Philadelphia Flyers
Klub Philadelphia Flyers patrí v posledných rokoch medzi špičku NHL, ale na jeho najväčšie úspechy si už pamätajú len starší priaznivci hokeja. Svoje jediné dva Stanleyho poháre totiž získali letci ešte v sezónach 1974 a 1975.
NHL sa hrala v Philadelphii už v sezóne 1930/31. Klub Philadelphia Quakers však vtedy vydržal len jeden ročník. V nasledujúcich rokoch pozastavil svoje aktivity a v roku 1936 definitívne zanikol. Na NHL si tak muselo toto mesto počkať ďalších 30 rokov, presnejšie do roku 1966, kedy vstúpil klub Philadelphia Flyers v rámci expanzie do najlepšej ligy sveta.
Voľba názvu sa uskutočnila prostredníctvom hlasovania, do ktorého sa zapojilo 25 000 ľudí. Víťazným návrhom však nebolo „Flyers“, lež „Fliers“, ktoré znelo foneticky lepšie s názvom mesta Philadelphia. Logom klubu sa stalo čierne okrídlené písmeno P s oranžovou bodkou v strede. Tá má symbolizovať puk. Klubovými farbami sú oranžová, čierna a biela a farmárskym klubom je Philadelphia Phantoms (AHL).
Tak ako sme už spomínali, hokej v „meste bratskej lásky“ ožil v roku 1966, kedy dostali Flyers povolenie na vstup do NHL spoločne s ďalšími piatimi klubmi. Liga sa vtedy rozšírila na 12 tímov. Letci debutovali 11. októbra 1967, kedy podľahli Californii Seals na jej ľade 1:5. O týždeň neskôr prišlo prvé víťazstvo, pričom Flyers zdolali St. Louis Blues 2:1. Domáci debut prišiel 19. októbra a Philadelphia v ňom porazila Pittsburgh Penguins 1:0. Svoju debutovú sezónu skončila Philadelphia s bilanciou 31-32-11 ako najlepší z nových klubov. Väčšiu časť sezóny však museli hráči z tohto mesta odohrať na ľadoch súperov, keďže silná zimná búrka strhla časť strechy z ich štadióna Spectrum. Svoje domáce stretnutia boli nútení hrať v Quebecu. Aj to bol možno dôvod, prečo v play-off vypadli po siedmich zápasoch so St. Louis Blues.
Pod vedením trénera Keitha „Binga“ Allena sa stal najproduktívnejším hráčom premiérovej sezóny Flyers Lou Angotti, ktorý získal v 70-tich zápasoch 49 bodov. Najlepším strelcom sa stal s 21 gólmi Leon Rochefort. V bráne sa striedali Bernie Parent a Doug Favell.
Vo svojej druhej sezóne sa už mohli letci vrátiť do zrekonštruovanej haly Spectrum. Vedení strelcom 24 gólov Andre Lacroixom sa dokázali i napriek negatívnej bilancii 20-35-21 prebojovať do play-off, kde však prehrali so St. Louis všetky štyri zápasy. To bol zároveň koniec Keitha Allena na trénerskej lavičke Philly. Jeho nástupcom sa stal Vic Stasiuk.
Pod vedením nového kouča zlepšenie nenastalo. Práve naopak – Philadelphia obsadila až piate miesto a s negatívnou bilanciou 17-35-24 na brehy play-off nedosiahla. Pozitívom boli ale výkony Bobbyho Clarka. Ten strelil vo svojej prvej sezóne 15 gólov, na dalších 31 nahral a dostal sa dokonca do All-star výberu NHL.
Hviezda Bobbyho Clarka stúpala nahor aj v sezóne 1970/71, kedy sa stal so ziskom 63 bodov najproduktívnejším hráčom letcov. Flyers sa vrátili do play-off, kde však stroskotali v prvom kole po štyroch prehrách s Chicagom Blackhawks.
Pod vedením nového trénera Freda Shera nastal ďalší ústup Philadelphie a v sezóne 1971/72 vyhrali Flyers len 26 zápasov. Boj o poslednú postupovú priečku do play-off vyhral Pittsburgh. O rok neskôr získal Bobby Clarke Hartovu trofej, pričom obsadil so ziskom 104 bodov druhú priečku v kanadskom bodovaní celej NHL. Rovných sto bodov nazbieral Rick MacLeish, ktorý zároveň vsietil 50 gólov. Flyers sa konečne vzchopili a zaznamenali svoju prvú pozitívnu bilanciu 37-30-11. V play-off potom dokázali vyhrať svoju prvú sériu, keď gólom Garyho Dornhoefera v predĺžení piateho zápasu zdolali Minnesotu North Stars 3:2 a postup definitívne podčiarkli triumfom 4:1 v Minnesote. V ďalšom kole už však bol Montreal Canadiens nad ich sily.
Fred Shero vsadil na tvrdosť a Philadelphia získala povesť fyzicky náročného súpera. Dave Schultz to len potvrdil ziskom 348 trestných minút a Flyers získali prezývku „pouliční bitkári“. Tento systém však prinášal úspech a letci vyhrali v sezóne 1973/74 Západnú divíziu. Dosiahli pritom výbornú bilanciu 50-16-12. Brankár Bernie Parent sa zaradil medzi špičkových gólmanov NHL a s priemerom 1,89 gólu na zápas získal Vezinovu trofej. Viac bodov ako zápasov získal tentoraz len Bobby Clarke, ale keďže sa produktivita rozložila rovnomerne do viacerých útokov a Flyers inkasovali len málo gólov, tento faktor problémom nebol.
V play-off začali Flyers z ostra a v prvom kole vyradili Atlantu Flames v štyroch stretnutiach. Po druhýkrát v rade sa tak dostali do semifinále. Tam ich tentoraz čakali NY Rangers, s ktorými zviedli letci veľmi ťažký boj. Obaja súperi si udržali neporaziteľnosť na domácom ľade a tak napokon rozhodla výhoda domáceho prostredia v siedmom stretnutí. Ten sa hral v Philadelphii a hala Spectrum bola svedkom historicky prvého postupu Flyers do finálových bojov o Stanley Cup.
