Za posledných 8 rokov sme prežili všeličo. Veľa sme získali ale aj stratili, no napriek tomu mám pocit, že môj život sa ešte len začína. A hoci som bola zamilovaná aj predtým, lásku som nepoznala, kým som nestretla Coopa , otca toho malého dievčatka, ktoré som videla vo víziách a bála som sa, že ho nikdy nebudem mať. A mala som ešte ďalšie dve dcéry, ktoré som vo víziách nevidela. A zrazu som bola požehnaná svojou vlastnou rodinou. Po boku starých blízkych priateľov , a hoci som naďalej písala a pomáhala svojim čitateľom, začala som sa sústreďovať na problémy s hľadaním lásky, keďže sama som už bola milovaná.....
Z Phoebe sa na túto otázku stala odborníčka. A čo sa mňa týka, život bez démonov ma zaviedol na podobné chodníčky. Henry sa stal kurátorom a staral sa o bývalých väzňov. Hoci oni o takú opateru nestáli. Vďaka tomu som sa mohla naplno venovať svojmu poslaniu svetlonosky. Pomáhala som ďalšej generácií postaviť sa na nohy!!...
A tak mohla Paige odovzdávať skúsenosti nielen svojím deťom, alebo mojím alebo Phoebením, ale všetkým mladým svetlonosom a čarodejníkom. To by plnilo medzeru súbojov a obdobím, kedy po nás nastúpili naše deti. Ja som sa vrátila k svojej vášni a konečne som miešala aj niečo iné než len elixíry. Otvorila som si vlastnú reštauráciu o ktorej som snívala...
A čo sa týka Lea, tak ten sa po zrekonštruovaní školy mágie vrátil k učeniu. A učil v nej dovtedy, kým nešiel do dôchodku...A hoci sme mali za sebou veľa súbojov a veľa krát sme sa sklamali, sme rodina bojovníkov a na tom sa nikdy nič nezmení.. A preto sme boli a navždy budeme „ČARODEJNÍKMI“...................................................................................................