Bau I. Der Tod- kapitola 2
Kamila zmätene pozrela na Verča, a tá jej pohľad opätovala. „Uršula!“ vykríkne Kamila a pohnú sa smerom ku kriku! Potichu vkročia na chodbu vedúcu ku kabinetom. „Počkaj!“ povie Veronika a vystrašene sa díva na zem. Kamila si všimne jej pohľadu a pozrie sa tým smerom. „Čo to je?“
spýta sa, „ to je krv?!“
Blízko nich v kabinetoch sa ozval buchot. „Ide to zo zborovne,“ šepla Veronika. A nie moc náhlivo sa pohli k zborovni. (Po stenách bolo veľa krvi!!) „Tak, čo povieš, je to krv?!“ spýta sa Kamila, no nezastala.
Sama bola prekvapená svojou odvahou a odvahou jej kamošky, že ani nevnímala, čo robí. Z tranzu ju prebralo až tiché a naliehavé : „Pomoc!“ Zastali pri privretých dverách. „Otvorte!“ povie Kamila Verče, ktorá jej ešte furt neodpovedala na otázku. „Prečo ja? Ty!“ ozve sa Verča tichým, ale pevným hlasom. „Tak na tri!“ povie Kamila zbabelo, „Raz! Dva! Tri!“ (Dvere sa neotvorili!) „Tys mne podrazila!“ vykríkne Veronika s usmevom. „Ja?!“ predstiera prekvapenie Kamila. Chytí Verču za ruku, druhou voľnou rukou otvorí dvere a s Verčou, ktorá sa trochu spierala, vojde. „Preboha! Veď, to je riaditeľ!“ ďalší prekvapujúci oznam z úst Veroniky. „Vypadnime!“ skríkne Kamila, ktorá ju ešte drží. Ešte začuje tiché „Ch....“ a už bežia popri krvavých škvrnách!