Po prvých dvoch stretnutiach na ľade Bostonu Bruins bol stav na zápasy vyrovnaný. Natrieskaná hala Spectrum potom opäť predviedla svoje kúzlo a po dvoch víťazstvách sa ujala Philadelphia vedenia 3:1. Medvede sa nevzdávali a vo štvrtom zápase vyhrali doma 5:1. Na domácom ľade ale boli zverenci Shera neporaziteľní a svoju šnúru domácich víťazstiev uzavreli veľkým víťazstvom 1:0 v piatom súboji. Philadelphia tak mohla oslavovať historicky prvý zisk Stanleyho pohára a tento veľký úspech ešte vyšperkoval zisk Conn Smythe pre najužitočnejšieho hráča play-off. Táto trofej bola totiž udelená brankárovi Bernie Parentovi.
Flyers pokračovali vo víťaznom štýle i v sezóne 1974/75. Po výhre v 51 zápasoch sa stali víťazmi novovytvorenej Patrickovej divízie. Dave Schultz potvrdil povesť tvrdého muža 472 trestnými minútami a jeho oponenti si zo vzájomných stretov odniesli viacero zlomených kostí, či iných zranení. Bobby Clarke nazbieral 116 bodov, pričom nahral až na 89 gólov svojho mužstva. Streleckú taktovku držali v rukách Reggie Leach, Rick MacLeish a Bill Barber.
V prvom kole play-off Toronto Maple Leafs letcom veľa problémov nenarobilo a to isté sa dá povedať aj o New Yorku Islanders. V sérii proti ostrovanom zaznamenal v druhom kole play-off Bernie Parent čisté konto v druhom i treťom stretnutí. Islanders si udržali nádej na postup víťazstvom po predĺžení vo štvrtom zápase a po ďalších dvoch výhrach musel rozhodnúť siedmy duel. Ten dokázali Flyers vyhrať v pomere 4:1 a po roku sa tak ocitli opäť vo finálovej sérii. V nej vyhrali v hale Spectrum prvé dva zápasy proti Buffalu Sabres a tak to vyzeralo na ľahkú obhajobu. Veci sa ale zdramatizovali a šable letcom prehry v Buffale vrátili. V piatom súboji vyhrala Philadelphia jasne 5:1 a v šiestom zápase to vzal do vlastných rúk brankár Parent. Ten dosiahol svoj piaty shutout v play-off a po víťazstve 2:0 oslavoval okrem druhej trofeje Conn Smythe i druhý Stanley Cup Philadelphie v rade.
V sezóne 1975/76 pokračovali letci v dobrom tempe. Po 51 víťazstvách sa prebojovali k tretiemu divíznemu titulu v rade a Bobby Clarke bol za svoje výkony odmenený treťou Hartovou trofejou v posledných štyroch rokoch. Vrcholom sezóny však bol exhibičný zápas proti výberu Sovietskeho zväzu. Ten sa uskutočnil 11. januára. Dva výbery hrajúce pod hlavičkou sovietskej armády mali na svojom turné v Amerike pozitívnu bilanciu 5-1-1 a práve súboj na štadióne Spectrum bol vrcholom ich turné. Po tom čo si celá hala zaspievala americkú hymnu sa spustil na ľade tvrdý boj. Po jedenástich minútach udrel lakťom Ed Van Impe hviezdu ZSSR Valerija Charlamova a tréner Konstantin Loktev na protest stiahol svoj tím z ľadu. Po 16-tich minútach sa Rusi na ľad vrátili, ale Flyers vyhrali 4:1. Na druhý deň priniesol sovietsky denník Pravda karikatúru, na ktorej boli hráči Flyers zobrazení ako ľudia z praveku.
Vráťme sa ale k NHL. Letcom tradične zabrala trojica Clarke, Barber a Leach, ale brankára Parenta nahradil na poste jednotky Wayne Stephenson. Na ceste za ziskom tretieho Stanleyho pohára v rade potrebovali letci v prvom kole na postup cez Toronto až sedem zápasov. V druhom kole strelil Reggie Leach päť gólov v piatich zápasoch a výsledkom bol postup cez Boston Bruins. Spanilá jazda Flyers sa však vo finále skončila. Ani 19 gólov Leacha v play-off nestačilo na porážku Montrealu Canadiens a náplasťou na štyri finálové prehry bol pre Reggieho aspoň zisk Conn Smythe Trophy.
Aj v sezóne 1976/77 boli Flyers najlepším tímom Patrickovej divízie a s bilanciou 48-16-16 získali svoj piaty divízny titul v rade. V play-off postúpili cez Toronto v šiestich zápasoch, ale v semifinále ich vyradil Boston, pričom rozhodli prvé dva zápasy. Tie prehrali letci na domácej pôde zhodne po predĺžení.
V sezóne 1977/78 nazbieral Bobby Clarke v 71 zápasoch 89 bodov a najlepším strelcom mužstva sa stal so 41 presnými zásahmi Bill Barber. 11. decembra získal obranca Tom Bladon v súboji proti Clevelandu Barons osem bodov za štyri góly a štyri nahrávky, čím stanovil nový rekord NHL v kategórii obrancov. V Patrickovej divízii obsadili tentoraz Flyers druhé miesto, ale v prvom kole play-off nemali s Coloradom Rockies vážnejšie problémy. V druhom kole potrebovali na postup cez Buffalo Sabres päť zápasov a po šiestykrát v rade sa prebojovali do semifinále. Tam sa zopakoval scenár z predošlej sezóny a po piatich stretnutiach sa tešili hráči Bostonu Bruins. Po tejto sezóne opustil post trénera letcov Fred Shero, ktorý sa pobral do New Yorku Rangers. V rámci tejto výmeny získala Philadelphia miesto v prvom kole draftu.
