Cudzia sestra- kapitola I.
„A tá hlúpa kaderníčka mi pristrihla vlasy o 2cm viac!“ sťažovala sa Samantha všetkým okolo seba. Lucy pokrútila hlavou a ďalej sa venovala kresleniu obrázkov.
„Spellensová! Si Na vyučovaní!“ okríkla ju chemikárka Malesová, ktorá bola prerušená pri výklade učiva o halogenidoch (, ktoré brali dva roky dozadu) „Žiak na hodine je povinný dávať pozor a ty sa tu bavíš so spolužiakmi, no. Tak poď tuto k tabuli a napíš tri kyslíkaté kyseliny.“
Sam stála pred tabuľou s nesmelým úsmevom a v ruke omieľala kriedu.
CŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔN!!!
Ozval sa oslobodzujúci zvuk, ktorý znamenal koniec vyučovania. Lucy prešla okolo skupinky obdivujúcej Sam a vybrala sa na internát patriaci ku škole, i keď sa nachádzal dosť ďaleko. Cestou na zastávku bola zabraná do rozoberania vlastnej nenávisti voči Sammy, ale akonáhle si sadla do autobusu, prešlo ju to, nasadila si do uší slúchadlá a zapla si nejaké pesničky. Zrovna keď autobus zastavil na jednej zo zastávok, akoby náhodou sa k nej naklonila zvláštne poobliekaná starena, vytiahla jej slúchadlo z ucha a zašepkala:
„Tvoj súrodenec nie je ďaleko. Je bližšie, ako si myslíš.“ Následne babička vystúpila a Lucy sa mohla len čudovať. Veď jej rodičia- Mary a John, boli obaja mŕtvi, od jednej nehody pred mnohými rokmi, keď im vyhorel dom a o žiadnom súrodencovi nevedela. Prežila len vďaka tomu, že vtedy bola u starej mamy. Najhoršie bolo, že keď zhorel dom, mala 3 roky a s domom zhoreli aj všetky fotky. Čudovala sa až cestou na izbu. Tam si sadla za písací stôl a až do večera sa učila a robila si úlohy. Potom, keď sa zotmelo, ju to prestalo baviť, a tak si šla kresliť. Spod postele vytiahla drevenú skrinku na zámok- jedinú vec, ktorá jej po mame ostala- mala ju vtedy so sebou. Od otca mala koženný náhrdelník so strieborným kľúčikom. Ten bol založený v maminej skrinke. Okrem neho tam bolo päť penteliek, tri gumy (pôvodne ich bolo päť), zopár papierikov(s maminými náčrtkami zvierat), štyri fixky, desať uhlíkov a desať rudiek- všetko kedysi používala jej mama. Zvonka bola skrinka krásne vyrezávaná- po okrajoch akoby sa ťahala popínavá rastlina, po bočných stranách boli vyrezané kvitnúce ruže a na vrchnej strane, tej, ktorá sa otvárala, bol nádherný anjel s rozprestrenými krídlami. Lucy otvorila skrinku a vytiahla náčrtky. Prezerala si ich všetky zaradom... Papagáj na konári, srnka pri potoku, holuby v parku, ale... predtým tam nebola obálka. Lucy odložila náčrtky a prezrela si obálku. Nebola na nej žiadna dresa, známka, ani meno. Otvorila ju a vypadol z nej malý papierik:
Nezabudni, je blízko.
Mathilda
Mathilda? Začudovala sa Lucy. Aká? Je to celé akési zvláštne.
Chystala sa dať si lístoček aj s obálkou do zásuvky, ale vtedy si všimla na skrinka akýsi hlrbolček. Hodila obálku na stôl a preskúmala skrinku, asi po stýkrát, odkedy ju mala.
Vytiahla všetko, čo v nej bolo a prevrátila ju hore dnom, no nič sa nestalo. A hrbolček tam stále bol. Dvojité vrecko? Napadlo Lucy a pozrela sa do vrecka, v ktorom boli náčrtky. Vzápätí ostala prekvapená ešte viac, než po prepade stareny v autobuse. Niečo tam bolo. Nejaké... obrázky?! Opatrne ich vytiahla a zasviíetila si lampu, aby lepšie videla. Neboli to len tak nejaké fotky. Boli na nej jej rodičia, ktorých poznala z jedinej fotky- svadobnej, ktorú dostala od babičky. Okrem nich tam boli dve deti: Jedno bolo bábätko, ešte v perinke, druhé bolo možno o rok- dva staršie, ešte stále v kočíku a bolo ťažké povedať, či to bol chlapec alebo dievča, lebo malo krátke vlasy a obečenie nebolo jednoznačné.A vtedy si spomenula na tie slová.... Nezabudni, je blízko.
„Takže tam niekde je... Mám súrodenca...“
Komentáře
Přehled komentářů
adka mam napadady aby to bolo zabavnejsie : jaq jej tam ta tetka v tom buse hovori ze mno tie debility taq potom by sme tam mohli dat aby lucy povedala ze "co ti sibe starena?" a by vystupila lucy a nie ta tetka a potom ze ako najde tie foty a tym papierom taq by mohla povedat ze "ta sibnuta starena mala pravdu mam surodenca". to su zatial moje napady.
dalsie napady
(jasma, 12. 9. 2008 18:47)