Kojiki (kronika dávnych príbehov) – vznikli roku 712, spísané na pokyn cisárskeho dvora Ó no Jasumarom. Je to práv zachovaná japonská kniha a už titul naznačuje, že čerpá z dávnej minulosti, keď sa výmysel prelínal so skutočnosťou a mýtické s historickým. Kojiki (skladá sa z troch kníh Kujiki, Kojiki a Nihonshoki), to je systematizovaná múdrosť, prvotná filozofia i história a súčasne ideologické krédo. Kojiki v značnej miere vychádza z ústnej slovesnosti. Sčasti sú to tzv. katari (povesti, príbehy), ktoré odovzdávali z pokolenia na pokolenie profesionálny rozprávači zvaní kataribe, sčasti ľudové mýty, etymológie, legendy či obrady, napokon piesne. Kojiki je dielo mytologické i historické. Jedno tu plynulo prechádza do druhého, ale prvý diel je rýdzo mytologický a skladá sa zo 6 cyklov:
1. Mýty kozmogonické,
2. Mýty o božskej dvojici Izanagi – Izanami,
3. Mýty o nebeskej krajine Takamanohara,
4. Izumské mýty,
5. Mýty o odstúpení zeme nebeským bohom,
6. Mýty o zostupe nebeských bohov na zem.
Jestvujú aj iné schémy, deliace sa do troch cyklov. Prvý cyklus sa spája s bohyňou slnka Amaterasu a s bohom búrok i vôd Susanoom. Druhý cyklus zahrňuje mýty o usporiadaní zeme, ktorá sa celkom stotožňuje s Japonskom. Ústrednými postavami sú nebeský boh Takemikazuchi a pozemský boh Okuninushi. A napokon tretí cyklus hovorí o dobytí Japonska potomkami Ninigiho. Kladným hrdinom cyklu je Kamuyamato, dobyvateľ Yamata, a záporným hrdinom náčelník nepriateľských kmeňov Nagasunehiko. Japonskí bohovia majú ľudské tváre. Významnú úlohu hral kult slnka so strediskom v Ise. Od bohyne slnka Amaterasu odvodzovala svoj pôvod cisárska dynastia. Protipólom slnečnej bohyne bol Okuninushi, ktorého kult sa vyvinul z kultu zeme a pôdy, jeho strediskom bolo Izumo. Po zostupe nebeskej dynastie na zem sa končí éra bohov. Nebeské mocnosti prestávajú aktívne zasahovať do sveta ľudí, pravda, okrem niektorých výnimiek. Urážka bohov sa označovala ako tsumi a cieľom kultu bolo vyhnúť sa tsumi. Najhlavnejšou urážkou bohov bola nečistota. Vzťahovala sa na telesnú nečistotu, na sex a na smrť. Len o osem rokov neskôr vznikla druhá najstaršia japonská kniha, Nohonshoki. Odlišovala sa tým, že je to bol prvý pokus o oficiálnu históriu Japonska. Pripomína čínske dynastické dejiny a je napísaná kvetnatou literárnou čínštinou.
„Kojiki nie je iba posvätnou knihou šintoizmu a jeho prostredníctvom celého japonského národa. Nie je iba historický prameň prvoradého významu, základný kameň v celej stavbe starých japonských dejín. Nie je iba skvelá pamiatka národného eposu, mytologického rozprávania a heroickej ságy. Je to kniha, ktorú pokladá za vlastnú každý Japonec. Od nej pochádza celý obsah pôvodného japonského národného ducha, oslobodeného od všetkých prímesí. Kojiki je kľúčom nielen k japonskej mytológii, náboženstvu, histórii a literatúre, ale aj k samotnému Japonsku. Spoznávame tu „vek bohov“ aj epochu Temmuho. Cez túto knihu sa najlepšie priblížime k tomu, čo je naozaj japonské v súčasnom Japonsku.“
Amatsukami – nebeskí bohovia
Amaterasu – Bohyňa svetla, osvecujúca nebo
Amenojasu – nebeská tichá rieka
Amenomanai – nebeská studňa
Ame no minakanushi – Vládca nebeského stredu
Hi no Jagihajao – Strážca ohňa (pri pôrode zabil svoju matku Izanami)
Izanami, Izanagi – prapôvodné božstvá, stvoritelia všetkého života
Katsura – voňavý, večne zelený strom
Kamimusubi – Boh plodivej sily
Kukunochi – Boh bujných stromov
Kunitsukami – pozemskí bohovia
Nenokatasu – mýtická krajina predkov
Nue – čarodejný vták, podľa inej verzie vták, ktorý spieva iba v noci
Oyamatsumi – Boh ďalekých hôr
Ojashimaguni – vznešený názov Japonska (krajina ôsmich alebo nespočetných ostrovov)
Owatatsumi, Okizakaru, Okutsunagasabiko, Okitsukaibera – Bohovia mora
Okuninushi – Veľký vládca zeme
Sukunabikona – Boh dažďa, boh Ainuov (prapôvodný národ rybárov, zvaní aj Ebisu či Emishi)
Susanoo – Boh vôd a búrok (udatný, nebojazlivý, prudký muž)
Takamanohara – krajina nebeských bohov (vysoká nebeská planina)
Takiribime – Bohyňa riečnych bystrín
Tokojo – krajina večného života za morom
Tori no Iwakusubune – Boh pocestných pútnikov
Tsukuyomi – Bohyňa mesiaca, v preklade mesiace počítajúci (Boh), vládca záhrobného kráľovstva
Yomi – záhrobný svet, podsvetie
Komentáře
Přehled komentářů
lekcie Japonciny a slovka,neviem si vynachvalit..obdivujem autorku :))))
Re: LOL
(Sarah Nara, 12. 7. 2012 15:46)Tak načo to čítaš? O:) Len zbytočne píšeš zbytočný komentár :D
:)
(Mary, 7. 10. 2012 12:56)paci sa mi tato stranka... :) a mozem vediet kedy tu bude dalsia lekcia japonciny pre samoukov?? dost som sa z tych 3 lekcii naucila a potesila by ma dalsia :)))
.
(Jana Fairy Tail, 14. 12. 2012 23:34)