Pod vedením nového trénera Boba McCammona sa tímu nedarilo a tak ho uprostred sezóny nahradil Pat Quinn. Situácia sa potom zlepšila a tím obsadil so ziskom 40-tich víťazstiev druhé miesto. V bráne sa spoliehali hráči Philly stále na dvojicu Parent – Stephenson a v útoku udávali tón tradične Barber s Clarkom. V prvom zápase play-off prehrala Philadelphia doma s Vancouverom 2:3, ale potom sa vzchopila a v nasledujúcich dvoch duelon nastrieľala Kanaďanom trinásť gólov. V druhom kole narazili Flyers na NY Rangers, teda na mužstvo ich bývalého trénera Freda Shera. Ten svoje znalosti o letcov využil a do tretieho kola postúpili po piatich zápasoch jazdci z New Yorku.
Svoju prvú kompletnú sezónu na lavičke Flyers absolvoval Pat Quinn v ročníku 1979/80. Jeho zverenci dosiahli rekordnú šnúru 35-tich zápasov bez prehry a aj vďaka tomu vyhrali Patrickovu divíziu. Reggie Leach sa prezentoval päťdesiatimi gólmi a najproduktívnejším hráčom tímu sa stal Ken Linesman. Ten odohral len svoju druhú sezónu v NHL, ale v 80-tich zápasoch dokázal nazbierať 79 bodov. Práve Ken bol hráčom, ktorého si Philadelphia vybrala v drafte z miesta, ktoré získala v rámci výmeny za trénera Shera do Rangers. V bráne už nebola tradičná dvojica Parent – Stephenson, ale nové duo Pete Peeters – Phil Myre. V play-off vyhrali letci hneď prvé tri zápasy proti Edmontonu Oilers, aj keď vo dvoch z troch prípadov potrebovali na víťazstvo až predlženie. V druhom kole sa ujali proti Rangers vedenia 3:0 na zápasy a celkovo vyradili zverencov svojho bývalého trénera v päťzápasovej sérii. Po vyradení jedného mužstva z New Yorku ich čakal vo finále ďalší tím z tohto mesta – Islanders. V prvom zápase vyhrali v hale Spectrum ostrovania 4:3 po predĺžení a neskôr zvýšili svoj náskok v sérii už na 3:1. Flyers sa otriasli a piaty duel vyhrali doma 6:3. V šiestom zápase prehrávali zverenci Quinna už 2:4 v tretej tretine, ale stretnutie napokon dotiahli až do predĺženia. V ňom sa presadil Bob Nystrom a Islanders tak získali svoj prvý Stanley Cup v histórii.
Po finálovej prehre sa Flyers oklepali a v ročníku 1980/81 obsadili druhé miesto v Patrickovej divízii. Linesman odohral tentoraz pre zranenie len 51 zápasov, ale letcom zabrali tradičné opory Leach, MacLeish, Clarke a Barber. V prvom kole vyraďovacej časti vyhrala Philadelphia prvé dva zápasy proti Quebecu Nordiques. O postupe rozhodol triumf 5:2 v piatom súboji. V druhom kole narazila kosa na kameň. Do cesty Philly sa totiž postavili plamene z Calgary. Flames sa ujali vedenia 3:1 na zápasy a v tej chvíli to vyzeralo pre „Quinnovcov“ veľmi zle. V piatom zápase vyhrali letci 9:4 a po výhre 3:2 v Calgary rozhodoval domáci siedmy duel. Ten však zvládli lepšie plamene a po výhre 4:1 postupovali ďalej Kanaďania.
Aj napriek výborným výkonom Kena Linesmana (92 bodov), Briana Proppa (91 bodov) a Billa Barbera (89 bodov) sa Flyers v sezóne 1981/82 trápili a odniesol si to tréner Pat Quinn. Na lavičke letcov ho nahradil Bob McCammon. V bráne odchytal najviac zápasov Pete Peeters, zachytali si ale i Rick St. Croix a Pelle Lindbergh. Philadelphia napokon obsadila s bilanciou 38-31-11 tretie miesto v divízii a v play-off vypadla v prvom kole po štyroch prehrách s NY Rangers. Po prvýkrát po deviatich rokoch sa tak nedostal tento klub do druhého kola.
Vedení veteránmi Bobbym Clarkom a Darrylom Sittlerom (získali 85, resp. 83 bodov) sa v sezóne 1982/83 vrátili Flyers na čelo Patrickovej divízie. Pred druhým NY Islanders mali pritom až desaťbodový náskok. Na pozíciu jednotky sa v bráne prepracoval Lindbergh a jedným z nováčikov v tíme bol i Čech Miroslav Dvořák. V play-off ale forma letcov poklesla a New York Rangers im strelil v troch zápasoch až osemnásť gólov.
V ročníku 1983/84 patrili Flyers opäť medzi najsilnejšie mužstvá NHL. Zabrala i nová krv a Tim Kerr sa stal so ziskom 93 bodov najproduktívnejším hráčom tímu, pričom strelil 54 gólov. Len o bod menej dosiahol Brian Propp. Po 44 víťazstvách patrila Philadelphii tretia priečka, ale v play-off nastalo ďalšie veľké sklamanie. Po vyradení Washingtonom sa rozhodli ukončiť kariéru Bobby Clarke i Bill Barber.
Legendárny Bobby Clarke po ukončení aktívnej kariéry z klubu neodišiel a stal sa generálnym manažérom. Funkcie trénera sa ujal Mike Keenan. Tieto zmeny Flyers oživili a výsledkom bolo prvé miesto v lige s bilanciou 53-20-7. Brankár Pelle Lindbergh sa stal navyše držiteľom Vezinovej trofeje. Tesne pod stobodovou hranicou sa zastavili Tim Kerr (54 gólov) a Brian Propp. Výborná forma tentoraz vydržala letcom i v play-off. V prvom kole vyradila Philadelphia NY Islanders a ukončila tak sériu piatich finálových účastí ostrovanov vo finále. Vo finále Walesovej konferencie si Flyers poradili s Quebecom Nordiques a po prvýkrát po piatich rokoch ich opäť čakal boj o Stanleyho pohár. V prvom zápase sa zrodilo v hale Spectrum víťazstvo domácich 4:1, ale potom prevzali taktovku olejári z Edmontonu. Tí vyhrali štyri zápasy v rade a získali tak svoj druhý Stanleyho pohár v rade.
