Paralely s dnešnou dobou môžeme nájsť v tzv. axiálnej epoche ľudstva. Už filozof Karl Jaspers sa divil že v dobe medzi rokmi 600 a 246 pred Kristom sa narodili a pôsobili osobnosti ktorých vplyv rezonuje aj s dnešnou dobou. Ich učenie totiž našlo v našej dobe vyvrcholenie. Je tomu tak zrejme preto lebo medzi rokmi 600 – 246 pr. Kr.1879 – 2234 po. Kr. vládol ako duch času arch. Michael. (podľa starobabylonskej tradície zvuobjavenej angelológiou).
 
 
 
 
Archanjel Michael

 

Michael je postava staršia ako dejiny cirkvi. Je kresťanskou podobou starobylých slnečných božstiev: Šamaš, Re, Apollón, Mabon, Svarožič, Mitra, Súrja ...

Motív rovnováhy, stredu je jedným z najväčších posolstiev Michaela a slnečných božstiev ľuďom..

Michael (arab. Mika´íl) znamená po hebrejsky „kto je ako Boh“. Michael je vládcom štvrtého anjelského chóru, tzv. duchov formy alebo mocností (gr. exousiai, lat. potestates, hebr. elohim), čiže sféry Slnka. V Zjavení Jána sa o Michaelovi píše: „A videl som jedného anjela, ktorý stál v slnci... a chopil draka, toho starého hada... A povstal boj na nebi: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi... A zvrhnutý bol ten veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, ktorý zvádza celý svet; zvrhnutý bol na zem a boli s ním zvrhnutí i jeho anjeli“. (Zj 12: 7, 9; 19:17; 20:2)

Podľa Dionýzia Areopagitu úlohou štvrtého anjelského chóru, mocností, je, že „odrážajú pokusy démonov o ovládnutie sveta“. „Zabraňujú úsiliu démonov rozvrátiť svet a sú neohrozenými bojovníkmi kozmu proti všetkému zlu a udržiavatelia kozmického poriadku a rovnováhy“. Preto tiež „pomáhajú každej duši prekonávať pokušenie, ktoré stojí pred ňou v podobe možnosti konať zlo“.

Archanjel Michael je duch pravdy bojujúci proti lži, inšpirátor filozofie a lásky k múdrosti. Jeho darom je jasné svetlo myslenia.

Je to Michael, ktorý nekladie dôraz na národnosť, rasu, pohlavie – ale na tú duchovnú podstatu, ktorá je všetkým ľuďom spoločná. Tak znejú aj prvé slová boha Slnka Rea, nájdené na egyptských textoch z rakiev: Stvoril som každého človeka rovného druhému.

 

Ale ak nie je človek schopný Michaelský impulz vedome prijať, výzva k slobode sa mení na postmoderný nihilizmus  a myšlienkový chaos. Zjednocovanie ľudských bytostí pritom klesá na zločinné zjednocovanie sa v „zlate“ ako kove boha Slnka. Chrámami globalizácie sa teda majú stať banky. Vidno teda že keď ustúpili chrámy boha Slnka,  ich miesto zastúpili nádherné a do neba sa týčiace budovy bánk – chrámy slnečného démona.

 

Roky 600 – 246 pr. Kr. – vláda Michaela ako ducha času.

 

Sebareflexia, sebauvedomenie - to je odveká výzva slnečných božstiev, ktorá stála vytesaná aj nad vchodom do Apollónovej veštiarne v Delfách: Spoznaj sám seba!  A učenci pôsobiaci v Michaelskom období hlásali nezávislé rovnaké idei.

 

Čas mudrcov - 550-490 pr. n.l.“ - začína nadpis kapitoly svetových dejín Larousse: „Okolo roku 560 pred naším letopočtom sa na severe Indie... narodil Siddhárta Gautama Buddha...

V roku 551 pred naším letopočtom sa v krajine Lu na severovýchode Číny narodil Kchung-Čchiou... Konfucius...

Stále v rovnakom období, v perzskej ríši... sa rozširuje doktrína proroka Zarathuštru. Zakladatelia veľkých svetových nábožensko-filozofických systémov - buddhizmu, džinizmu, konfucianizmu, taoizmu, zoroastrizmu - aj zakladatelia antickej filozofie boli súčasníci a jahvizmus prešiel rozhodujúcim formatívnym obdobím pod vedením svojich štyroch najväčších prorokov: Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela a Daniela.

