Pomaly kráčaš až sa zastavíš pred zelenými dverami. Tajomstvo tejto komnaty znie : ,, Toto tajomstvo je už také staré že všetko si už nepamätá a ba ani meno víly ktorá den čo den strávila v tejto komnate mysliac si že je najkrajšia na svete a že nijaká iná víla na jej krásu nemá si nepamätá.A ako sa spomína bola to dost namyslená víla.Zdá sa že je to nemožné ale aj také sa stáva ba aj stalo.Celé dni presedele pred zrkadlom pri ktorom sedela a pozerala donho,upravovala sa a hovorila celý čas že len iba ona je tá najkrajšia.Samozrejme nemala nijakých priatelov a to ju velmi ranilo no nechcela to dat najavo.A nijaká bytost nevie žit po celý svoj život o samote.A tak jedného večera ked bola v okolí hradu slávnost teda ples,víla mysliac si že ju niekto pozve čakala.Neprichádzal nika tak sa pobrala na ten ples sama .Ked kráčala pýtala sa jedného prečo pre nu neprišiel.No ten jej odpovedal tak isto ako každý iní že s takou namyslenou vílou nechce mat nič spoločné.Dotklo sa jej to.Ked večer zaspávala stále jej to behalo po rozume.Stále nad tým plakala,stále a stále až jej nakoniec puklo srdce od žialu.Ale kedže táto víla velmi zbožnovala ruže a tulipány mala ich tak vela v izbe že až tie kvety jediné si ju oblubili.A jej mŕtve telo navždy skrili no nevedno kam."
Desiata komnata