Vstup do sezóny 1985/86 letcom vyšiel a v novembri dosiahli šnúru desiatich víťazstiev v rade. 10. novembra však tímom otriasla tragédia. Brankár Pelle Lindbergh totiž narazil so svojim Porsche do múru na philadelphskom predmestí Somerdale a hviezda mladého švédskeho brankára tak zhasla vo veku 26 rokov. Bezprostredne po jeho smrti mu boli odobrané orgány na transplantáciu. Flyers potom bojovali aj za svojho zosnulého kamaráta a s bilanciou 50-23-4 vyhrali Patrickovu divíziu. V play-off im ale došla para a po piatich zápasoch ich vyradili jazdci z New Yorku.
Po tragickej smrti Lindbergha sa stal v sezone 1986/87 novou brankárskou jednotkou Flyers Ron Hextall. Hneď vo svojej prvej sezóne získal Vezinovu trofej a spoločne so spoluhráčmi získal i prvenstvo v divízii. Tim Kerr strelil 58 gólov a druhý najlepší strelec mužstva Peter Zezel pridal ďalších 33 presných zásahov. V play-off pokračoval Hextall vo skvelých výkonoch a v sérii proti NY Rangers vychytal shutout vo dvoch zápasoch. Vo finále Walesovej konferencie si letci poradili v šiestich zápasoch s Montrealom Canadiens a po dvoch rokoch stáli opäť zoči-voči Edmontonu vo finále. Séria s olejármi bola veľmi vyrovnaná. Flyers už síce prehrávali 1:3 na zápasy, ale potom začal opäť úradovať Hextall a zverenci Mika Keenana si vynútili siedmy zápas. V ňom sa však presadila partia okolo Wayna Gretzkeho a Oilers vyhrali rozhodujúci súboj na domácom ľade v pomere 3:1. Aj napriek finálovej prehre získal Ron Hextall Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play-off.
V silnej a vyrovnanej Patrickovej divízii obsadili Flyers v sezóne 1987/88 tretie miesto, pričom posledný stratil na prvého len sedem bodov! Pozíciu najproduktívnejšieho hráča tímu prevzal Murray Craven, ktorý získal rovnako ako Propp 76 bodov, ale v porovnaní s Brianom odohral o dva zápasy menej a strelil o tri góly viac. Vôbec najlepším strelcom mužstva sa ale stal s 31 gólmi Rick Tocchet. V play-off sa ujali Flyers v sérii s Washingtonom rýchleho vedenia 3:1 na zápasy, ale potom sa začali presadzovať Capitals. O všetkom rozhodol siedmy duel, v ktorom viedli letci 3:0, ale napokon prehrali 4:5 po predĺžení. Toto zlyhanie si odniesol tréner Mike Keenan, ktorého nahradilo vedenie Paulom Holmgrenom.
Pod vedením nového kouča sa dostal do skvelej formy Tocchet, ktorý vsietil 48 gólov. Ešte o tri presné rany viac zaznamenal Tim Kerr. Flyers síce hrali len priemerne, ale s vyrovnanou bilanciou 36-36-8 sa zo štvrtej priečky už po 17-ty krát v rade prebojovali do play-off. V prvom kole dokázali vyradiť víťaza základnej časti - Washington Capitals v šiestich zápasoch, pričom Ron Hextall skóroval do prázdnej brány ako prvý gólman v histórii NHL. Stalo sa tak v dôležitom piatom zápase, ktorý vyhrali Flyers v hlavnom meste 8:5. Vo finále Patrickovej divízie postúpila Philadelphia po sedemzápasovej prestrelke s Pittsburghom Penguins. Letci vyhrali posledné dva zápasy série so skóre 10:3. Vo finále Walesovej konferencie už boli ale Montreal Canadiens nad sily zverencov Paula Holmgrena.
Ron Hextall vynechal pre zranenie prvých osem zápasov sezóny 1989/90 a to ako by predznamenalo slabú sezónu Flyers. Rick Tocchet síce strelil 37 gólov a nazbieral 96 bodov, ale jeho spoluhráči sa k nemu nepridali a druhý najproduktívnejší hráč tímu Murray Craven získal až o 21 bodov menej. V priebehu sezóny sa do Philadelphie vrátil z Bostonu Ken Linesman, ale v tom čase mal už svoje najlepšie roky za sebou. Po sezóne sa pobral ďalej do Edmontonu. Nováčikom tímu bol Čech Jiří Látal, ktorý zavítal do Philadelphie po dvojročnom pôsobení v Dukle Trenčín. Hráči Philly vyhrali len 30 zápasov a po prvýkrát po osemnástich rokov ostali stáť pred bránami play-off.
O nič lepšie to nebolo ani o rok neskôr. Hextall vynechal pre zranenie 36 zápasov a Flyers nepostúpili do play-off ani tentoraz. Na poslednú finálovú miestenku im chýbali tri body. Nepomohlo ani 40 gólov Ricka Toccheta a 50 nahrávok Pelle Eklunda.
Jediným svetlým momentom sezóny 1991/92 bol z pohľadu Philadelphie Rod Brind´Amour, ktorý získal po príchode zo St. Louis 77 bodov. V kádri Flyers nastali veľké zmeny a v priebehu sezóny pribudli Mark Recchi z Pittsburghu, Kevin Dineen z Hartfordu, Brian Benning z Los Angeles, či Gary Galley z Bostonu. Philadelphia sa po tretíkrát v rade neprebojovala do play-off, ale na obzore sa rysovali lepšie časy. V rámci megavýmeny totiž získali Flyers Erica Lindrosa, ktorý odmietol hrať za Quebec Nordiques. Za Lindrosa obetovali letci Mika Ricciho, Petra Forsberga, Steva Duchesna, Kerryho Huffmana, Rona Hextalla, Chrisa Simona, dve voľby v drafte a 15 miliónov dolárov. Odborníkom ostával nad týmto obchodom rozum stáť. Ako sa neskôr ukázalo, z Lindrosa sa stal špičkový hráč, ale napríklad Forsberg nebol o nič horší – ba práve naopak.