Ďalej Lao-c´, Čuang-c´, Khung fu-c´, Meng-c´, Pytagoras, Herakleitos, Parmenides, Sokrates, Platón, Aristoteles...

Hipokrates (460 pred Kr. – 380 pred Kr.) ktorý „prisahá na Apllóna“ boha slnka bol tiež matematik a filozof. K liečeniu pristupoval „rozumovo“. Hippokrates zaviedol racionálno-empirické diagnostické metódy.

 

Všeobecne sa tvrdí že grécka filozofia má veľký vplyv na súčasné spoločensko-vedné odvetvia, ako i celkovú modernú vedu. Spoločne s kresťanstvom a rímskym právom je grécka filozofia považovaná za kľúčový pilier západnej (resp. európskej) civilizácie.

 

Prvé demokracie spadajú tiež do Grécka tých čias.

roku 500 pr.Kr. končí v Ríme monarchia a vzniká republika. (Res – public- vec ľudová). Tiež sú známe demokracie u Keltov tých čias a inde.

 

Do Michaelského obdobia spadá aj prvý pokus o zjednotenie vtedajšieho poznaného sveta. Pokúsil sa o to Aristotelov žiak Alexander Macedónsky (nar. 356 pr. Kr.). Na dobytých územiach nechal stavať Alexandrie ako centrá vzdelanosti. Preťal hranice medzi východom a západom a hoci jeho ríša sa rozpadla, obchodné styky a výmena kultúrnych výdobytkov ešte len začala prekvitať.

 

Michaelské obdobie od roku 1879 do 2234

 

Už v stredoveký mních Trithemius vedel že od roku 1879 znova zasadne na trón ako duch času Michael. Tento archanjel doslova rozžiaril dnešnú dobu aj v hrubo fyzickom zmysle. Veď v roku 1879 21. októbra sa Edisonovi  podarilo rozsvietiť žiarovku. A v tom istom roku sa narodil veľký „mozog“ vedy – Albert Einstein. Objavy tohto vedca nevyplývali z empírie, ale predchádzali im výpočty ktorým zas predchádzali myšlienky.

 

A čo sa týka peňazí ako náhražky Michaelských cností, tak je pozoruhodné že V roku 1879 vynašiel majiteľ reštaurácie v Daytone, v štáte princíp registračnej pokladne.

 

V roku 1879 Frédéricovi Augustovi Bartholdimu udelili patent na dizajn soche ktorá je symbolom Americkej demokracie – Soche slobody.

Áno, týmto rokom sa do myslí ľudí dostávali ideáli slobody a demokracie. Heslom 20. storočia potom sa stala globalizácia. No už Alexandrova ríša, jeho sen o spojení Západu s Východom, bola prvou.

Archanjel Samael – (Mars) tieto ideály prerušil v období 1917 – 1989. Tohto 72 ročného ducha času vystriedal Zachariel (Jupiter), ktorý ešte umocňuje Michaelský ideál zjednotenia, čo sa prejavuje v budovaní EÚ.

Dnes pri budovaní demokracie zabúdame aj na to, že demokracia v staroveku bola vyhradená len slobodným občanom, nie otrokom. Inštitúcia otrokárstva bola výrazom skutočnosti, že nie všetci ľudia sú slobodní a nie všetci si môžu zodpovedne vládnuť sami. Tento staroveký predpis dnes musíme zvnútorniť, uvedomiť si ho ako čisto duchovný princíp: morálne právo spolurozhodovať majú ľudia len do tej miery, do akej sa cieľavedome usilujú o vnútornú slobodu, o mravné sebazdokonaľovanie a rozvoj. Vládnuť nemôžu tí, čo nevládnu sami sebe.

 

Z falošnej slobody vznikajú pokrivené hodnoty (napr. paralela postoja k homosexualite v antickom Grécku a dnes). a z toho choroby. Preto je symptomatické že sa choroba AIDS objavila práve v dnešnej dobe . Preto nie náhodou našli účinnú látku proti tejto chorobe v slnečnici – kvetu slnka. Stalo sa tak na univerzite Bonne, o desať rokov neskôr ako to navrhol angelológ Emil Páleš.

Zdroje.

 

Wikipedia

www.sophia.sk

New England Journal of Medicine

A iné ...