Skúsme byť niekedy viac ľudskí - v tom dobrom slova zmysle. Všimla som si, že mnoho ľuďom chýba rešpekt voči životu samotnému - neuvedomujú si, o čo všetko môžu prísť a hlavne ako ľahko. Nehovorím o tom, žiť v neustálom strachu z toho, "čo ak". Nie. Stačí si iba uvedomovať, že stačí málo a môžme byť presne ako tí, ktorými napríklad opovrhujeme. Z krásnych ľudí, ktorí si na svojom výzore zakladajú sa v priebehu sekundy môžu stať príšery, neschopné ďalšieho života. Stačí jeden požiar, jedna autonehoda, alebo iba "obyčajný" problém so štítnou žľazou. Inteligentní ľudia, ktorí sa stránia rozhovor s tými, čo sú "pod nimi", resp "pod ich úroveň". Ani netušia, ako ľahko sa z nich môžu stať ešte väčší blbci, než tí, o ktorých si to myslia. Stačí jedna mozgová mŕtvica. Stačí obyčajný úder do hlavy. Váš život sa môže zmeniť v priebehu sekundy. Z olympijského bežca sa stane mrzák na vozíčku. Z kráľovnej krásy sa stane znetvorená žena. Z génia sa stane dement, ktorý nevie povedať ani jedno slovo. Paródia na život, či zákon schválnosti - život je divadlo, ktorý si vyberá hercov nezávisle od toho, či chcú alebo nie. Píše scenár bez nášho vedomia, a to, kedy skončí, rozhodne len on sám.
Vážiť si život a to, čo máme, znamená rešpektovať ho a uvedomovať si ho. Znamená to rešpekt aj pred ľuďmi, ktorí možno nemajú to čo vy, za to však majú niečo úplne iné. Držať sa nohami na zemi, a zároveň vedieť snívať a držať sa svojich snov spoločne s realitou ktorá kráča spolu s nami.