V sezóne 1992/93 strelil Lindros 41 gólov v 61 zápasoch a začal tak napĺňať nádeje, ktoré do neho Flyers vložili. Rod Brind´Amour pridal 86 bodov, ale suverénnym lídrom produktivity tímu sa stal Mark Recchi. Ten strelil 53 gólov a na ďalších 70 nahral! Z Edmontonu získala Philadelphia v priebehu sezóny Josefa Beránka a Grega Hawgooda. V bráne sa striedali Tommy Soderstrom a Dominic Roussel. Do play-off však letci opäť nedoleteli, keď im na postup tentoraz chýbali štyri body.
Lindros sa medzi hviezdy NHL definitívne zaradil v sezóne 1993/94, kedy strelil 44 gólov a zaznamenal i 53 asistencií. Pre zranenie ale musel vynechať 19 zápasov a v konečnom hodnotení chýbali Flyers na postup do play-off štyri body. Najproduktívnejším hráčom tímu sa stal opäť Recchi, ktorý nazbieral 107 bodov. Vo výbornom svetle sa ukázal i Švéd Mikael Renberg. Ten získal po príchode z Luley 82 bodov v 83 zápasoch. Philadelphia nepostúpila do play-off už piatykrát v rade a výsledkom bolo odvolanie trénera Terryho Simpsona. Na jeho miesto prišiel Terry Murray.
Po štvormesačnom štrajku sa začala sezóna 1994/95 až v januári. Do Philadelphie sa vrátil Ron Hextall a mladý tím tak získal oporu v podobe skúseného brankára. Flyers prikročili ešte k jednému dôležitému trejdu a z Montrealu získali výmenou za Marka Recchiho a tretie miesto v drafte Erica Desjardinsa, Gilberta Dionna a Johna LeClaira. Práve LeClair do tímu okamžite zapadol a spoločne s Mikaelom Renbergom a Ericom Lindrosom vytvorili fantastický útok s prezývkou „Légia skazy“. Lindros získal v 48 zápasoch 70 bodov a získal Hartovu trofej. Letci vyhrali Atlantickú divíziu a po piatich pôstnych rokoch sa vrátili do play-off. V prvom kole vyradili v piatich zápasoch Buffalo Sabres a v druhom kole si poradili aj s obhajcom titulu – NY Rangers. V semifinále konferencie však prehrali v sérii s New Jersey Devils hneď prvé dva zápasy na domácom ľade. Potom sa im podarilo odpovedať v New Jersey rovnakou mincou a po návrate série do haly Spectrum tak bol stav vyrovnaný 2:2. V piatom súboji ale prehrali Flyers doma 2:3 a tentoraz sa im už vonku uspieť nepodarilo. Po prehre 2:4 v Meadowlands sa tak púť zverencov Terryho Murraya skončila.
Vedení Lindrosom a LeClairom patrili Flyers k špičke Východnej konferencie aj v sezóne 1995/96. S bilanciou 45-24-13 Atlantickú divíziu opäť vyhrali, pričom Lindros získal tentoraz 115 bodov. K jeho 47 gólom pridal LeClair ďalších 51. Pohyby v kádri boli aj tentoraz značné. Do Philly prišli Pat Falloon, Dale Hawerchuk, Dan Quinn, John Druce, Bob Corkum, či Trent Klatt. V play-off narazila Philadelphia na ôsmy nasadený tím – Tampu Bay Lightning. Blesky letcov prekvapili a vyhrali prvé dva zápasy v predĺžení. Flyers sa potom otrepali a sériu zvrátili vo svoj prospech. Aj v druhom kole narazili letci na južanov. V sérii s Floridou Panthers sa ujali vedenia 2:1 na zápasy, ale potom sa už presadili silné pazúry panterov. Rozhodujúci bol štvrtý zápas, v ktorom vyhrala Florida na domácom ľade Flyers gólom v predĺžení.
V sezóne 1996/97 vynechal Lindros pre zranenie 30 zápasov, ale hru Flyers to veľmi nepoznačilo. John LeClair strelil 50 gólov a Philadelphiu delil od tretej divíznej výhry v rade len bod. K bilancii 48-24-13 prispeli solídnymi výkonmi brankári Ron Hextall a Garth Snow, ktorý sa pravidelne striedali. Tradičnými oporami boli i Rod Brind´Amour s Mikaelom Renbergom a priebehu sezóny posilnil obranné rady Flyers slávny Paul Coffey. V play-off vyhrali Flyers prvé tri zápasy v sérii proti Pittsburghu a cez tučniakov sa napokon dostali po piatich dueloch. V druhom kole postúpila Philadelphia cez Buffalo a vo finále Východnej konferencie narazila na New York Rangers vedený Markom Messierom a Waynom Gretzkym. V prvých dvoch zápasoch boli v Corestates Center úspešnejší jazdci, ale Flyers im to vrátili v New Yorku. V treťom zápase sa pri výhre 6:3 blysol hetrikom Eric Lindros. Práve tento hráč vsietil víťazný gól osem sekúnd pred koncom štvrtého súboja a Flyers sa ujali vedenia 3:1. Po výhre v piatom zápase sa ocitla Philadelphia po prvýkrát po desiatich rokoch vo fínálovej sérii. V nej už ale letcom došlo palivo a Detroit Red Wings vyhral všetky štyri stretnutia.
