priatelstvo je puto
Fakty
Na Slovensku sa v súčasnosti chová asi 500.000 psov. Priemerný vek psa sa odhaduje na 7 rokov. Každoročne dochádza k obmene a omladzovaniu populácie psov asi o 60.000. Celkový počet novonarodených psov sa však odhaduje až na 90.000 psov ročne. Približne 30.000 vyhodených, nechcených, neočakávane narodených psov je každoročne usmrtených. Navyše v mestách, v ktorých neexistujú útulky (a tých je na Slovensku drvivá väčšina) sú zbytočne utrácané aj zvieratá, ktoré sú len zabehnuté a stratené.
1. ...veď skrotiť znamená vytvoriť si puto
Priateľstvo medzi človekom a psom sa vyvinulo asi pred 12 000 rokmi v Euroázii. Vlci, ktorí sa približovali k ľudským obydliam, dostávali zbytky potravy a stali sa tak častými návštevníkmi , poskytovali človeku ochranu, varovali ho pred nebezpečenstvom a neskôr pomáhali pri love. Tak sa začalo priateľstvo medzi človekom a zvieraťom, ktorého význam je svojim spôsobom v živočíšnej ríši ojedinelý.
2. Narušenie rovnováhy
Domestifikácia psa, úžitok, ktorý pes človeku prinášal a starostlivosť, ktorú psovi na oplátku poskytoval človek, viedli k vytvoreniu pevného zväzku medzi človekom a psom. V súčasnosti však človek narušuje rovnováhu vzťahu svojim nezodpovedným prístupom v celosvetovom meradle. Bez uváženia psy rozmnožuje, alebo dovoľuje, aby sa psy nekontrolovane množili. Nadpočetné zvieratá potom opúšťa spôsobujúc im utrpenie alebo ich fyzicky likviduje.
3. Je to efektívne? Je to etické?
Samosprávy, ktorým zo zákona vyplýva povinnosť problém riešiť, a ktoré sú konfrontované situáciou, sa často utiekajú k masovej likvidácii psov v nádeji, že našli ľahké riešenie. Čoskoro zisťujú, že vyčistené teritóriá sú po krátkom čase znovu osídlené psami z okolia, ktoré nachádzajú nový životný priestor a potravinové možnosti. Takýmto spôsobom sa iba podporuje migrácia psov a šírenie nákaz. Fyzická likvidácia nikdy nebola považovaná za efektívny spôsob riešenia kontroly populácie zvierat a už vôbec nie za humánny. Z dlhodobého hľadiska jedinou rozumnou cestou je prevencia v podobe trvalej registrácie zvierat, podpory sterilizácie, výstavby útulkov a výchovou chovateľov.
4. Slovenské reálie
Napriek tomu, že na Slovensku od r. 1998 platí Zákon NR SR č. 337/98 o veterinárnej starostlivosti, ktorého § 51 hovorí "Odchyt zabehnutých, opustených a túlavých zvierat vo verejnom záujme zabezpečuje príslušná obec na svoje náklady", zo 70 okresných miest má karanténu alebo malý útulok iba 30 miest. Ostatné mestá problém neriešia, alebo riešia jednorázovo odstrelom.
O tom, že manažment chovu spoločenských zvierat je na Slovensku riešený minimálne a núdzovo, hovoria nasledujúce skutočnosti:
-
počet evidovaných psov v SR je sotva 80.000 z asi 500.000, t.j. iba 17%
-
počet miest prevádzkujúcich karantény je 30 zo 70 okresných miest
-
ročný počet zlikvidovaných zvierat je viac ako 30.000
-
vakcinácia zvierat proti besnote a ďalším infekčným chorobám sa nevykonáva takmer v žiadnom karanténnom zariadení
-
sterilizácia zvierat sa čiastočne vykonáva v mestskom útulku v Martine a v Bratislave
5. U susedov
Čechy
V Českej republike situáciu výrazne ovplyvnila odlišná právna formulácia, podľa ktorej nie je možné usmrtenie nechcených zvierat, pokiaľ tieto nie sú agresívne, nevyliečiteľne choré alebo prestarnuté a vyčerpané. To začiatkom 90-tych rokov podnietilo výstavbu mestských útulkov a niektoré mestá zahájili programy trvalej registrácie mikročipmi, sterilizácie psov a ferálnych mačiek. Všetky tieto aktivity sú financované z mestských rozpočtov. (Konkrétne napríklad mestský útulok v Prahe – Tróji je takto financovaný sumou 5 miliónov českých korún ročne, pričom v Prahe existujú minimálne dva ďalšie útulky).
Poľsko
V Poľsku je v prevádzke 123 útulkov a karantén. Ich kapacita sa pohybuje od 50 psov do 1000, pričom kapacitu nad 500 zvierat má 6 útulkov. Vo všetkých zariadeniach sú psi vakcinovaní proti besnote, asi 60% vakcinuje psy aj proti iným infekčným ochoreniam. Sterilizačné programy sú v rozvoji.
Preventívne riešenia
Trvalá registrácia zvierat
Trvalo označeného psa neodnímateľným mikročipom alebo tetovaním možno v každej situácii identifikovať. Tým sa minimalizuje možnosť straty, vyhodenia zvieraťa na ulicu a tým pádom aj každoročný opakovaný nárast počtu túlavých psov v mestách. Na Slovensku však zatiaľ ani jedno mesto nepristúpilo k tomuto spôsobu označovania napriek tomu, že by sprehľadnil situáciu, zvýšil percento miestnych poplatkov za psov do mestskej pokladnice a tie by bolo možné ďalej použiť na rozvojové programy (zabezpečenie čistoty, osveta atd.)
Kontrola rozmnožovania
Z 30.000 nechcených zvierat je 50% usmrtených nehumánnymi spôsobmi (odstrel, utopenie, zahrabanie mláďat do zeme), náklady na humánne utratenie zvyšných 50% predstavujú sumu niekoľko miliónov korún. Ak by sa tieto financie použili na sterilizáciu chronicky sa zabehujúcich zvierat, počet túlavých by sa rapídne znížil.
Legislatíva, výchova a výstavba útulkov
Cieľom Slobody zvierat je vytvorenie siete útulkov pre opustené zvieratá po celom Slovensku. V útulkoch, ktoré už existujú, denne zachraňujeme životy zvierat, poskytujeme im základnú starostlivosť a hlavne hľadáme nový domov. Verejnosť je tak tiež chránená pred napadnutím túlavými zvieratami, roznosom nákaz, dopravnými nehodami a pod. Nevyhnutnou súčasťou komplexu riešení je kvalitne upravená legislatíva. Výchovné a osvetové kampane prostredníctvom médií, veterinárnych lekárov, distribúciou osvetových materiálov usmernia chovateľskú verejnosť k zodpovednému prístupu.