženy a deti strávili za obcou Plavecký Peter, muži boli zaistení v kinosále v obci Cerová. Ďalšiu noc hnaní muži boli zatvorení v stodole pri Rovensku, kde ráno veliteľ transportu, nemecký poručík, oznámil, že všetci Mikulášania sú obvinení z partizánstva a teda sú vojnoví zajatci, ak by sa pokúsili o útek, budú okamžite zastrelení. Spojili ich so skupinou partizánov od Banskej Bystrice, sovietskych a rumunských zajatých vojakov, s ktorými vytvorili útvar v počte 1 000 mužov. Títo pod bodákmi nemeckých vojakov nastúpili nekonečný pochod hladu a utrpenia do neznáma.

Ďalšia zastávka bola až vo Veľkých Pavloviciach na Morave, kde Nemci v cukrovare ponechali na prácu chlapcov do 16 a starcov nad 60 rokov. Ostatných hnali pešo ďalej. Cestou ich trýznili a zachádzali s nimi tak neľudsky, že mnohí i omdlievali od hladu. Na noc boli buď natlačení do stodôl, lebo ohrád z ostnatého drôtu pod holým nebom. Ďalšia niekoľkodňová zastávka bola až vo vtedajšej Hitlerovej ríši, v koncentračnom tábore „Krems“, kde bolo uväznených okolo 30 tisíc väzňov. Potom sa prúd zbedačených zajatcov zastavil až pri koncentračnom tábore Mathausen. Občania Plaveckého Mikuláša tu strávili za ostaným drôtom celých 10 dní.

Koncentračný tábor bol však preplnený, tak všetci pokračovali v pochode smrti cez hory Rakúska až prišli do Spital am Pass. Pevnú vieru na prežitie tejto tragédie im dával len v blízkosti sprevádzaný rachot sovietskych zbraní a nádej na skorý koniec vojny. Rýchly postup sovietskej armády tiež neposkytoval možnosť fašistom uskutočniť plánovanú likvidáciu nevinných ľudí, tzv. úhlavných nepriateľov Hitlerovej ríše.

Koniec vojny 8.5.1945 prežili Mikulášania za ostnatým drôtom neďaleko mesta Spital am Pass. Potom sa postupne s podlomeným zdravím, chorí vracali až do augusta 1945 do rodnej vlasti. Rumunskí vojaci, ktorí už o niekoľko dní dlhšie boli v zajatí Nemcov každým dňom štyria až ôsmi zomierali od hladu. Pre záchranu svojho života jedli i trávu s korienkami, ktorá v tom čase začala klíčiť zo zeme. Mnohí zajatci bez lekárskeho ošetrenia od hladu a zimy padli do bezvedomia a boli pochovaní na rozkaz Nemcov vlastnými kamarátmi, aj keď javili ešte známky života.

Nebyť rýchleho ukončenia II. svetovej vojny a porážky fašistického Nemecka, tento údel by čakal o niekoľko dní i občanov Plaveckého Mikuláša, z ktorých na tejto násilnej púti zomreli:

• Vavrinec Kovár
• Gašpar Zahradník
• Martin Vlk

Niektorí občania zomreli krátko po návrate domov. Aj z tých občanov, čo sa stihli doma ukryť pred odvlečením, ôsmi zomreli pri odstraňovaní nástrah a výbušnín, ktoré zanechala nemecká armáda v obvode obce.
Bol to:

• Vendelín Glajšek, 62 ročný
• Jozef Kákoni, 43 ročný
• Augustín Zahradník, 18 ročný
• Cyprián Malec, 18 ročný
• Ambróz Kočíšek, 16 ročný
• Vladimír Hološka, 17 ročný
• Jozef Dobiš, 39 ročný
• Ľubomír Lenc, 12 ročný

OBEC PLAVECKÝ MIKULÁŠ BOLA OSLOBODENÁ SOVIETSKOU ARMÁDOU DŇA 5. 4. 1945.

Každý, kto bude čítať túto smutnú históriu našej obce, nech sa zamyslí nad tým, čo všetko museli pod fašistickou tyraniou prežiť naši otcovia a dedovia, ako ťažko sa rodila sloboda, koľko nevinných ľudí zomrelo a trpelo pre našu šťastnú budúcnosť a mier. Pokloňme sa ich pamiatke a nikdy nezabúdajme, že sloboda a mier nie je samozrejmá vec, že je treba za ňu vždy bojovať, aj keď nie so zbraňou v ruke, ale poctivou prácou. Tieto smutné udalosti pripomínajú na večnú pamiatku pamätné tabule umiestnené na priečelí budovy Obecného úradu v Plaveckom Mikuláši, ktoré boli obnovené z dotácia Ministerstva vnútra SR v roku 2009 v čiastke 1000 Eur a z rozpočtu obce.

www.plaveckymikulas.sk

OOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO

,,Památník míru v Hirošimě“

,,Občané města míjejí Hirošimský památník míru na cestě ke vzpomínkovému obřadu - Hirošimský památník míru zvaný také Genbaku Dom ( japonsky - Atomový dóm ) je torzo budovy stojící ve městě Hirošima, Japonsko. Od roku 1996 je zapsán na Seznamu světového dědictví UNESCO.“

,,Původní budova byla vyprojektována a postavena českým architektem Janem Letzelem. Byla dokončena v dubnu 1915 a pojmenována Hirošimský prefekturální palác pro výstavy produktů. Formální otevření pro veřejnost se konalo v srpnu téhož roku. V roce 1921 byl název změněn na Hirošimský prefekturální palác pro hospodářské výstavy a znovu roku 1933 na Hirošimský prefekturální palác pro podporu průmyslu.“

,,V 8:15hod. 6. srpna 1945 vybuchla nad budovou atomová bomba Little Boy - hypocentrum bylo vzdáleno jen 150 metrů. Atomový dóm byl nejbližší stavbou, která po explozi zůstala stát. Dodnes je udržován ve stejném stavu, v jakém byl těsně po výbuchu.“

Wikipedie

,,Slouží tak jako připomínka ničivosti jaderných zbraní a jako symbol naděje na světový mír bez nukleárních zbraní.“     Ludmilka

ˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