Zranenia prenasledovali Erica Lindrosa aj v sezóne 1997/98, kedy vynechal pre otras mozgu 19 stretnutí. A práve otrasy mozgu sa stali jeho najväčším súperom i v ďalších fázach kariéry. LeClair sa ale opäť dokázal dostať na hranicu 50 strelených gólov a Flyers obsadili druhé miesto v divízii. Z hľadiska prestupov zaujala najmä výmena Gartha Snowa za Seana Burka z Vancouveru, či príchody Alexandra Daigla, Mika Sillingera, Dana McGillisa a Dave Babycha. Káder letcov naopak opustili Janne Niinimaa, Václav Prospal a Pat Falloon. V play-off sa Philadelphia dlho neohriala, keď ju už prvom kole vyradili v piatich zápasoch hokejisti Buffala Sabres. ´
Do sezóny 1998/99 vstúpili letci pod velením trénera Rogera Neilsona. Z postu jednotky v bráne vytlačil Hextalla John Vanbiesbrouck a v priebehu sezóny nastali v kádre i ďalšie veľké zmeny. Z Montrealu sa vrátil Mark Recchi, z Tampy Mikael Renberg a ďalšími posilami boli Keith Jones, Daymond Langkow, Steve Duchesne, Roman Vopat, Craig Berube a Sandy McCarthy. Porúčali sa naopak Zubrus, Svoboda, Therien, Forbes, Gratton, Babych, Sillinger, Podein, Klatt, Kovalenko či Daigle. Aj napriek obrovskej turbulencii v kádri obsadila Philadelphia druhé miesto v divízii. V play-off však Lindros opäť pauzoval pre zranenie a výsledkom bola prehra 2:4 na zápasy s Torontom Maple Leafs v prvom kole.
Ročník 1999/2000 bol pre Flyers turbulentný. Eric Lindros utrpel ďalší otras mozgu a v základnej časti tak odohral len 55 zápasov, v ktorých získal 59 bodov. Ešte horšie chvíle musel prežívať tréner Roger Neilson, ktorému diagnostikovali rakovinu a on sa tak musel podrobiť sérii chemoterapických procedúr. Pod vedením náhradného kouča Craiga Ramsaya však Philadelphia vyhrala Atlantickú divíziu, pričom dosiahla 45 zápasov. V priebehu sezóny opustili Philly Rod Brind´Amour, Mikael Renberg, Sandy McCarthy, Mikael Andersson, či Marc Bureau, novými posilami letcov sa ale naopak stali navrátilec Rick Tocchet, Gino Odjick a Kent Manderville. V základnej časti odchytal väčšinu zápasov Vanbiesbrouck, ale v play-off sa ujal postu jednotky Brian Boucher. Pred vyraďovacou časťou bol na návrat na trénerskú lavičku pripravený vyliečený Neilson, ale generálnemu manažérovi Bobbymu Clarkovi sa hra mužstva páčila natoľko, že s ním rozviazal kontrakt a Ramsaya potvrdil na pozícii stáleho trénera.
V prvom kole play-off vyradili Flyers Buffalo v piatich zápasoch, ale potom prehrali s Pittsburghom hneď prvé dve stretnutia v hale First Union Center. Fanúšikovia sa začali hlasite dožadovať návratu Lindrosa do zostavy. Eric bol v tom čase zotavení z otrasu mozgu, ale Bobby Clarke ho ešte do bojov z obáv o jeho zdravie pustiť nechcel. V treťom súboji už stála Philadelphia pred hrozbou ďalšej prehry, ale gólom Andyho Delmora v predĺžení znížila na 1:2. Aj štvrtý duel sa dostal až do predĺženia, ktoré nemalo konca kraja. O výsledku napokon rozhodol Keith Primeau až v piatom predĺžení. Tento zápas trval osem tretín a 12 minút a stal sa tretím najdlhším v histórii NHL. Vďaka tejto dráme vyrovnali Flyers stav série na 2:2 a povzbudení týmto zvratom to dotiahli do finále Východnej konferencie. V ňom začali letci oveľa lepšie a v sérii s New Jersey Devils sa ujali vedenia 3:1 na zápasy. Po prehre v piatom súboji sa do zostavy Craiga Ramsaya konečne vrátil Lindros. Eric sa strelecky presadil hneď v prvom zápase od svojho návratu, ale prehru s diablami neodvrátila ani záverečná hra bez brankára. O všetkom tak rozhodoval siedmy zápas vo First Union Centre. Flyers na domácom ľade podľahli New Jersey 1:2 a aby bola skaza dokonaná, Eric Lindros utrpel ďalší otras mozgu po tvrdom zákroku obrancu Scotta Stevensa.
Eric Lindros musel pre otras mozgu vynechať celú sezónu 2000/01 a už vtedy bolo prakticky jasné, že jeho dni v Philadelphii sú spočítané. Flyers ale hrali dobre i bez neho a vo svojej divízii obsadili druhú priečku. V priebehu sezóny sa trénerskej taktovky chopil Bill Barber a na post brankárskej jednotky sa dostal Roman Čechmánek. Český brankár vychytal 10 shutoutov a bol vymenovaný do druhého All-star tímu. Lídrami produktivity tímu boli opäť Mark Recchi a Keith Primeau, na nováčikovskú sezónu nadviazal veľmi dobre i Simon Gagne, ktorý strelil 27 gólov. V play-off však prišlo veľké sklamanie v podobe vypadnutia v prvom kole, keď letci nestačili na Buffalo Sabres.
Po sezóne bol otrasmi mozgu sužovaný Eric Lindros vymenený do New Yorku Rangers za Jána Hlaváča, Kima Johnssona, Pavla Brendla a voľbu v drafte.
V prípravnom zápase proti NY Rangers pred sezónou 2001/02 sa odohrala v hale First Union Center zaujímavá udalosť. 20. septembra bola totiž hra v druhej tretine prerušená a obecenstvo si tak mohlo v priamom prenose na veľkoplošnej obrazovke pozrieť vystúpenie prezidenta George W. Busha k príležitosti teroristických útokov z 11. septembra. Pozíciu Erica Lindrosa zaujal v zostave Flyers voľný agent Jeremy Roenick, ktorý mal na hru letcov veľký vplyv. Aj vďaka jeho 67 bodom sa Philadelphia vrátila na čelo Atlantickej divízie. Ďalšími dôležitými posilami boli Adam Oates a Donald Brashear. Česká kolónia v Philly nabrala opäť väčší počet hráčov. Brankárska jednotka Roman Čechmánek si totiž mohla pohovoriť rodnou rečou s Jiřím Dopitom, Tomášom Divíškom, Václavom Pletkom, Pavlom Brendlom a Janom Hlaváčom, ktorý však v priebehu sezóny odišiel do Vancouveru.
Čechmánek nadviazal na dobrú základnú časť čistým kontom v prvom zápase play-off proti Ottawe Senators. Flyers tento zápas vyhrali gólom Ruslana Fedotenka v predĺžení. Potom však začali úradovať Senátori, ktorí otočili stav série na 1:3. V piatom zápase prelomil strelecké suchoty Flyers Dan McGillis, ale gólom Martina Havláta v predĺžení vyhrala 2:1 opäť Ottawa a bezprostredne po vypadnutí nasledovalo odvolanie trénera Billa Barbera. Na jeho miesto angažovalo vedenie Kena Hitchcocka.
Pod vedením nového trénera dostali v sezóne 2002/03 v Philadelphii šancu i prví Slováci. Radovan Somík nastúpil v 60-tich zápasoch, pričom strelil osem gólov a na ďalších desať nahral. Ešte väčšou oporou bol Michal Handzuš. Ten odohral všetky stretnutia sezóny a v kanadskom bodovaní sa so ziskom 44 bodov zaradil za Roenicka Recchiho, Primeaua a Tonyho Amonta, ktorý prišiel počas sezóny z Phoenixu (podobne ako predtým Handzuš). Ďalšiu solídnu sezónu prežil Roman Čechmánek, ktorý zaznamenal priemer inkasovaných gólov 1,83. Okrem Amonta získali Flyers v priebehu sezóny i Samiho Kapanena, Clauda Lapointa, Marcusa Ragnarssona, Tomiho Kallia a Dmitrija Juškieviča.
Na prvé miesto v divízii chýbal Philadelphie tentoraz len jediný bod. Prvé kolo play-off prinieslo veľkú drámu. Všetky tri zápasy v Toronte spoznali víťaza až po predĺžení a o postupe Flyers napokon rozhodlo až víťazstvo 6:1 v rozhodujúcom siedmom stretnutí. Nasledovala repríza predošlej sezóny a Flyers ani tentoraz nevyzreli na silnú Ottawu. Roman Čechmánek síce najprv vychytal dve nuly, ale potom dostal desať gólov v posledných dvoch zápasoch a generálny manažér Bobby Clarke ho za to vytrestal kritikou a výmenou do Los Angeles Kings.
Do sezóny 2003/04 vstúpili letci raketovým tempom. V novembri premožiteľa nenašli a po úvodných dvoch mesiacoch mali bilanciu 14-2-5-1. Výrazným dielom sa na tom podieľal i Michal Handzuš, ktorý sa stal druhým najproduktívnejším hráčom Philadelphie (20 gólov a 38 nahrávok). Ešte o sedemnásť bodov viac zaznamenal Mark Recchi, ale slovenský útočník predstihol v produktivite také hviezdy ako LeClair, Roenick, či Amonte. Radovan Somík nazbieral 14 bodov a slovenskú enklávu rozšíril počas sezóny i Branko Radivojevič, ktorý prišiel do Philadelphie spoločne s brankárom Seanom Burkom. Okrem Burka si v drese letcov zachytali i Robert Esche, Jeff Hackett a v troch zápasoch i Antero Niittymäki. Novými posilami Philadelphie sa stali i Alexej Žamnov, Danil Markov, Vladimir Malachov a Mattias Timander. Káder naopak opustili Mike Comrie, Justin Williams, Chris Therien, Erich Weinrich, či Eric Chouinard.
Po skvelom úvode Flyers trochu zvoľnili, ale napokon sa im v boji o divízny titul podarilo zdolať New Jersey Devils o jeden bod. Vo februári pritom nemohli počítať s Jeremym Roenickom, ktorý mal zlomenú sánku. V play-off narazili v prvom kole práve proti Devils a obidve prvé stretnutia vyhrali výsledkom 3:2. Po prehre 2:4 v treťom zápase na ľade súpera sa vo štvrtom súboji blysol Robert Esche. Divákov v Meadowlands utíšil 35-timi zákrokmi a jeho shutout znamenal víťazstvo 3:0, ako i vedenie v sérii 3:1. Letci potom ukončili sériu v piatom zápase na domácom ľade. V druhom kole sa situácia opakovala a Flyers vyhrali prvé dva zápasy proti Torontu Maple Leafs. V Kanade bol ale úspešný domáci tím a pred piatym duelom tak bol stav vyrovnaný. Flyers vstúpili do dôležitého piateho zápasu výborne a už po siedmich minútach viedli o tri góly. Po skvelom výkone napokon zdolali javorové listy vysoko 7:2. Sériu ukončili letci hneď v nasledujúcom zápase. V ňom sa síce ujali vedenia 2:0, ale o všetkom napokon rozhodol až gól Roenicka v predĺžení. Vo finále východnej konferencie zrazili letcov k zemi blesky z Tampy Bay. Po prehre v prvom zápase sa Flyers otriasli a šiestimi gólmi v druhom stretnutí zrovnali stav série na 1:1. Tretí zápas ale prehrali doma 1:4. Po výhre vo štvrtom súboji prehrali piaty a dráma pokračovala. Kritický šiesty duel Philadelphia zvládla, aj keď sa pritom nadrela. Keith Primeau vybojoval predĺženie gólom dve minúty pred koncom a v predĺžení sa strelecky presadil Simon Gagne. Siedmy zápas sa však stal korisťou Lightning a Tampa si potom vo finále proti Calgary vybojovala svoj prvý Stanley Cup v histórii.
Sezóna 2004/05 bola zrušená kvôli štrajku a hokej sa teda do arén v NHL vrátil až v sezóne 2005/06. Flyers cez prestávku nelenili a do svojich radov získali hviezdu prvej veľkosti, keď s Petrom Forsbergom podpísali dvojročný kontrakt. Obranné rady posilnil skúsený Derian Hatcher. Počas sezóny ich však sužovali zranenia a hráči Philadelphie museli nedobrovoľne pauzovať celkovo až 388 zápasov. To bolo najviac zo všetkých tímov, ktoré postúpili do play-off. V bráne sa striedali Robert Esche a Antero Niittymäki, v útoku žiaril najmä strelec 47-mich gólov Simon Gagne. Michal Handzuš nazbieral 44, Branko Radivojevič 14 bodov a svoj prvý štart v NHL si na svoje konto pripísal i Štefan Ružička. Jediným Čechom v kádri bol Petr Nedvěd, ktorý prišiel v priebehu sezóny z Phoenixu. Početné zranenia sa napokon prejavili a v play-off sa skončila púť letcov už v prvom kole po šiestich zápasoch s Buffalom Sabres.
Po sklamaní v sezóne 2005/06 prikročilo vedenie k viacerým výmenám. Michal Handzuš sa pobral do Chicaga výmenou za Kyla Caldera, Kim Johnsson podpísal s Minnesotou a Eric Desjardins s Keithom Primeauom oznámili ukončenie svojich kariér. V deň Primeauovho rozhodnutia (donútili ho k tomu negatívne efekty po otrase mozgu) vymenovali Flyers za nového kapitána Petra Forsberga. Švéd mal pôvodne absolvovať operáciu oboch členkov, čo ho malo vyradiť na polovicu sezóny. Operácia druhého členka bola ale napokon vyhlásená za nepotrebnú a tak sa Peter zotavil oveľa skôr.
V aktuálnom ročníku oslavujú Flyers 40-te výročie vstupu do NHL, ale úvod do sezóny im príliš nevyšiel. Po slabom štarte sa dokonca vzdal generálny manažér Bobby Clarke svojej funkcie a z postu trénera bol odvolaný Ken Hitchcock. Dočasným generálnym manažérom sa stal Paul Holmgren a lavičke momentálne velí Hitchcockov asistent John Stevens.
Tréneri: (16)
Keith Allen 1967/68-1968/69
Vic Stasiuk 1969/70-1970/71
Fred Shero 1971/72-1977/78
Bob McCammon 1978/79
Pat Quinn 1978/79-1981/82
Bob McCammon 1981/82-1983/84
Mike Keenan 1984/85-1987/88
Paul Holmgren 1988/89-1991/92
Bill Dineen 1991/92-1992/93
Terry Simpson 1993/94
Terry Murray 1994/95-1996/97
Wayne Cashman 1997/98
Roger Neilson 1997/98-1999/00
Craig Ramsey 1999/00-2000/01
Bill Barber 2000/01-2001/02
Ken Hitchcock 2002/03-2006/07
John Stevens 2006/07
Štadióny: (2)
The Spectrum 1967/68-1995/96
Wachovia Center* 1996/97- do dnes
*-pod názvami Corestates Center 1996-1998 & First Union Center 1998-2003
Víťazi Stanleyho pohára: (2)
1974, 1975
Finalisti Stanleyho pohára: (7)
1974, 1975, 1976, 1980, 1985, 1987, 1997
Finále konferencie: (13)
1974, 1975, 1976, 1977, 1978, 1980, 1985, 1987, 1989, 1995, 1997, 2000, 2004
Divízne tituly: (15)
1968, 1974, 1975, 1976, 1977, 1980, 1983, 1985, 1986, 1987, 1995, 1996, 2000, 2002, 2004
Účasti v play-off: (30)
1968, 1969, 1971, 1973, 1974, 1975, 1976, 1977, 1978, 1979, 1980, 1981, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1987, 1988, 1989, 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004,2006
Členovia Siene slávy :(11)
Keith Allen Coach GM 1969-1983
Bill Barber LW 1972-1984
Bobby Clarke C 1969-1984
Paul Coffey D 1996-1998
Dale Hawerchuk C 1995-1997
Roger Neilson tréner 1998-2000
Bernie Parent G 1967-71, 1972-79
Bud Piloe GM 1967/68-1970/71
Ed Snider majiteľ 1967-do dnes
Darryl Sittler C 1981-1983/84
Allan Stanley D 1968/69
Vyradené čísla: (5)
1 Bernie Parent G 1967-71, 72-79
4 Barry Ashbee D 1970-1974
7 Bill Barber LW 1972-1984
16 Bobby Clarke C 1969-1984
99 Wayne Gretzky C (v celej NHL)
Kapitáni: (13)
Lou Angotti 1967/68
Ed Van Impe 1968/69-1972/73
Bobby Clarke 1972/73-1978/79
Mel Bridgman 1979/80-1980/81
Bill Barber 1981/82-1982/83
Bobby Clarke 1982/83-1983/84
Dave Poulin 1984/85-1989/90
Ron Sutter 1989/90-1990/91
Rick Tocchet 1991/92
bez kapitána 1992/93
Kevin Dineen 1993/94
Eric Lindros 1994/95-1999/00
Eric Desjardins 1999/00-2001/02
Keith Primeau 2001/02-2005/06
Peter Forsberg 2006/07 – do dnes
Ocenenia:
Jack Adams Award (naj. tréner): (4)
1974 Fred Shero
1980 Pat Quinn
1985 Mike Keenan
2001 Bill Barber
Masterton Trophy: (2)
1972 Bobby Clarke C
1989 Tim Kerr RW
Selke Trophy: (2)
1983 Bobby Clarke C
1987 Dave Poulin C
Vezina Trophy: (4)
1974 Bernie Parent
1975 Bernie Parent
1985 Pelle Lindbergh
1987 Ron Hextall
Hart Trophy (NHL MVP): (4)
1973 Bobby Clarke C
1975 Bobby Clarke C
1976 Bobby Clarke C
1995 Eric Lindros C
Conn Smythe (Playoff MVP): (4)
1974 Bernie Parent G
1975 Bernie Parent G
1976 Reggie Leach* RW
1987 Ron Hextall* G
*-hral v porazenom tíme
Najlepšia sezóna:
1975/76 (51-13-16, 118 bodov)
Najhoršia sezóna:
1969/70 (17-35-24, 58 bodov)